Finanční experti tvrdia, že dôsledky pretrvávajúceho politického súperenia medzi USA a Čínou sa v súčasnosti čoraz viac prejavujú aj v iných oblastiach ako v geopolitike – v zrýchľovaní odklonu renminbi od dolára, píše profesor Hemant Adlakha pre Modern Diplomacy. Medzinárodné kapitálové štatistiky (ICS), ktoré zverejnilo americké ministerstvo financií vo februári tohto roka, ukazujú, že čínske držby amerických štátnych dlhopisov predstavovali na konci decembra minulého roka 867 miliárd USD, čo predstavuje medzimesačný pokles už päť mesiacov po sebe. Z pohľadu stupňujúceho sa politického nepriateľstva je tento pokles novým minimom od nástupu Si Ťin-pchinga do funkcie generálneho tajomníka strany na 18. zjazde ČKS v októbri 2012. Pripomeňme, že to bolo aj v čase, keď Obamova administratíva spustila svoju stratégiu zadržiavania Číny, nazývanú politika „pivot to Asia“.

Analytici poukazujú na to, že hoci je zníženie objemu čínskych dlhopisov USA v minulom roku normálne v porovnaní s celkovým poklesom objemu amerických štátnych dlhopisov v zámorských krajinách o 6 %, alarmujúci je výraznejší pokles v Číne. Po rýchlom zvýšení úrokových sadzieb americkou Federálnou rezervnou bankou (FRB) v minulom roku vzrástol výnos 10-ročných štátnych dlhopisov – ukazovateľ dlhodobých úrokových sadzieb v USA – z približne 1,5 % na konci roka 2021 na takmer 4 % na konci decembrového mesiaca minulého roka. Krátko po tom, ako americké ministerstvo financií 15. februára zverejnilo ICS na rok 2022, analýza Nikkei Asia na svojej čínskej internetovej stránke uviedla, že prudký pokles čínskej držby amerických štátnych dlhopisov mal zabrániť stratám spôsobeným rastúcimi úrokovými sadzbami.

Yellenová: Nedovolíme Číne získať výhody pri splácaní úverov

Zaujímavejšie je, že s odvolaním sa na veľkú americkú spoločnosť spravujúcu dlhopisy článok na cn.kikkei.com ďalej poukázal na sankcie USA voči Rusku po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny ako na jeden z hlavných faktorov, ktoré stáli za krokom Číny znížiť držbu amerických štátnych dlhopisov. „Čína zvýšila svoju ostražitosť pred prijatím podobných opatrení, keď sa konfrontácia medzi Čínou a Spojenými štátmi v budúcnosti prehĺbi,“ napísal cn.nikkei.com. Ako bolo široko medializované, najvyšší americkí predstavitelia vrátane Antonyho Blinkena a Janet Yellenovej opakovane uviedli, že USA nebudú váhať uvaliť sankcie na čínske subjekty, ak Peking pomôže Rusku vo vojne proti Ukrajine.

S podobným argumentom vystúpil minulú nedeľu aj profesor ekonómie z pevninskej Číny Cao Xing. Profesor Cao, unavený hrou USA v otázke splácania dlhu (Číne), povedal, že nastal čas, aby Čína vyrovnala svoj dlh voči USA. Keď začiatkom februára americká ministerka financií Yellenová v ostrom vyhlásení povedala: „Číne nemožno dovoliť, aby získala výhody zo splácania,“ Cao označil túto neúprimnú poznámku za symbol odhodlania USA spolitizovať túto otázku. Vo svojom populárnom blogu podpísanom pod názvom „Profesor Cao Xing“ napísal: „Rozsah dlhu Spojených štátov prekročil dlhový strop 31,4 bilióna USD. Okrem toho prebiehajúca kríza bankového systému ohrozila všetkých vo finančnom sektore USA.“ Cao ďalej dodal.

Skutočne nebudú USA platiť splátky čínskeho dlhu?

Na inej úrovni sa medzi stratégmi správy globálnych fondov v USA rozvíja vážna diskusia o pravdepodobných dôsledkoch pre svetovú ekonomiku vo všeobecnosti a najmä pre Čínu, ak Spojené štáty nebudú splácať dlh Čínskej ľudovej republiky. Podľa názoru Arthura R. Kroebera, nezávislého ekonomického výskumníka so sídlom vo Washingtone a editora China Economic Quarterly – publikácie globálnej spoločnosti GaveKal Dragonomics, sa v najbližších mesiacoch sľubuje veľká politická dráma v súvislosti s federálnym dlhovým stropom – na jednej strane GOP, ktorá sa dôrazne stavia proti zvýšeniu stropu, a na druhej strane nesplácanie dlhu zo strany ministerstva financií USA.

Profesor Cao, ktorý nesúhlasí s tými, ktorí tvrdia, že „politická dráma“ s dlhopismi americkej štátnej pokladnice je len politikárčenie, ako napríklad Arthur Kroeber, nielenže berie veľmi vážne každé slovo, ktoré vysloví ministerka Yellenová (že nedovolí, aby USA splatili čínsky dlh), ale sa aj dosť obáva, že skutočným cieľom Yellenovej je vyvíjať nátlak a oklamať Čínu, aby zvýšila svoje podiely v americkom dlhu.

Denník Wall Street Journal okrem toho v správe zverejnil, že námestník amerického ministerstva financií pre ázijské záležitosti Robert Kaproth navštívil minulý týždeň vo februári Peking, aby rokoval o makroekonomických a finančných otázkach. Profesor Cao v súvislosti s Kaprothovou návštevou prezradil, že „tajná“ misia, ktorú Kaproth v Pekingu podnikol, mala v skutočnosti len jeden program, a to dúfať, že Čína zvýši objem držby amerického dlhu, ale Čína samozrejme neurobila žiadne ústupky.

Renminbi versus americký dolár

Podľa odborníkov v Číne postupný, ale nepretržitý pokles čínskej držby amerických štátnych dlhopisov vyvoláva v Spojených štátoch čoraz väčšie obavy. Za posledných približne desať rokov Čína znížila objem držby amerického dlhu o 34 %; v súčasnosti Čína drží americký dlh v hodnote 859,4 miliardy USD, čo je najmenej od roku 2009. Analytici v Číne tvrdia, že USA sa obávajú, že Čína drasticky zníži svoju držbu amerického dlhu až na 100 miliárd USD.

Hlavnou úlohou Yellenovej, ktorá začiatkom februára navštívila Peking, bolo obnoviť diskusie so svojím čínskym náprotivkom, vicepremiérom a čínskym ekonomickým cárom Liu He – prerušené na stretnutí Yellenovej a Liua v januári tohto roku vo Švajčiarsku – s cieľom „odradiť“ Peking od ďalšieho predaja držaných amerických dlhopisov. Práve v záujme dosiahnutia programu, ktorým je zabrániť neustálemu poklesu čínskej držby amerických dlhopisov, Yellenová oznámila, že USA nedovolia Číne využívať výhody „splácania“. Práve tento otvorený prejav odhodlania USA nesplatiť čínsky dlh by mohol viesť Peking k vytvoreniu náhradného systému za dolár prostredníctvom internacionalizácie renminbi.

Snažia sa USA nesplnením záväzkov o zmenu režimu v Číne?

Stručne povedané, ako sa zamýšľa Kroeber, dôsledky platobnej neschopnosti USA nemusia byť hrozbou zmeny režimu, namiesto toho budú dostatočne škodlivé na to, aby destabilizovali renminbi. Je na mieste spomenúť, že v prípade globálneho krachu spôsobeného odstavením federálnej vlády USA (ak k nemu dôjde, tak v nadchádzajúcom júni) by na rozdiel od obdobia rokov 2008 – 2009 tentoraz čínska ekonomika utrpela veľkú ujmu. Z dvoch dôvodov: v rokoch 2008 – 2009 čínska komunistická strana rýchlo spustila masívny program hospodárskych stimulov financovaný dlhom; po druhé, pred pätnástimi rokmi bola úroveň dlhu krajiny na úrovni 140 % HDP pomerne nízka, ale dnes sa jej dlh vyšplhal na 300 % HDP.

A napokon, odborníci v Číne si plne uvedomujú obmedzenia internacionalizácie renminbi, aby sme spomenuli len niektoré: na rozdiel od amerického dolára je renminbi zďaleka izolovaný od globálnych finančných šokov a na dovoz peňazí do Číny a z Číny je potrebné povolenie Pekingu (tzv. kapitálové kontroly); podobne ako americký dolár je považovaný za svetovú lynchovú menu, renminbi ňou nie je; renminbi tvorí len 2,8 % svetových oficiálnych rezerv centrálnych bánk v porovnaní so 60 % a 20 % v prípade amerického dolára a eura. Cao a mnohí čínski experti preto bezpochyby volajú po jednoduchom a rýchlom riešení: keďže USA dali jasne najavo, že Washington nesplatí čínsky dlh, aj keď má peniaze, najlepším riešením pre Peking je naraz vyčistiť všetky americké štátne dlhopisy. Môže to však Čína urobiť?