Bratislava, 28. decembra 2017 (HSP/Foto: TASR-František Iván)

 
Vo viacerých krajinách sveta pred pár dňami oslávili Vianoce. Pravoslávni veriaci tento sviatok majú 6 januára. Ale v niektorých štátoch Vianoce vôbec neoslavujú, sú aj krajiny, kde sú Vianoce výlučne zakázané

V Saudskej Arábii je slávenie Vianoc prísne zakázané. Ozdobovanie stromčeka je porušením zákona. Žiadne predmety pripomínajúce vianočné ozdoby v obchodoch nenájdete. Skúste si zavesiť žiarovky na dome a budete mať dočinenia s miestnou políciou. Zákony sú v tejto krajine dosť prísne a niektorí porušovatelia sa dostanú aj do rúk kata.

V Saudskej Arábii je povolené oslavovať iba moslimské sviatky (povoľte v EÚ oslavovať iba kresťanské sviatky a žiadne iné – ako to dopadne?, pozn. autora). Za prestup do iného náboženstva, napríklad, aj do kresťanstva, vinníka verejne zbijú bičom, alebo naparia vysokú pokutu. Prisťahovalci síce môžu praktizovať svoju vieru, ale takpovediac súkromne, nie na verejnosti . Jednoducho, žiadne verejné oslavy kresťanských a iných sviatkov – iba moslimské.

V Saudskej Arábii v súčasnosti žije viac ako milión kresťanov, ktorí sa otvorene hlásia k tomuto náboženstvu. To sú prevažne migranti z USA, Európy, Indie a Filipín. Počet „tajných kresťanov“ miestne úrady nezverejňujú a podobné prieskumy sa ani nerobia. Doma, za zatvorenými dverami, kresťania tajne môžu vykonávať svoje obrady, ale ani tam nie sú v bezpečí, ak to niekto náhodou objaví. Napríklad, pred 5 rokmi polícia zatkla viac ako 40 ľudí, ktorí oslavovali Vianoce na byte…

Podobné praktiky, ako v bohatej Saudskej Arábii, existujú aj v chudobnom, ledva dýchajúcom Somálsku. Miestne ministerstvo pre veci náboženstiev už 4 roky oficiálne zakazuje vianočné oslavy. Sú tu iba o zlomok menej prísnejšie pravidlá, ako v Saudskej Arábii, ale podstatu veci to nemení. Všetky verejné zhromaždenia kresťanov sú zakázané, oslavovať sa môže v kruhu rodinu – aj to potichu… Žiadne verejné budovy, hotely nemôžu byť ozdobené vianočnými symbolmi.

Aj v malom sultanáte Brunej monarcha zakazuje Vianoce. Vinníkov neminie pokuta do 20 tisíc dolárov alebo aj horší trest – väzenie do 5 rokov. Platí tu prísny zákaz nosenia kostýmu Santa Clausa a ostatných Mikulášov, Dedov Mrázov a pod., zapaľovanie sviecí „v teréne“, spievanie nemoslimských náboženských piesní, vianočné ozdoby a pod.

Nepochodíte s tým, ani v „demokratickej“ Severnej Kórei. Vianoce a všetky s nimi spojené symboly tu miestna moc považuje za náboženskú zaujatosť a za symbol cudzej západnej kultúry. „Napomáha“ tomu aj susedná Južná Kórea, kde sa Vianoce oslavujú v pohode, veď štvrtinu obyvateľstva tam tvoria kresťania a zástupcovia iných náboženských konfesií. Juhokórejskí kresťanskí aktivisti každý rok stávajú na hranici s KĽDR obrovský vianočný stromček a tým provokujú susedov. V r. 2013  Severania dokonca oficiálne pohrozili, že ich delostrelectvo bude ostreľovať vianočný strom…

V susednej Číne Vianoce nie sú síce oficiálne v rámci celého štátu zakázané, ale partagenosse prísne pozorujú, aby súdruhovia s tým príliš nepreháňali… V niektorých regiónoch samospráva však zakázala oslavovať Vianoce ako „cudzí Západný sviatok“.

Veľké problémy majú Santa Clausovia, Mikulášovia a Dedovia Mrázvia vo všetkých arabských a moslimských krajinách, dokonca aj v južných bývalých sovietskych republikách, kde pred rokmi ten Dedo Mráz bol veľmi populárny. Napríklad, pred 4 rokmi ministerstvo vzdelania a vedy Tadžikistanu zakázalo umiestnenie novoročných stromov na všetkých školách, vianočné a silvestrovské oslavy, rozdávanie darčekov, použitie pyrotechniky a ohňostroje. Zákaz platí dodnes. Napriek tomu vianočné stromy sa objavujú vo mnohých mestách: zákaz je v tejto krajine skôr formálny a zatiaľ za oslavy Vianoc nikoho vážnejšie nepotrestali.

Škoda reči: vyzývať, aby sme v Európe nedovoľovali príliš sa rozťahovať moslimským prisťahovalcom, pretože doma majú tvrdé protikresťanské zákony? Naši demokrati to nechcú počúvať: zašli až príliš ďaleko a chcú byť pápežskejší, ako samotný pápež. Možno by aspoň trochu mali brať ohľad na to, že sme predsa v Európe a nie na Blízkom východe a máme tu nejaké svoje tisícročné tradície a zvyky. Možno by sa občas mohli zamyslieť nad tým, v akom stave ponecháme túto Európu pre naše deti, vnukov a pravnukov…

Eugen Rusnák