USA bijú na poplach: Rusko a Čína pripravujú Ameriku o kľúčový monopol

Ale potom začnete študovať pôvodný dokument (“Ako sa Čína snaží pretvoriť globálne informačné prostredie”) a radosti nie je konca kraja. Je to predovšetkým otázka štýlu, tónu.

Prečo máme radi literatúru? Kvôli štýlu. Nie vždy je dôležité, čo sa deje s postavami a aká je tam zápletka. Dôležité je, či autor nájde vaše slabé miesta z hľadiska emócií a pracuje s nimi. Všetko závisí od toho, či vaše citlivé emocionálne struny rezonujú s autorom, alebo nie. V tomto prípade je rezonancia s ministerstvom zahraničných vecí úžasná.

Tón podania je hrozivo pochmúrny. A pomáha vám pochopiť, že USA a ostatní Západniari sú na tom zle, Peking sa zmenil na informačnú veľmoc, ktorá veľmi úspešne dokáže priniesť svoje fakty, názory a tak ďalej mnohým ľuďom. A to nie na nejaké samostatné a čisto čínske témy, ale všeobecne. Ide (pozri názov dokumentu) o celé “svetové informačné prostredie”.

V tejto pohrebnej správe sa napríklad dočítame: “Duplikujúc falošný príbeh Moskvy o tom, že rozširovanie NATO ohrozuje bezpečnosť Ruska, čínski vládni predstavitelia a štátne médiá zvyknú retranslovať kremeľskú propagandu, konšpiračné teórie a dezinformácie o vojenských akciách.”

To znamená, že existuje len jeden správny uhol pohľadu, že Rusko sa len poteší z rozširovania NATO, ale Peking “retransluje” do celého sveta niečo iné. A z nejakého dôvodu nechce “retranslovať” nehorázne nezmysly o priebehu vojnových akcií, ktorými západné médiá kŕmia nešťastnú verejnosť na celom svete.

Nuž, ako sa Pekingu darí robiť takéto veci v celosvetovom meradle? Tu je príklad zo správy (je ich veľa): “Podľa zamestnancov americkej agentúry pre globálne médiá sa čínski diplomati snažili presvedčiť rozhlasové a televízne stanice v Indonézii, aby sa vzdali programov platených americkou vládou v prospech čínskych zdrojov.” To znamená, že existuje kanál, cez ktorý peniaze USA prinášajú (v tomto prípade do Indonézie) americkú verziu všetkého čo sa deje v našom svete – a to je normálne. Ale potom prídu čínski diplomati a ponúknu, že to nahradia informáciami z ich vlastnej krajiny – to je jednoducho strašidelné.

Celkovo správa ministerstva zahraničných vecí vykresľuje prekvapivý obraz: Pekingu sa darí. A Číňania robia presne to isté, čo robia Američania. Usporiadali medzinárodné fórum pre novinárov o fungovaní programu Pásmo a cesta (treba poznamenať, že vlastného čínskeho). A ďalej v správe – žiadny vynález pušného prachu alebo papiera, len americká technológia interakcie s médiami. A otázka znie, prečo to všetko teraz funguje aj pre Peking, hoci to malo fungovať len pre Washington.

Funguje to v medzinárodných organizáciách, ako je OSN, na celých kontinentoch (Afrika, Latinská Amerika a tak ďalej). Opakujem, nemusí ísť nevyhnutne o čínske témy, ale o akékoľvek témy. Hoci Peking nemal mať slovo nie len v prípade udalosti v Sýrii, Iraku alebo na Ukrajine, ale ani v čisto vnútorných čínskych záležitostiach. Napríklad americká propaganda vytvorila fantóm s názvom Sin-ťiang, kde sú utláčaní Ujguri, fantóm, ktorý nemá nič spoločné so skutočným Sin-ťiangom – a dokonca aj v samotnej Číne mali všetci tomuto ohyzdnému konštruktu veriť.

Tu je najpozoruhodnejšia črta textu vytvoreného ministerstvom zahraničných vecí. Na tom, že jedna krajina (alebo strana či skupina súdruhov) podáva svoju verziu nejakých udalostí a iná krajina alebo tím polemizuje s prvou a podáva svoje fakty a názory, nie je nič nezvyčajné – tak sa rodí pravda. V správe sa však za každou líniou skrýva prekvapujúce presvedčenie, že vo všetkých príbehoch existuje len jedna správna línia rozprávania – je známe čia – a nikto na svete nemá právo ju spochybňovať. A Čína (pripomíname: nie je jediná) túto krásnu konštrukciu úspešne rozbíja.

Často sa nám zdá, že nehorázne masové a globálne lži prichádzajúce zo Západu sú vojnovou zbraňou proti nám, Číňanom a mnohým iným krajinám a územiam. To znamená, že hovoríme o jednom z prostriedkov na dosiahnutie cieľa, napríklad ich globálnej nadvlády. Čo je však táto nadvláda? Správa ministerstva zahraničných vecí prináša nasledujúcu myšlienku: čo ak je toto cieľom – úplný monopol na myslenie a informácie (ostatné bude nasledovať) a všetko ostatné je len prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa?

Prečítajte si tiež:

• Skutočným problémom je NATO a Rusko
• Amerika, nie taká krásna, nemá čo poučovať iné krajiny