Od začiatku tohto roka sa riešitelia na Žilinskej univerzite v Žiline (UNIZA) okrem iného venujú inovatívnym riešeniam pre rozvoj cyklodopravy a ukončili projekt ohľadom inváznej rastliny, ktorá môže v konečnom dôsledku byť verejnosti na úžitok.

Zvyšovanie atraktivity cykloturistických trás

Veľkým úspechom je projekt „Využitie GIS na podporu manažérskeho rozhodovania pri zvyšovaní atraktivity cykloturistických trás“ z projektovej výučby na inžinierskom stupni štúdia na Fakulte riadenia a informatiky, ktorý bol vybraný do prestížneho celosvetového programu Strava Metro for Academics. Tento program už druhý rok potvrdzuje pretrvávajúci záväzok spoločnosti Strava využívať geografičké údaje zaznamenané počas športových aktivít zodpovedne v záujme verejného blaha.

Cieľom projektu je priniesť inovatívne riešenia pre rozvoj cyklodopravy na Slovensku. „Tento úspech je o to cennejší, že sme sa presadili v mimoriadne silnej konkurencii,“ povedal doc. Ing. Peter Márton, PhD., tútor projektu. „Do programu bolo zaslaných viac ako 200 projektových prihlášok z celého sveta. Odborná komisia vybrala na podporu iba 10 projektov. Sme jedným z troch podporených tímov z Európy,“ dodal.

„Cieľom projektu je priniesť inovatívne riešenia pre rozvoj cyklodopravy na Slovensku. Primárne sa zameriavame na analýzu a zvyšovanie atraktivity Vážskej cyklomagistrály a rozvoj cyklistickej dopravy v meste Žilina,“ informovala Bc. Romana Vaščáková, študentka zapojená do projektu. „Vďaka získaniu prístupu k unikátnym dátam platformy Strava Metro o pohybe cyklistov získavame nástroj, ktorý umožní nám pracovať s reálnymi údajmi o intenzite a preferenciách cyklistov v teréne, v období od januára 2020 do decembra 2026,“ pridal doc. Ing. Marián Gogola, PhD. z Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov (FPEDaS) a zároveň zástupca OZ Mulica.

Kľúčovými partnermi sú Katedra matematických metód a operačnej analýzy Fakulty riadenia a informatiky (FRI) UNIZA, Katedra cestnej a mestskej dopravy FPEDaS UNIZA, mesto Žilina, OZ Mulica a Žilinský, Trenčiansky, Nitriansky a Trnavský samosprávny kraj. Do projektu budú zapojení i študenti UNIZA a tým dostávajú jedinečnú príležitosť riešiť reálne problémy v spolupráci s odborníkmi z praxe a využívať pri tom špičkové technológie v oblasti geografických informačných systémov (GIS). Predpokladané ukončenie projektu je v júni 2027.

Prispieť svojim dielom však môže ktokoľvek už teraz. Zodpovedný riešiteľ projektu doc. Peter Márton dodáva: „Tí, ktorí by chceli prispieť k zvýšeniu presnosti geografických údajov zaznamenaných do športovej aplikácie spoločnosti Strava a jazdia do práce, na nákupy, k lekárovi, a podobne, na bicykli a túto aktivitu si nahrávajú do aplikácie Strava, môžu túto aktivitu označiť príznakom (tagom) „Commute“. Vďaka tomu získame cenné informácie o využívaní ciest, chodníkov a ulíc na „nešportové“ aktivity. Následne ich poskytneme mestu Žilina, aby bol rozvoj cyklistickej infraštruktúry adresný a efektívny.“

Môže invázna rastlina poslúžiť ako zdroj energie?

Invázna rastlina krídlatka japonská už dlhé roky vytláča pôvodné druhy a výrazne ničí biotopy. Koncom roku 2024 vznikla na Strojníckej fakulte UNIZA jedna dôležitá otázka. A to ak krídlatku musíme odstraňovať, prečo ju zároveň energeticky nevyužiť? Táto otázka odštartovala projekt „Podpora biodiverzity eradikáciou inázvnych rastlín s energetickým využitím“, ktorého partnerom bola aj Vysoká škola báňská – Technická univerzita Ostrava a HERBATHECA o. z.

Jeho hlavnou myšlienkou bolo riešiť problém inváznych rastlín komplexne: nielen ich mapovať a odstraňovať, ale zároveň preveriť, či je možné vzniknutú biomasu vo forme peliet po vhodnej úprave využiť ako palivo v kontrolovaných podmienkach. Tento prístup je dôležitý najmä tam, kde je eradikácia inváznych rastlín dlhodobo náročná a použitie chemických zásahov je obmedzené alebo nevhodné. V rámci projektu bol na Katedre energetickej techniky UNIZA sledovaný nielen energetický výkon, ale aj plynné emisie a tvorba tuhých častíc vrátane PM2,5.

Po ukončení projektu vo februári 2026 už poznáme odpovede na všetky otázky. „V projekte sme ukázali, že invázna rastlina nemusí byť iba odpadom, ale pri správnom postupe môže byť aj využiteľným zdrojom energie. Najdôležitejšie však je, že energetické využitie musí ísť ruka v ruke s eradikáciou, bio-bezpečnosťou a kontrolou emisií. Výsledkom sú konkrétne odporúčania pre prax samospráv a partnerov v cezhraničnom regióne,“ povedal prof. Ing. Michal Holubčík, PhD., hlavný riešiteľ projektu.

Výsledkom je praktický prístup, ktorý môže samosprávam pomôcť bezpečne spracovať invazívnu biomasu a zároveň ju zmysluplne využiť ako alternatívne palivo v kontrolovaných zariadeniach s reguláciou emisií.