USA a Irán si opäť vymenili údery, rokovania o ukončení vojny uviazli

Americká armáda oznámila, že počas víkendu vykonala „obranné údery“ proti iránskym radarovým a riadiacim stanovištiam dronov na juhu krajiny. Išlo už o tretiu takúto sériu zásahov za niečo vyše týždňa. Washington uviedol, že útoky boli reakciou na zostrelenie amerického bezpilotného lietadla MQ-1.

Iránske Revolučné gardy následne oznámili, že zasiahli „leteckú základňu, z ktorej útok pochádzal“ a ktorú používa americká armáda. Štátna televízia IRIB neuviedla presnú polohu základne. Krátko predtým kuvajtská armáda informovala o zachytení „nepriateľských raketových a dronových útokov“, bez bližšieho určenia ich pôvodu.

Jedným z hlavných sporných bodov rokovaní zostáva iránsky jadrový program. Teherán tvrdí, že má výlučne civilný charakter, zatiaľ čo Spojené štáty a ich západní spojenci sa obávajú vývoja jadrovej zbrane. Americký prezident Donald Trump opakovane zdôraznil, že základnou podmienkou dohody je, aby Irán nezískal jadrové zbrane, a zároveň požaduje obnovenie lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv.

Iránski predstavitelia však naznačujú, že k dohode je ešte ďaleko. Hlavný iránsky vyjednávač Mohammad Bágher Ghálibáf vyhlásil, že Teherán „neschváli žiadnu dohodu, kým si nebude istý, že boli zachované práva iránskeho ľudu“. Podľa agentúry Tasnim obe strany naďalej predkladajú návrhy zmien textu pripravovanej dohody. Irán zároveň požaduje uvoľnenie zmrazených aktív v hodnote 12 miliárd dolárov ešte pred začiatkom podstatných rokovaní o jadrovom programe.

Situáciu komplikuje aj pokračujúci konflikt v Libanone. Izrael rozšíril svoju vojenskú operáciu proti hnutiu Hizballáh podporovanému Iránom a premiér Benjamin Netanjahu prisľúbil ďalší postup hlbšie na libanonské územie. Bezpečnostná rada OSN sa má v pondelok mimoriadne zaoberať rozširujúcou sa izraelskou ofenzívou po obsadení strategického stredovekého hradu Beaufort.