Kyjev tvrdil, že mohlo byť zabitých až 400 ruských vojakov. Ruské ministerstvo obrany zriedkavo priznalo desiatky mŕtvych – najnovší údaj je 83. Moskva zriedkavo zverejňuje údaje o obetiach vojny, konštatuje významný indický medzinárodný pozorovateľ, bývalý veľvyslanec M. K. Bhadrakumar.

V ruských vyhláseniach sa zdôrazňuje, že pri útoku boli použité rakety Himars americkej výroby. Miestom útoku bolo “zariadenie dočasného nasadenia” (odborná škola dočasne využívaná ako kasárne pre desiatky nedávno zmobilizovaných vojakov vyslaných Moskvou.

Incident vyvolal opätovnú kritiku verejnosti v súvislosti so stavom ruskej armády a rozhodnutím použiť civilnú infraštruktúru na umiestnenie vojakov. Novinárom to povedal prvý zástupca náčelníka hlavného vojensko-politického oddelenia ruských ozbrojených síl generálporučík Sergej Sevrjukov:

“V súčasnosti je už zrejmé, že hlavnou príčinou tejto udalosti bola aktivácia a rozsiahle používanie osobných telefónov personálom v rozpore so zákazom v dosahu nepriateľských ničivých prostriedkov. Tento faktor umožnil nepriateľovi vytypovať si smer a určiť súradnice polohy vojakov na uskutočnenie raketového úderu. V súčasnosti sa prijímajú potrebné opatrenia na vylúčenie takýchto tragických incidentov v budúcnosti.”

Zrejme sa začala hra na obviňovanie – že “hlavnou príčinou” tragédie bolo nedisciplinované správanie vojakov, ktorí na fronte používali mobilné telefóny. Bude to však mať následky.

Môže sa zvýšiť tlak verejnosti, ktorá bude požadovať maximálne použitie sily na rýchle ukončenie vojny. Vždy existuje nebezpečenstvo eskalácie, ak sa prekročia určité nepísané, nevyslovené červené čiary vo vedení vojny.

Je celkom možné, že medzi generálnym štábom v Moskve a Pentagónom by mohli byť vypracované parametre “strategickej dekonflikácie” v štýle studenej vojny, ktorých cieľom by bolo zabrániť chybným výpočtom alebo akémukoľvek súboru akcií (z ktorejkoľvek strany), ktoré by mohli viesť k zbytočnému konfliktu. Americké a ruské sily pôsobia v Sýrii už roky a komunikačná linka, ktorá sa denne využíva, pomohla obom stranám vyhnúť sa priamemu konfliktu.

Novoročný útok teraz prichádza v čase, keď sa Bidenova administratíva snaží poskytnúť Ukrajine zbrane za miliardy a zároveň tvrdí, že vyhnúť sa priamemu stretu s Ruskom bolo hlavnou prioritou USA.

V každom prípade, hoci by ruská rozviedka mala mať dostatočný prehľad o tom, kde sa nachádzajú dôstojníci NATO, ktorí vedú operácie na Ukrajine, doteraz neboli terčom útoku. Preto by pondelkové rozhodnutie ruského ministerstva obrany zdôrazniť, že rakety Himars dodané USA zabili v nedeľu večer desiatky ruských vojakov, vyvolalo vo Washingtone určité znepokojenie.

Veľkou otázkou je, či Moskva teraz pristúpi k eskalácii a priamo zaútočí na americký vojenský personál nasadený na Ukrajine.

Samozrejme, akékoľvek zabitie amerického vojenského personálu na Ukrajine bude mať pre Bidenovu administratívu veľmi nepriaznivé titulky v americkom spravodajstve. Doteraz nebol zaznamenaný ani jeden prípad, že by z Ukrajiny prišlo vrece s mŕtvolou. Pravdepodobne to zabezpečili ruskí generáli.

V ruských správach sa často verejne spomína, že vysoko moderné raketové systémy HIMARS dodané Ukrajine v skutočnosti obsluhuje personál USA. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov ešte minulý týždeň povedal pre tlačovú agentúru Tass:

Kyjevský režim je zámerne zaplavovaný najmodernejšími zbraňami vrátane vzoriek, ktoré ešte neboli zavedené do výzbroje západných armád, zrejme preto, aby sa zistilo, ako si budú počínať v bojových podmienkach… Západ zatiaľ tvrdí, že radšej zostáva “nad vecou” a priamu konfrontáciu medzi NATO a Ruskom považuje za neprijateľnú, čo je nefalšované pokrytectvo. Už teraz sa členovia NATO de facto stali účastníkmi konfliktu: Západné súkromné vojenské spoločnosti a vojenskí inštruktori bojujú na strane ukrajinských síl. Američania odovzdávajú ukrajinskému veleniu satelitné a iné prieskumné údaje takmer v reálnom čase a podieľajú sa na plánovaní a uskutočňovaní vojenských operácií.”

Washington ani Brusel sa nikdy nesnažili vyvrátiť tieto usvedčujúce ruské obvinenia. Namiesto toho sa rozhodli postupovať opatrne, pretože verejná diskusia by mohla ohroziť krehkú dohodu/dohodu o “strategickej dekonflikcii” vypracovanú s ruským generálnym štábom.

Neprekvapí, ak sa Washington dištancuje od podlého útoku na Nový rok v Donecku, pri ktorom tiekla ruská krv. Denník Times of Israel s odvolaním sa na nemenovaného izraelského diplomata uviedol, že americký minister zahraničných vecí Antony Blinken mal v pondelok telefonát s novovymenovaným izraelským ministrom zahraničných vecí Elim Cohenom a požiadal ho, aby “odovzdal Lavrovovi odkazy, ale nepovedal, o aké ide”.

V ruskom prečítaní telefonického rozhovoru Cohena s Lavrovom v utorok sa spomína, že Cohen “informoval svojho izraelského kolegu o určitých aspektoch situácie na Ukrajine v súvislosti so špeciálnou vojenskou operáciou Ruska”.

Lavrov sa pravdepodobne vyjadril k Blinkenovej šaráde, že USA nemajú nič spoločné so zabitím 89 ruských vojakov. Skutočnosť, že až šesť smrtiacich rakiet HIMARS bolo vypálených v rýchlom slede za sebou na jeden cieľ o 12.02 h, svedčí o vysokej miere istoty ukrajinskej strany a/alebo ich západných mentorov, že budú spôsobené maximálne škody.

Spravodajské vstupy v reálnom čase ukazujú priamu americkú účasť na hroznej operácii zameranej na novoročný večierok ruských brancov práve v čase, keď sa začali prípitky. Samozrejme, vybičovanie nálad verejnosti v Rusku proti Putinovi je hlavným americkým cieľom vo vojne.

Dostávame sa do šedej zóny. Očakávajte aj “chirurgické údery” ruských síl. Koniec koncov, v istom okamihu sa čoskoro ukáže, že čo je omáčka pre hus, je aj omáčka pre žandára.