ÚVZ: Deti môžu prvé školské dni zažívať stres, rodičia by to nemali prehliadnuť

Spomína špecifické príznaky stresového stavu žiaka. Môže napríklad prestať hovoriť o škole a dávať rodičom len úsečné a stručné odpovede na ich otázky. Okrem toho môžu byť znakmi nezvyčajné prerieknutia, neobratnosti v jednoduchých motorických zručnostiach či sťažený optimálny výkon, ktorý je vyvolaný preťažením žiaka, ako aj množstvom úloh, ktoré musí riešiť v časovej tiesni.

ÚVZ dopĺňa, že k stresu prispieva napríklad aj zvýšená kritika či veľké zaťaženie pamäte. Ako upozorňuje, to môže často viesť k preťaženosti žiaka, poklesu výkonnosti a nástupu stresových stavov.

Po psychickej stránke by podľa úradu mali žiakovi pomôcť rodič aj učiteľ. Rodič by sa mal citlivo porozprávať s dieťaťom o jeho pocitoch a starostiach, bez kritiky a výčitiek a dať najavo pochopenie a vieru v zlepšenie danej situácie. Zároveň by mal dbať u dieťaťa na dostatok spánku, každodenný pohyb na čerstvom vzduchu a pravidelný stravovací režim. Dôležité je tiež podľa ÚVZ pomáhať dieťaťu s plánovaním a organizáciou času, v ktorom sa strieda práca s odpočinkom. Rodičovi odporúča overiť si, či dieťaťu nespôsobuje stres niektorá z mimoškolských aktivít či ich nahromadenie. Učiteľom ÚVZ radí overiť aj možnosť stresov v bezprostrednom okolí dieťaťa v škole.

V prípade, keď ani po snahe pomoci zo strany rodičov a učiteľa príznaky stresu neustupujú, odporúča úrad vyhľadať školského psychológa. Poukazuje pritom na to, že v prípade dlhodobého neriešeného stresu hrozí u dieťaťa nástup psychosomatických ochorení, akými sú bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, poruchy spánku.