V minulosti ľudia zdobili hroby v Detve len tesne pred Sviatkom všetkých svätých

Dodala, že v prvom rade cintorín pokosili, pretože tam rástla tráva, kde sa väčšinou pásla hydina, kravy i ovce. „Každý hrob okopali. Potom z hory priniesli čiernu zem, preosiali ju, rozhrabali po povrchu hrobu a ozdobili čečinou,“ objasnila. Bola napríklad zo smreka, z jedličky alebo borievky. V Detve a okolí zvykli vetvičky borievky namočiť do haseného vápna zriedeného s vodou. „Nechali ich vysušiť a nadobudlo to efekt, ako keby boli zasnežené,“ priblížila.

Keď pozostalí zdobili hrob staršieho človeka, používali aj napríklad čierne alebo biele plody. Zvyčajne rástli na kríkoch v okolí cintorínov. Využívali aj šípky, z ktorých na hroboch robievali krížiky. Ak niekto chcel pripraviť ikebanu, ozdobné predmety zapichovali do repy. Zahrabali ju do zeme a do toho pridali potrebné vetvičky alebo trnky. „Repu nebolo vôbec vidieť. Zhnila a nevznikal tak žiadny odpad,“ povedala. Okrem repy ako hmotu na aranžovanie používali aj hrudky machu. Doplnila, že na hroby v minulosti vyrábali aj papierové kvety. Sviatok zosnulých v Detve ľudovo nazývali aj „Fších svetích“.

V súvislosti s Dušičkami sa Centrum tradičnej kultúry v Detve snaží ľuďom vysvetliť, že aj v súčasnosti sa dá z prírodných materiálov vytvoriť ozdoba. „Máme šišky, brečtan, listy, ktoré nie sú ekologickou záťažou. Základom pre veniec môže byť aj prútie z brezy. Ošúpeme ju od listov a točíme. Potom ozdobíme vetvičkami borievky, tuje alebo jarabiny,“ zhrnula.

Podľa nej sviečky na hroby v minulosti vyrábali aj doma, pretože ľudia šetrili peniaze. Boli z baranieho loja, keď ich priniesli na cintorín, zapichli ich blízko kríža. „Bola to vzácnosť. Keď už bola lepšia sociálna a ekonomická situácia, tak ich bežne kupovali,“ ukončila.