V Londýne začínajú tento týždeň mierové rozhovory. Západná tlač medzitým klame o ruských postojoch

„Naopak, Putin podčiarkoval, že to bol Zelenskyj, kto si sám zákonom zakázal rokovania s Ruskom,“ a to už denník The Guardian nespomína, informuje Draxler.

V príspevku ďalej uvádza, že denník klame aj v tom, že „Putin údajne žiadal, že na Ukrajine musia prebehnúť prezidentské voľby predtým, ako si Rusi sadnú s Ukrajincami za rokovací stôl.“ Podľa Draxlera toto opäť nie je pravda. Kremeľ len upozorňoval, že ukrajinský prezident už podľa nich nie je od vypršania jeho mandátu v kresle zákonne.

Tento problém však Kremeľ nepovažuje za prekážku pri rokovaniach, len upozorňuje, že „ukrajinská strana musí nájsť nejaký formát, aby výsledky rokovaní neboli právne spochybniteľné,“ informuje.

Draxler tiež poukazuje na to, že západná verejnosť, jej veľká časť, sa vo veľkej miere riadi informáciami z manipulatívneho spravodajstva. Uvádza, že Guardian sa „snaží opätovne potvrdiť obraz Moskvy ako toho, kto je zodpovedný za pokračovanie vojny a nechce rokovať. Každý, kto sleduje vyjadrenia priamo z Kremľa vie, že Guardian klame.“

Podľa bývalého poradcu Zelenského, Oleksija Arestovyča, je výhľad do budúcnosti „veľmi povzbudivý,“ uvádza ďalej Juraj Draxler. A to z dôvodu, že Putin počas veľkonočného pokoja zbraní „Kyjevu vyslal signál: pozrite sa, hocikedy to vieme zastaviť, mojím rozkazom. Tak si už normálne sadnite s nami za stôl a rokujte.“ „A Kyjev síce oneskorene ale predsa reagoval, s tým, že by s Rusmi išli do priamych rokovaní,“ píše na sociálnej sieti. To je podľa neho povzbudivé.

„Do určitej miery to totiž vyzerá tak, že obom stranám je jasné, že sa nedá spoliehať na žiadne „geniálne“ vyjednávačské schopnosti Trumpa,“ uvádza.

Podľa Juraja Draxlera chce americký prezident Donald Trump „čo najviac vyžmýkať Ukrajincov, dokonca si vypýtal kontrolu nad plynovodom, čo nevyhovuje ani Ukrajincom ani Rusom.“ Ďalej uvádza, že Trump Rusom neponúka „žiadne bezpečnostné garancie.“ V príspevku píše: „V podstate sa správa k Putinovi tak, ako Putina zobrazuje západná tlač: veď vám ponúkam „deal“, nástojí nechápavo, a skvelý: vy si zoberte jednu časť Ukrajiny, ja to posvätím, a ja si zoberiem ako protektorát druhú.“

„Lenže toto Rusi nepotrebujú, oni potrebujú vojenský neutrálne územie až po Užhorod a ďalšie bezpečnostné záruky,“ uvádza ďalej Draxler. „Kyjev vyzerá byť ochotný už sa veľmi nespoliehať na Američanov a rokovať s Rusmi napriamo. Hneď po tom, ako tento týždeň absolvuje v Londýne rozhovory s Britmi, Francúzmi a Američanmi,“ informuje vo svojom príspevku.

Podľa neho však chýba jedna veľká časť v celej tejto skladačke a to pomoc zo strany Európskej únie, jej aktívna pomoc.

Tu však nejde len o prímerie, o začatí mierového procesu, lebo toto podľa neho nepôjde bez stabilizácie celej situácie na Ukrajine. „Tam treba obmedziť moc banderovcov, ktorí sú čiastočne prelezení bezpečnostným aparátom, najmä ministerstvom vnútra, a sú schopní nasadiť nie malé oddiely v zbrani,“ píše. Z pohľadu Juraja Draxlera treba zabezpečiť kontrolu nad zbraňami, treba posilniť občianske štruktúry a hlavne treba pomôcť v pozitívnej komunikácii, lebo keď skončí výnimočný stav a začne sa rozprávať o dopadoch vojny, o obetiach vojny „môže byť situácia na Ukrajine spoločensky a politicky veľmi výbušná.“

„Skepsa je namieste, keďže EÚ aj Británia doteraz hrali v mierovom úsilí skôr negatívnu rolu,“ informuje. Ale tiež píše, že za posledné týždne sa medzinárodná situácia zmenila. A podľa neho „ostáva malá, maličká nádej, že kroky Kyjeva a Moskvy smerom k mieru konečne podporí aj Berlín, Paríž, menej pravdepodobne Londýn, a tiež Brusel.“

Príspevok uzatvára tým, že s „mierovými náladami“ je to ako „na hojdačke“, lebo chvíľu to vyzerá pozitívne, potom sa zrazu vyjadrenia zmenia a neprispieva tomu ani klamstvo západnej tlače.

Prečítajte si tiež:

• Kremeľ varuje pred unáhlenými rozhovormi o Ukrajine
• Putin je podľa Kremľa otvorený bilaterálnym rozhovorom s Ukrajinou o prímerí