K unikátnym stavebným dielam radí Most Apollo napríklad to, že jeho konštrukčné časti nezvierajú ani jeden pravý uhol. Pri jeho finálnom osadení sa tiež využilo spustenie konštrukcie priamo po prúde Dunaja. Atraktívne je aj jeho osvetlenie po zotmení.

Nevyhnutnosť nového premostenia v Bratislave potvrdil prieskum dopravnej situácie a prognózy dopravných tokov na bratislavských komunikáciách v rokoch 2005 až 2035. Ak by podľa expertov most nepostavili, spôsobilo by to neúnosnú dopravnú situáciu spojenú s preťaženosťou ciest, kolapsami na križovatkách, častejšou nehodovosťou alebo zvýšením exhalátov a hluku. Okrem dopravnej funkcie Most Apollo prispieva aj k relaxačným možnostiam obyvateľov Bratislavy. Vedú ním totiž cyklotrasy, využiteľné zároveň ako trasy pre bežcov či peších.

Autor projektu Apolla bol stavebný inžinier a projektant Miroslav Maťaščík. Špecifikáciu protikoróznej ochrany a návrh náterového systému vytvoril Petr Nevěčný. Oblúkový Most Apollo slávnostne otvorili 4. septembra 2005, pričom pre motoristov, linky MHD, cyklistov a chodcov ho sprístupnili o deň neskôr.

V súčasnosti po ňom denne prejde približne 50.000 vozidiel. Most zjednodušil spojenie Petržalky s Ružinovom a Novým Mestom a odľahčil od dopravy centrum Bratislavy aj ostatné mosty, predovšetkým susedný Prístavný most.

História výstavby tohto mosta siaha do roku 1976, keď bol plán jeho výstavby zahrnutý do územného plánu mesta Bratislavy. Dlho však nebolo rozhodnuté o dopravnej koncepcii tohto premostenia. Až v roku 1999 sa definitívne rozhodlo, že pôjde o tzv. cestný mestský most.

Základný stavebný kameň mosta položili 17. decembra 2002 a stavebné práce sa začali 2. februára 2003. Meno dostal na základe ankety podľa rafinérie Apollo, ktorú počas druhej svetovej vojny v roku 1944 zbombardovali Američania. V tom čase totiž rafinéria patrila nemeckej spoločnosti IG Farben, ktorá dodávala svoje produkty pre nemeckú armádu a jej spojencov. Rafinéria sa nachádzala sa pri severnom nájazde na dnešný Most Apollo.

Celková dĺžka mosta je 854 metrov a šírka 32 metrov. Dĺžka hlavného mostného poľa je 517 metrov. Koryto Dunaja preklenuje oceľová konštrukcia v tvare oblúka dlhá 231 metrov, jej výška je 36 metrov. Náklady na výstavbu dosiahli sumu 4,3 miliardy vtedajších slovenských korún (142,7 milióna eur).

Raritnou technickou udalosťou a zároveň divadlom pre ľudí bolo otáčanie približne 8000 ton vážiacej mostnej oceľovej konštrukcie, ktorú postavili na ľavom brehu Dunaja. Otáčanie konštrukcie prebiehalo 19. septembra 2004 unikátnym spôsobom na plávajúcich pontónoch a trvalo niekoľko hodín.

Most Apollo je v poradí piatym bratislavským mostom cez Dunaj. Za vysokú architektonickú a úžitkovú hodnotu projektu, citlivé osadenie vzhľadom na ekológiu a za technológiu montáže a otočenie hlavného mostného poľa získal most cenu európskej Asociácie oceľových konštrukcií (2005) a tiež prestížnu cenu Americkej spoločnosti pre technické inžinierstvo OPAL Awards (2006). V roku 2006 sa unikátny most stal Stavbou roka, ocenili ho aj Cenou Slovenskej komory stavebných inžinierov a Cenou primátora Bratislavy.

Prvý bratislavský most je Starý most (Most Františka Jozefa, neskôr Štefánikov most) postavený v roku 1889. Na sklonku druhej svetovej vojny ho 3. mája 1945 poškodili ustupujúce nemecké vojská. Na jeho rekonštrukcii sa podieľala Červená armáda, po ktorej od dokončenia v roku 1946 niesol aj meno. Od ďalšej rekonštrukcie v roku 2016 slúži električkovej, pešej a cyklistickej doprave.

Most SNP so známou kaviarňou v tvare UFO funguje od roku 1972 a je jediný bratislavský zavesený most bez pilierov. Prístavný most spustili do prevádzky v roku 1985 a Most Lanfranconi slúži od roku 1991.

Po Moste Apollo, ktorý otvorili v roku 2005, spustili do prevádzky 26. septembra 2021 šiesty bratislavský most cez Dunaj – Lužný most. Je súčasť Dunajského súmostia a diaľničného obchvatu D4. Jeho dĺžka je 2939 metrov, vďaka čomu je najdlhší diaľničný most na Slovensku.