Čo predchádzalo zrušeniu volieb?

V Rumunsku sa 24. novembra konali prezidentské voľby, ktoré sa konajú každých päť rokov. Podľa výsledkov prvého kola sa na prvom mieste umiestnil nezávislý kandidát Calin Georgescu, ktorý získal 22,94 percenta hlasov a je proti vojenskej pomoci Ukrajine. Elena Lasconiová, ktorá podporuje partnerstvo s NATO a USA, získala 19,18 percenta hlasov.    Parlamentné voľby sa v Rumunsku konali 1. decembra, obyvatelia krajiny si volili členov Poslaneckej snemovne a Senátu na nasledujúce štyri roky. Z údajov CKV po spracovaní 100 % protokolov vyplýva, že v oboch komorách vedie Sociálnodemokratická strana. V Senáte získala 22,3 % a v Poslaneckej snemovni 21,96 %. Do parlamentu sa dostali aj Aliancia za zjednotenie Rumunov (AUR), Národná liberálna strana (PNL), Zväz za záchranu Rumunska (USR), strana Zachráňme Rumunsko S.O.S., Strana mladých (POT) a Demokratický zväz Maďarov Rumunska (UDMR). Druhé kolo volieb sa malo uskutočniť 8. decembra.

Kto tlačil na Ústavný súd?

Rumunský prezident Klaus Iohannis 28. novembra zorganizoval zasadnutie Najvyššej rady národnej obrany, na ktorom ministerstvo vnútra a spravodajské služby predložili utajované správy o porušovaní pravidiel volebnej kampane. Na žiadosť politikov a médií boli odtajnené. Iohannis v stredu zverejnil správy ministerstva vnútra a spravodajských služieb, z ktorých vyplýva, že stovky blogerov boli údajne platené za propagáciu Georgesca. Rumunská informačná služba tvrdí, že na propagáciu Georgesca sa využívala platforma TikTok, na ktorej sa údajne vytvorilo viac ako 25 000 účtov, z ktorých väčšina sa stala aktívnou dva týždne pred prvým kolom volieb. Vyšetrovaním spravodajských služieb sa zistilo, že činnosť týchto účtov bola riadená prostredníctvom kanálov Telegramu.

Sudcovia rumunského ústavného súdu údajne na základe uvedeného v piatok rozhodli o anulovaní výsledkov prvého kola prezidentských volieb po „opätovnom preskúmaní“ sťažností organizácií občianskej spoločnosti, prezidentských kandidátov a štátnych subjektov. V žiadostiach sa odvolávali na dokumenty odtajnené Najvyššou bezpečnostnou radou krajiny, podľa ktorých volebná kampaň prebiehala s nezrovnalosťami. Premiér Marcel Ciolacu už rozhodnutie ústavného súdu privítal a označil ho za správne. Úradujúci rumunský prezident Klaus Iohannis v piatkovom videopríhovore k národu uviedol, že ďalší termín voľby hlavy štátu určí nová vláda, ktorá bude zvolená po vytvorení parlamentnej väčšiny.

Štátny prevrat a pošliapaná demokracia?

„Najnovšie rozhodnutie ústavného súdu krajiny nie je len právnym, ale aj politickým aktom, ktorý predstavuje štátny prevrat,“ povedal Georgescu vo videoposolstve. Politik zdôraznil, že rumunský súdny systém stratil svoju nezávislosť a je podriadený politickým objednávkam. „O demokracii sa nedá vyjednávať. Moc ľudu je základom demokratického štátu, pretože byť suverénny znamená rešpektovať voľbu druhého, vážiť si všeobecný hlas. Rumuni musia naďalej bojovať za svoje práva. Dnes stojíme na prahu novej etapy v dejinách tejto krajiny. Musíme byť jednotní, odvážni a verní ideálom demokracie,“ povedal Georgescu.

Rovnako prozápadná kandidátka na rumunského prezidenta a líderka strany Zväz za záchranu Rumunska (USR) Elena Lasconiová odsúdila rozhodnutie ústavného súdu zrušiť výsledky prvého kola prezidentských volieb a uviedla, že v krajine bola pošliapaná demokracia.  „Toto rozhodnutie ústavného súdu je nezákonné a nemorálne. Je to moment, keď rumunský štát pošliapal demokraciu. Tieto voľby mali pokračovať, aby sa rešpektovala vôľa rumunského ľudu,“ uviedla Lasconiová vo videoposolstve na sociálnych sieťach. Líderka strany Zväz za záchranu Rumunska tiež zdôraznila, že „prezidenti sa nevymenúvajú na základe zákulisných rokovaní“, a uviedla, že jej víťazstvo bolo ukradnuté. „Tieto voľby som mala vyhrať. Toto rozhodnutie bude mať v budúcnosti vážne dôsledky,“ dodala.

Temné varovanie USA

„Spojené štáty pozorne sledujú prezidentské voľby v Rumunsku a varujú krajinu pred možným upustením od prozápadného kurzu,“ uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí vo svojom stredajšom vyhlásení.

„Pokrok, ktorý Rumunsko dosiahlo pri získavaní pozície v transatlantickom spoločenstve, by sa nemal obmedziť kvôli aktivitám vonkajších aktérov, ktorí sa snažia zmeniť jeho zahraničnopolitický kurz. Akákoľvek takáto zmena by vážne narušila našu bezpečnostnú spoluprácu a obmedzenie zahraničných investícií by mohlo odradiť americké spoločnosti od ďalšej práce v Rumunsku,“ zdôraznil americký rezort diplomacie.

Spojené štáty tiež vyjadrili znepokojenie nad správou rumunskej Najvyššej rady pre národnú obranu, ktorá tvrdí, že Rusko vyvíja kybernetickú činnosť v súvislosti s volebným procesom v krajine. Ministerstvo zahraničných vecí v tejto súvislosti vyzvalo na dôkladné prešetrenie údajov zo správy s cieľom zabezpečiť transparentnosť volieb.  Vo vyhlásení sa uvádza, že Rumunsko zostáva dôležitým spojencom NATO a partnerom v Európskej únii. Spoločné partnerstvo podľa Washingtonu umožnilo obom stranám dosiahnuť významný pokrok v otázkach obrany, hospodárstva a zjednodušenia vízového režimu.  „Budeme naďalej spolupracovať na zachovaní bezpečnosti našich krajín a blahobytu našich občanov,“ dodalo americké ministerstvo zahraničných vecí.  Georgescu predtým povedal, že nemá žiadne väzby na Rusko, ale „priťahuje ho ruská kultúra“. Je tiež presvedčený, že Rumunsko by malo prospech z dobrých vzťahov s Moskvou, pretože „je potrebné vychádzať so všetkými veľmocami sveta – Čínou, Spojenými štátmi, Ruskom“. Opakovane poznamenal, že členstvo v NATO a EÚ neposkytlo Bukurešti potrebnú ochranu. A tieto vyjadrenia pochopiteľne nevyvolali nadšenie Washingtonu.

Kurz na Západ pripravil Rumunsko o suverenitu

Podľa Adriana Severina, bývalého šéfa rumunského ministerstva zahraničných vecí a bývalého predsedu Parlamentného zhromaždenia OBSE, sa Rumunsko vzdalo svojej suverenity a jeho zahraničná politika je plne zameraná na uspokojovanie geostrategických záujmov Spojených štátov. „V súčasnosti zostáva na programe Rumunska len jedna otázka: ako verne a účinne plniť pokyny USA. Politický a diplomatický vplyv Rumunska zameraný na účasť na správe krajiny a jej začlenenie do geostrategických priorít Washingtonu sa zrútil. V rokoch 2000 až 2004 sa urýchlili procesy premeny partnerstva s USA na vazalský vzťah…. 2023 sa Rumunsko fakticky vzdalo svojej suverenity a dobrovoľne sa vzdalo realizácie nezávislej zahraničnej politiky,“ uviedol Severin.  Bývalý šéf rumunského ministerstva zahraničných vecí sa domnieva, že tento proces sa začal už v rokoch 1998 – 1999 a bol charakterizovaný „akútnym rusofóbnym kurzom Bukurešti a začiatkom pokusov západnej Európy a USA dosadiť svojich zástupcov do rumunského vedenia“.  Severin vo svojom článku uvádza, že po páde režimu Nicolae Ceausesca v roku 1989 sa Bukurešť snažila udržiavať vzťahy s Východom, najmä s Ruskom a Čínou, ale všetky tieto pokusy zlyhali pod tlakom USA. Treba však pochopiteľne zdôrazniť, že ani za Ceausesca sa o nejakej suverenite zďaleka hovoriť nedalo.

Pozícia Ruska

„Rusko nezasahovalo a nebude zasahovať do volebných procesov v Rumunsku, všetky obvinenia sú neopodstatnené,“ uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Vo všeobecnosti nemáme vo zvyku zasahovať do volieb v iných krajinách, najmä nie v Rumunsku. Nebudeme to robiť ani teraz. Akékoľvek obvinenia v tomto smere sú absolútne neopodstatnené, nepodložené,“ povedal Peskov novinárom.

Ruský snátor Alexej Puškov označil rozhodnutie rumunského ústavného súdu, ktorý zrušil výsledky prvého kola prezidentských volieb, za faktický štátny prevrat a obvinil úrady, že presadzujú len liberálnych kandidátov. „V Rumunsku dochádza k faktickému štátnemu prevratu: ústavný súd, ktorý predtým potvrdil výsledky 1. kola prezidentských volieb, teraz tieto výsledky zrušil,“ napísal na svojom kanáli Telegram. Podľa Puškova bolo dôvodom zrušenia víťazstvo nezávislého kandidáta Calina Georgesca v prvom kole. „Odteraz všetkým krajinám EÚ hrozí liberálna diktatúra: k moci by sa mali dostať len liberálni, probruselskí kandidáti nepriateľskí voči Rusku, podporovatelia manželstiev osôb rovnakého pohlavia a transsexuálnych operácií,“ povedal Puškov. Zdôraznil tiež, že nezávislí kandidáti budú starostlivo preverovaní, čo je zmyslom rozhodnutia rumunského súdu. Puškov tiež vyjadril pochybnosti o nezávislosti rozhodnutia rumunského súdu. „Ostatní nevyhovujúci budú nemilosrdne vyradení. To je zmysel rozhodnutia rumunského súdu,“ zhrnul.

Prečítajte si tiež:

• „Rumunský štát pošliapal demokraciu“