Podľa poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý podporuje maďarského opozičného lídra Pétera Magyara, „správa, že Orbánovi ľudia podrobne informujú Moskvu o zasadnutiach Rady EÚ, by nemala nikoho prekvapiť. Už dlho o tom máme podozrenie.“ Tusk dodal, že preto hovorí len v nevyhnutných situáciách a obmedzuje množstvo informácií, ktoré poskytuje.

Podozrenia sa týkajú hlavne činnosti maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa, ktorý počas prestávok na zasadnutiach EÚ údajne telefonoval ruskému ministrovi Sergejovi Lavrovovi, aby mu poskytoval „živé správy o tom, o čom sa diskutovalo“ a o možných riešeniach. Podľa európskych diplomatov tým bola Moskva „prakticky pri rokovacom stole“ na každom stretnutí EÚ po mnoho rokov.

Tieto obavy sú čiastočne dôvodom, prečo sa v EÚ čoraz častejšie používajú menšie formáty stretnutí – ako E3, E4, Weimarská trojka či NB8 – namiesto plného zasadania všetkých 27 členských štátov. Diplomati tvrdia, že cieľom je minimalizovať riziko úniku citlivých informácií tretím stranám, vrátane Ruska.

Maďarská strana obvinenia odmieta. Minister pre záležitosti Európskej únie János Bóka označil správy za „falošné správy“ a

ich nazval „konšpiračnými teóriami, ktoré sú ešte absurdnejšie, než čokoľvek, čo sme doteraz videli“. Napriek tomu európski predstavitelia poukazujú na riziko pre dôveru, spoluprácu a bezpečnosť EÚ, najmä vzhľadom na aprílové voľby v Maďarsku, po ktorých môže premiér Viktor Orbán znova posilniť svoje postavenie.

„Je to ohrozujúce pre integritu EÚ a spoluprácu medzi členskými štátmi,“ povedal jeden z diplomatov. Podľa neho bude reakcia bloku závisieť od výsledku volieb, pretože otvorená konfrontácia pred hlasovaním by mohla byť politicky citlivá a Orbán by ju mohol využiť vo svoj prospech.