Úrad komisára pre deti: Závislosť od obrazoviek u detí rastie, dôležité sú hranice

„Situácia je vážna. Starší výskum hovorí, že 58 percent slovenských detí trávi denne viac ako päť hodín pri obrazovkách, zahraničné výskumy uvádzajú ešte horšie čísla – aj sedem hodín denne (…). Online priestor musí byť výrazne regulovaný a chránený. Zároveň naše výskumy ukazujú, že 85 percent detí chce tráviť viac času s dospelými. To je vynikajúce východisko, ktoré nám dáva nádej, že riešenia existujú,“ uviedol Mikloško.

Pediatrička Beata Kartousová priblížila, že potreba pripraviť odporúčania vznikla priamo z ambulancií, kde pribúdali otázky od rodičov, ako zvládať vplyv digitálnych technológií na deti. Upozornila, že vo vyspelých krajinách sa téme venujú už dve desaťročia, no na Slovensku doteraz chýbali jednotné usmernenia. „Stále pribúda tých ťažkostí a je to veľmi ťažké pozorovať, keď šesť- či sedemmesačné deti už vedia, ako majú ‚svajpovať‘ na obrazovke,“ dodala.

Podľa Kartousovej je najkritickejší vek do piatich rokov, v ktorom už existujú aj mnohé dôkazy o škodlivých vplyvoch obrazoviek. Medzi najväčšie riziká patrí napríklad vznik obezity, poruchy spánku, krátkozrakosť či problémy s chrbticou. Problémy však môžu mať deti aj s vytváraním zdravých vzťahových väzieb či so vznikom psychických porúch.

„Veľmi nepochopiteľným spôsobom sme dovolili inváziu týchto obrazovkových médií do života našich detí aj do ich vzdelávania a myslím, že toto musíme naozaj napraviť,“ podotkla.

Detská psychiatrička a psychoterapeutka Zuzana Matzová vysvetlila, že slovenské odporúčania koncipovali na základe tých francúzskych a nemeckých. Do dokumentu zahrnuli všeobecné rady, ale aj odporúčania pre jednotlivé vekové kategórie. Psychiatrička radí vyvarovať sa najmä obrazoviek počas jedla, večer pred spaním, ale aj hneď po zobudení. „Obrazovky veľmi súvisia s dopamínom, čo je neurotransmiter, ktorý je zodpovedný nielen za príjemné pocity, ale aj za našu motiváciu. Len čo dôjde k disbalancii neurotransmitera, naša chuť do akejkoľvek inej činnosti klesá a naša motivácia je zhoršená,“ ozrejmila.

Za veľmi dôležité považuje, aby rodič dieťa v rámci spoznávania technológií od začiatku sprevádzal. „Za veľmi dôležité pravidlo považujeme nedávať vlastné telefóny deťom priskoro a rovnako viesť ich do virtuálneho sveta, aby boli poučené, čo tam všetko nájdu,“ uviedla. Detská psychiatrička Marcela Šoltýsová ju doplnila, že systém určovania hraníc by mal byť v láskavej forme a zavádzaný postupne. Kľúčové je podľa nej takisto, aby išiel rodič dieťaťu vzorom a dodržiaval nastavený rodinný digitálny plán.

Odporúčania vznikli ako konsenzus 14 odborných spoločností. V septembri o nich ako prvý informoval rezort zdravotníctva. Spresnil, že ide o úlohu, ktorú si splnil na základe uznesenia Rady vlády SR pre duševné zdravie a Akčného plánu k Národnému programu duševného zdravia na roky 2024 až 2030. Príručka je k dispozícii aj na webovom sídle Rady vlády SR pre duševné zdravie.