Podrobné informácie o trestnom čine a históriu podobných incidentov v novodobej histórii Ruska. A potom bude všetko jasné.

Podrobnosti zločinu.

V predvečer opozičného pochodu, plánovaného na 1. marca bo zabitý jeden z jeho organizátorov.

Nemcova zabijú rovno oproti Kremľu, cynicky – pred svedkami. Avšak jeho spoločníčku sa vrah nesnaží odstrániť ako svedka.

Nemcovova spoločníčka pochádza z Ukrajiny.

Vražda sa koná 27. februára – deň, ktorý prezident Ruska, vyhlásil za deň síl špeciálnych operácii.

Na druhej strane mosta, kde bol zastrelený Nemcov, je Bolotne námestie, symbolické miesto konania demonštrácii ruskej opozície.

Všetky západné a liberálne ruské médiá sú plné fotografií mŕtveho tela na pozadí Kremeľských veží.

Horší čas, deň a miesto, na zabitie opozičného lídra by si vláda nemohla vybrať.

Niet odpovede na otázku, načo by “krvavý režim” zabíjal Nemcova, ktorý prehral všetky federálne voľby v ktorých sa zúčastnil s vysoko negatívnym ratingom u obyvateľstva.

A teraz spomeňme našu nedávnu históriu, keď došlo k podobným vraždám opozičných predstaviteľov, s ktorých západne média a naši bojovníci za slobodu obvinili vládu, či priamo prezidenta Putina.

Prvou v sérii bola záhadná smrť Litvinenka, ktorý bol udajne otrávený poloniom v Londýne. Vražda bola vykonaná spôsobom, aký by nepoužil zločinec so zdravým rozumom.

Poloniova stopa vedie priamo k Andrejovi Lugovemu, ktorého vydanie na vyšetrovanie do zahraničia neumožňuje naša ústava. Britská strana však kategoricky odmieta poskytnúť vyšetrovacie materiály, aby mohli súdiť podozrivého v Rusku.

Ďalšou v sérii, je rituálne zabitie novinárky Politkovskej priamo v deň narodenín Putina.

Opäť vidíme úžasnú vec – Litvinenko, ktorý už nemohol hovoriť, ešte stihol pošepkať svojmu advokátovi, že za jeho smrťou je Putin.

V prípade Politkovskej malo byť tiež všetkým divákom televízie jasné, že aj úbohá žena bola zabitá na jeho príkaz.

Odvtedy prešlo šesť rokov a žiadny dôkaz o vine ruskej vlády doteraz predložený nebol. Všetky informácie boli založené len na hystérii a nepodložených obvineniach, nehladiac nato, v rokoch 2009-2010, všetci liberáli a všetky západné médiá kričali o vine Ruska a jej hlavy za smrť Litvinenka a Politkovskej.

Aby sme pochopili smrť Nemcova pripomeniem ešte okolnosti z roku 2009, pri ktorých došlo takmer k smrti Jegora Gajdara.

Deň po smrti Litvinenka v Londýne náhle ochorel na neznámu chorobu v Irsku Jegor Gajdar. Príznaky tejto choroby poukazovali na otravu. Hneď sa spustila kampaň na neľudsky režim v Rusku, ale niečo sa pokazilo a obeť prežila. Človek by čakal, že bývalý premiér sa ocitne v nejakej súkromnej londýnskej nemocnici pod ochranou polície. No Gajdar pochopil o čo ide a len čo sa spamätal na druhy deň ráno odletel do Moskvy, nepočkal ani na výsledky lekárskeho vyšetrenia.

Ak budeme predpokladať, rovnako ako západné médiá, ktoré za tento pokus o atentát obvinili ruské zvláštne služby, tak bolo Gajdarove správanie bláznovstvom.

Miesto toho,aby ostal v demokratickej krajine, kde mu bude poskytnutá ochrana, utečie do Ruska, rovno do spárov krvavého režimu, ktorý ho chce zabiť.

Správanie Gajdara nám bude pripadať divné, len ak sa budeme držať verzie západných novín. A naopak – všetko dá logiku, ak sa od ich verzie odvrátime.

Gajdar pochopil, že sa začala kampaň na diskreditáciu Ruska a pridať sa na zoznam mŕtvych bojovníkov za slobodu nemienil. Bolo mu jasné, že keď zotrvá v Írskej, alebo Londýnskej nemocnici, živý už odtiaľ neodíde. Preto tak rýchlo odletel na liečenie do Moskvy, kde hneď vydal vyhlásenie, že Kremeľ nemá s jeho zdravotným stavom nič spoločné. Rovnaké vyhlásenie urobil preventívne aj Cubajs a žiadne zdravotné problémy sa u nich už nevyskytli. Gajdar zomrel omnoho neskor prirodzenou smrťou.

Takže kto potrebuje smrť ruskej opozície?

Najväčšiu ujmu z toho budú mať Ruské úrady, ktoré budú západne média obviňovať z vraždy a pokračovať tak v negatívnom zobrazovaní Ruska vo svete. V prípade s Nemcovom to už začalo. Na ukrajinskej TV už Porošenko obvinil Rusko zo smrti najlepšieho priateľa Ukrajiny.

Západní kurátori “bojovníkov za slobodu” v Rusku sú vždy pripravení obetovať ich ak budú mať z mŕtveho väčší osoh ako zo živého. Cynické? Áno, ale to je politika na vyššej medzinárodnej úrovni.

Najdôležitejšou otázkou je: Ako sa vyberá posvätná obeť? Sú tri kritériá:

Jeho smrť musí rezonovať.

Jeho smrť musí priniesť viac výhod, než jeho život a práca.

Pred smrťou musí urobiť niekoľko tvrdých vyhlásení na adresu vlády, ktorú následne média obvinia z vraždy.

Spĺňa Boris Nemcov tieto kritéria?

Bohužiaľ áno. Jeho smrť vyvolala veľký ohlas a vo voľbách nemal žiadnu šancu vyhrať.

A čo tvrdé vyhlásenie? Bolo aj to.

Pred dvoma týždňami v interview vyhlásil: Bojím sa, že ma Putin zabije.

Na konci rozhovoru ešte nechal pozdraviť novinára Dmitrija Bykova, ktorý mu odpovedal: Dúfam, že zvíťazí zdravý rozum a Putin vás nezabije.

10. februára 2015 Nemcov dáva svoj osudový rozhovor. Takmer v rovnakej dobe, Alexej Navalnyj vynakladá všetko úsilie, aby porušil zákony a podarí sa mu dostať na 15 dní do väzenia.To znamená, že pred mítingom 1. marca nebude dostupný. Pre potenciálnych vrahov. Pritom do tej doby narozprával v médiach dosť, aby sa jeho prípadná vražda dala hodiť na vládu.

Je zaujímavé, že v decembri 2012. Vladimir Vladimirovič Putin hovoril o technológii takzvaných “posvätných obetí” (sakrálna obeť), ktoré používajú naši geopolitickí súperi  (píšeme o tom aj tu). Ale “opozícia” sa považuje za múdrejšiu, ako všetci ostatní. Myslia si, že ich majitelia v USA a vo Veľkej Británii ich budú vždy milovať.Tak ako býčky v stajni veria, že pán ich bude vždy kŕmiť a česať a všetky reči o bitúnku sú len táraniny.

Čo ešte dodať?

Zabiť človeka je vždy nechutné, aj keď sa jeho názory nemusia zhodovať s vašimi. Ale nie menej nechutné je pokrytectvo a dvojaké štandardy. Keď sa plače len nad tými ktorých názory sa zhodujú s politickou pozíciou Washingtonu a Bruselu, kým obete Donbasu ako malý Vaňa ktorého zmrzačila ukrajinská raketa ostávajú bez povšimnutia západných médií a politikov.

Nikolaj Starikov 28.februára 2015