Anjel Pána s Levom XIV.: Pozdvihnite zrak a spoznajte Božie prekvapenia

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Rozhovor medzi Ježišom a samaritánkou, uzdravenie slepého od narodenia a vzkriesenie Lazára už od prvých storočí dejín Cirkvi osvetľujú cestu tých, ktorí na Veľkú noc prijmú krst a začnú nový život. Tieto veľké evanjeliové texty, ktoré čítame od tejto nedele, sú darované katechumenom, no zároveň ich znovu počúva celé spoločenstvo, pretože pomáhajú stať sa kresťanmi alebo, ak nimi už sme, pomáhajú žiť kresťanstvo autentickejšie a radostnejšie.

Ježiš je totiž Božou odpoveďou na náš smäd. Ako hovorí samaritánke: „Kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky; ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života“ (Jn 4, 14). Koľko ľudí na celom svete aj dnes hľadá tento duchovný prameň! „Niekedy sa mi ho podarí dosiahnuť – písala mladá Etty Hillesum vo svojom denníku –, častejšie je však zasypaný kameňmi a pieskom: vtedy je Boh pochovaný. Vtedy ho treba znovu vykopať.“ [1] Drahí priatelia, niet lepšie využitej energie než tej, ktorú venujeme oslobodzovaniu srdca. Preto je pôstne obdobie darom: vstupujeme do tretieho týždňa a môžeme ešte viac zintenzívniť našu cestu.

V evanjeliu je tiež napísané, že „prišli jeho učeníci a divili sa, že sa (Ježiš) rozpráva so ženou“ (Jn 4, 27). Tak ťažko prijímajú jeho poslanie za svoje, že ich Učiteľ musí vyprovokovať: „Nevravíte aj vy: ‚Ešte štyri mesiace a bude žatva?‘ Hľa, hovorím vám: zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu!“ (Jn 4, 35). Pán hovorí aj svojej Cirkvi: „Pozdvihni zrak a spoznaj Božie prekvapenia!“ Na poliach štyri mesiace pred žatvou takmer nič nevidno. No tam, kde my nič nevidíme, milosť už pôsobí a plody sú pripravené na zber. Úroda je veľká; možno je robotníkov málo, pretože sú rozptýlení inými činnosťami. Ježiš je však pozorný. Tú samaritánsku ženu by podľa zvyklostí jednoducho mal ignorovať; on sa s ňou však rozpráva, počúva ju a dôveruje jej bez postranných úmyslov a bez pohŕdania.

Koľko ľudí v Cirkvi hľadá práve túto jemnosť, túto ochotu! A aké je krásne, keď stratíme pojem o čase, aby sme venovali pozornosť tomu, koho stretneme – takému, aký je. Ježiš dokonca hovorí: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo“ (Jn 4, 34). A tak sa samaritánka stáva prvou z mnohých evanjelizátoriek. Z jej dediny, z miesta pohŕdaných a vylúčených, prichádzajú mnohí k Ježišovi a aj v nich viera vyviera ako čistá voda.

Bratia a sestry, dnes prosme Pannu Máriu, Matku Cirkvi, aby sme spolu s Ježišom a ako Ježiš slúžili ľudstvu smädnému po pravde a spravodlivosti. Nie je čas na protiklady medzi jedným chrámom a druhým, medzi „nami“ a „nimi“. Ako hovorí Pán: „Prichádza hodina, ba už je tu, keď praví ctitelia sa budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takýchto ctiteľov. Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde“ (Jn 4, 23 – 24).

Preklad Martin Jarábek

Poznámka:  [1] Etty Hillesum, Denník, Milano 2012, 153.

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk