Spočiatku panovali pochybnosti o ich pravosti, keďže niektoré pasáže sa zdali odlišné od Augustínovho štýlu. Nasledovala takmer dvojročná filologická analýza, do ktorej sa zapojili aj doktorandi a mladí vedci počas letnej školy Corpus Scriptorum Ecclesiasticorum Latinorum vo Viedni. Výsledky výskumu napokon ukázali, že neexistujú zásadné dôvody spochybňovať autorstvo svätého Augustína.

Podľa augustinológa pátra Giuseppeho Carusa objav predstavuje významný príspevok k poznaniu diel cirkevného otca. Zdôraznil, že rozhodujúcim argumentom bola jazyková a štýlová analýza, ktorá potvrdila zhodu s Augustínovým spôsobom písania. Predpokladá sa, že kázne sa v minulosti nerozšírili najmä preto, že sa venujú náročnej biblickej téme o veštkyni z Endoru a kráľovi Saulovi, ktorá bola už v staroveku predmetom rozsiahlych teologických diskusií.

Objav zároveň pripomína, že aj po stáročiach možno nájsť neznáme texty jedného z najvýznamnejších kresťanských mysliteľov. V minulosti sa podarilo objaviť desiatky dovtedy neznámych Augustínových listov a homílií, naposledy v Marseille, Erfurte či prostredníctvom Dolbeauových výskumov. Odborníci preto nevylučujú, že ďalšie rukopisné poklady ukryté v európskych knižniciach môžu v budúcnosti priniesť nové poznatky o živote a diele svätého Augustína.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk.