Paragraf umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

„Napadnuté ustanovenia, resp. rozhodnutia generálneho prokurátora vydané na ich základe, nezasahujú do súdnej moci, nenahrádzajú účinky rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie vlastnými rozhodnutiami, neodnímajú účinky súdnym rozhodnutiam, v rozsahu limitov ich použitia, ktoré Ústavný súd v náleze uviedol, predstavujú ústavne akceptovateľný zásah do právnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím policajta alebo prokurátora a napokon ani neporušujú právo na účinné a efektívne vyšetrovanie,“ povedal Fiačan.

Daný opravný prostriedok je podľa súdu poistkou dodržania zákona v prípravnej fáze trestného konania, ktorá síce nie je ústavne nevyhnutná, ale ani ústavne nesúladná. Fiačan poukázal aj na to, že podobný účinok pri zrušení uznesenia o vznesení obvinenia môže vyvolať aj príslušný nižšie postavený prokurátor v riadnom opravnom konaní. Navrhovatelia si podľa predsedu súdu v argumentácii zamieňali tvrdené aplikačné chyby pri rozhodovaní generálneho prokurátora s ústavným nesúladom predmetnej zákonnej úpravy. Podrobná argumentácia ÚS bude uvedená v odôvodnení rozhodnutia.

Sporný paragraf napadla na ÚS koncom roku 2021 skupina poslancov a v januári tohto roku aj prezidentka. Poukazovali na to, že takéto rozhodnutie generálneho prokurátora je konečné a nepreskúmateľné, a môže dôjsť ľahko k zneužitiu. Znenie paragrafu a právomoci, ktorými takto disponuje generálny prokurátor, podľa nich zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci. Podnety sa týkali využívania paragrafu 363 generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom.

Žilinka rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka plne rešpektuje rozhodnutia súdov vrátane stredajšieho rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR o paragrafe 363 Trestného poriadku.

„Generálny prokurátor Slovenskej republiky – tak ako vždy – plne rešpektuje rozhodnutia súdov vrátane dnešného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky,“ uviedol Žilinka vo vyjadrení, ktoré TASR sprostredkovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Zuzana Drobová.

Ústavný súd SR v stredu rozhodol, že paragraf 363 Trestného poriadku nie je v rozpore s Ústavou SR, keď nevyhovel návrhu skupiny poslancov a prezidentky SR Zuzany Čaputovej, ktorí paragraf na súde napadli.

Šeliga rešpektuje rozhodnutie ÚS, zmenu paragrafu 363 chce ďalej presadzovať

Rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, že paragraf 363 Trestného poriadku nie je v rozpore s Ústavou SR, neznamená, že generálny prokurátor túto právomoc nemôže zneužívať a používať paragraf protiústavným spôsobom. Skonštatoval to nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR pôsobiaci v strane Demokrati Juraj Šeliga. Rozhodnutie ÚS rešpektuje a v parlamente chce ďalej presadzovať zmenu paragrafu, aby ho nebolo možné zneužívať.

„Žiadali sme, aby ÚS SR určil ústavné mantinely používania paragrafu 363 Trestného poriadku a vo vyjadrení predsedu súdu sa objavili náznaky, že takéto mantinely v odôvodnení rozhodnutia môžu byť uvedené,“ uviedol s tým, že počkať treba na zverejnenie nálezu súdu. Aj predseda ÚS Ivan Fiačan podľa slov Šeligu povedal, že rozhodnutie ÚS neznamená, že generálny prokurátor môže robiť čokoľvek.

Smer-SD berie na vedomie rozhodnutie Ústavného súdu SR o paragrafe 363

Opozičný Smer-SD berie na vedomie rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, že ustanovenie paragrafu 363 Trestného poriadku je v súlade s Ústavou SR. TASR o tom informovali z tlačového odboru strany.

Pripomenuli, že generálny prokurátor môže na základe tohto ustanovenia zrušiť akékoľvek právoplatné rozhodnutie v prípravnom konaní, ak nim bol porušený zákon. „Smer–SSD je dlhodobo presvedčený, že takéto oprávnenie je základným predpokladom fungovania prokuratúry, ktorá má zabezpečovať, že konanie orgánov v prípravnom konaní je v súlade so zákonom,“ podotkli.

Smer-SD verí, že po rozhodnutí Ústavného súdu „neopodstatnené a čisto politicky motivované útoky na ustanovenie paragrafu 363 Trestného poriadku skončia“.

Prezidentka rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu o paragrafe 363

Prezidentka SR Zuzana Čaputová rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu SR o paragrafe 363 Trestného poriadku. Najskôr sa chce dôkladne oboznámiť s písomným odôvodnením nálezu. TASR to uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec.

„Prezidentka rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu, s hodnotením si však počká, až kým sa dôkladne neoboznámi s písomným odôvodnením nálezu,“ priblížil hovorca.

Hoci podľa rozhodnutia súdu nie je úprava paragrafu 363 Trestného poriadku v rozpore s ústavou, „prezidentka zdôrazňuje, že Ústavný súd nerozhodoval o tom, či používanie tohto paragrafu generálnym prokurátorom bolo v každom prípade a vždy v súlade so zákonom“.

ĽSNS: Snaha o zmenu paragrafu 363 spočíva v nepohodlnosti osoby Maroša Žilinku

Celá snaha o zmenu paragrafu 363 Trestného poriadku nespočíva v nevyhovujúcom právnom stave, ale v nepohodlnosti osoby generálneho prokurátora Maroša Žilinku, keďže nerozhoduje podľa želaní politikov a médií. Skonštatoval to poslanec Národnej rady (NR) SR Martin Beluský z ĽSNS. Potvrdzuje to podľa neho aj rozhodnutie Ústavného súdu SR.

Mimoparlamentná Republika víta rozhodnutie ÚS o paragrafe 363, chce zrušiť ÚŠP

Mimoparlamentné hnutie Republika víta rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o paragrafe 363 Trestného poriadku. Dodalo, že vo svojom programe nemá zrušenie paragrafu, ale Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Argumentuje, že úrad bol pod vedením Dušana Kováčika a Daniela Lipšica zneužívaný proti politickej opozícii a proti občanom s inými názormi.

„Paragraf 363 predstavuje mechanizmus, ktorý dáva generálnemu prokurátorovi SR právomoc zrušiť rozhodnutie v prípravnom konaní, ak bol pri ňom evidentne porušený zákon. Vidíme, že kvalita žalôb pripravených Lipšicovou špeciálnou prokuratúrou je veľmi nízka a často sú tieto žaloby súdmi zamietané,“ uviedlo hnutie. Existenciu paragrafu 363 vníma ako opodstatnenú.

SNS víta rozhodnutie ÚS, podčiarkla význam paragrafu 363

Mimoparlamentná SNS víta rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o paragrafe 363 Trestného poriadku. Podčiarkla význam paragrafu ako posledného nástroja na zachovanie kontroly pri porušovaní procesných pravidiel v trestnom poriadku.

„Paragraf 363 je posledným nástrojom na zachovanie kontroly pri porušovaní procesných pravidiel v Trestnom poriadku. Je nevyhnutným paragrafom preto, aby prokurátor ako monokratický orgán strážil zákonnosť v trestných procesoch,“ uviedla SNS.

Podľa strany sa pri rozhodnutí ÚS ukázala dvojtvárnosť ľudí okolo prezidentky Zuzany Čaputovej. „Na jednej strane, keď v minulosti paragraf 363 potrebovali, tak ho podporovali, a keď ho začal používať generálny prokurátor Maroš Žilinka, tak ho začali kritizovať“, dodala SNS.

Boris Kollár: Paragraf 363 je potrebný nástroj v rámci bŕzd a protiváh

Paragraf 363 Trestného poriadku je veľmi potrebný nástroj v rámci bŕzd a protiváh. Skonštatoval to predseda Národnej rady (NR) SR a hnutia Sme rodina Boris Kollár v reakcii na rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR.

„Paragraf 363 je potrebný, dokým si orgány činné v trestnom konaní a niektorí prokurátori nebudú plniť svoje povinnosti, budú nadužívať zákon, budú nadkvalifikovávať trestné činy a budú zatvárať ľudí bez dôkazov,“ podotkol Kollár. Podčiarkol, že ustanovenie je dôležité preto, aby aj obyčajný občan mal právo sa odvolať voči takémuto konaniu.

Remišová: Rozhodnutie ÚS rešpektujem, pri paragrafe 363 treba nastaviť hranice

Pri používaní paragrafu 363 Trestného poriadku treba nastaviť jasné hranice. Skonštatovala to predsedníčka Strany Za ľudí a nezaradená poslankyňa Národnej rady (NR) SR Veronika Remišová v reakcii na rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR.

„Rozhodnutie ÚS o ústavnosti paragrafu 363 rešpektujem. Je však rozdiel medzi znením paragrafu a tým, ako sa nadužíval generálnou prokuratúrou v kauzách prominentných obvinených. Práve pre to mu treba nastaviť jasné hranice a o takúto zmenu sa budeme stále usilovať,“ uviedla Remišová.