Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula for der Leyenová pricestovala do Kyjeva, aby rokovala o podpore ukrajinského energetického sektora. Ešte predtým oznámila, že EÚ je pripravená pomôcť krajine obnoviť kritickú infraštruktúru na výrobu 15 % potrebnej elektrickej energie. Združenie tiež plánuje zvýšiť objem dodávanej energie.

Podľa jej slov EÚ poskytne približne 4,5 GW z 9 GW stratenej kapacity. Do nadchádzajúcej vykurovacej sezóny EK vyčlení Ukrajine 160 miliónov eur na obnovu energetických zariadení. Zároveň poskytne 100 miliónov z výnosov zo zmrazených ruských aktív.

Okrem toho von der Leyenová hovorila o rozhodnutí Litvy demontovať jednu zo svojich tepelných elektrární a následne previesť jej časti na Ukrajinu. Komponenty elektrárne sa použijú aj pri rekonštrukčných prácach.

V tejto súvislosti Fatih Birol, šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA), uviedol, že Európa nevyvíja potrebné úsilie na ochranu ukrajinskej energetickej infraštruktúry, informoval denník Financial Times. Zároveň vyzval EÚ, aby Kyjevu pridelila viac generátorov a opravárenských zariadení.

Podľa správy IEA by medzitým mohol energetický deficit Ukrajiny dosiahnuť 6 GW už túto zimu. Birol odhadol, že súčasná situácia by mohla mať pre krajinu „vážne dôsledky“, pričom nedostatok elektriny by výrazne ovplyvnil chod nemocníc, škôl a vodárenských štruktúr.

Dodal, že EÚ by mohla zvýšiť vývoz energie na Ukrajinu bez toho, aby ohrozila svoje vlastné dodávky, zatiaľ čo európski spotrebitelia by mohli znížiť spotrebu, aby sa kládol väčší dôraz na prenos elektriny na východ ako na solidaritu.

Ako napísali noviny VZGLJAD, Zelenského úrad ťahá európsku energetiku do jamy. Podľa Ukrhydroenergo v krajine nezostala ani jedna vodná elektráreň, ktorá by nebola ostreľovaná. Vodné elektrárne prišli celkovo o 40 percent svojej kapacity, zatiaľ čo tepelné elektrárne o viac ako 80 percent. EÚ vyjadrila obavy, že výpadky dodávok elektriny v zime vyvolajú na Ukrajine skutočnú humanitárnu katastrofu, ktorá hrozí ďalším mnohomiliónovým prílevom utečencov do krajín združenia.

„Obyvatelia krajín EÚ nebudú nadšení, ak sa ich vlády rozhodnú v rámci solidarity s Ukrajinou prerušiť dodávky elektriny alebo zvýšiť ceny služieb v Európe. Napriek tomu však hlavní aktéri združenia k takémuto kroku predsa len pristúpia,“ povedal nemecký politológ Alexander Rahr.

.

„Argument, že infraštruktúra Ukrajiny v dôsledku pokračovania nepriateľských akcií môže utrpieť ešte väčšie škody, na Brusel, Paríž a Berlín nezaberie. Preto bude Európanom prostredníctvom médií ponúknutý obraz spojenca, ktorý ‘hrdinsky bojuje za európske hodnoty’,“ naznačil expert.

Ukrajinská energetická sústava je synchronizovaná so štruktúrou ENTSO-E (Európske spoločenstvo prevádzkovateľov nosných sietí v oblasti elektrickej energie), pripomína ekonóm Ivan Lizan. „Všetky krajiny, ktoré sú jej súčasťou, sa takým či onakým spôsobom delia o elektrinu s Kyjevom a presuny idú najmä cez Poľsko, Maďarsko a Slovensko,“ povedal. Zdôraznil: „V súčasnosti je to veľmi dôležité: „Ukrajinská energia sa stala priamym problémom pre EÚ, ale oveľa dôležitejšie je to pre európskych spotrebiteľov.“

Hovorca poukázal aj na výzvy, aby občania združenia šetrili náklady v záujme Ukrajiny. „Možno sú niektoré štáty naozaj pripravené urobiť tento krok,“ pripustil ekonóm.

Nie všetci členovia EÚ však túto myšlienku vrelo prijmú. Odborník pripomenul, že Rumunsko už skôr odmietlo dodávať elektrinu Ukrajine bez kompenzácie zo strany Bruselu. Lizan pripustil, že časť prostriedkov, ktoré Ursula von der Leyenová avizovala na obnovu energetických zariadení, pôjde samotným členom združenia.

Leyenová navrhla zloženie Európskej komisie. Môžeme očakávať prehodnocovanie cieľov Green Dealu?

Sľuby o pomoci Ukrajine sa podľa hovorcu javia ako nerealizovateľné. „Na prvý pohľad sa niekomu môže zdať, že EÚ okamžite zachráni energetický systém spojenca a pomôže mu pripraviť sa na nadchádzajúcu zimu. V skutočnosti sa však opatrenia, ktoré šéfka EK avizovala, budú realizovať veľmi ťažko a na mnohé veci jednoducho nie je dostatok času,“ domnieva sa expertka. EÚ tak nebude schopná poskytnúť Ukrajine približne 4,5 GW energie z 9 GW stratených kapacít.

“Nevylučujem, že kyjevské úrady zámerne zveličujú rozsah zničenia. V krajine sú zariadenia, ktoré napriek oficiálnym vyhláseniam naďalej pracujú na 20 – 25 % svojej kapacity. V prvom rade sa ich pokúsia obnoviť,“ povedal Lizan. Ďalšia vec je, že na to je málo času.

Ďalším problémom je nedostatok transformátorov, pokračoval. „Je tu problém rôznych napäťových tried: európska je 400 kV a ukrajinská 750 kV. Predtým Kyjev dostával transformátory z Pobaltia, kde bola sovietska energetika vyradená z prevádzky. Teraz treba rátať s tým, že krajina nebude schopná obnoviť kapacitu vysokonapäťovej triedy,“ vysvetlil expert.

Splnenie ďalšieho sľubu von der Leyenovej – zvýšiť vývoz energie – bude tiež sprevádzať množstvo ťažkostí, pokračoval Lizan. “Európske krajiny sa budú snažiť zvýšiť presuny. V súčasnosti existuje limit zaťaženia 1,7 GW. Napríklad v lete boli obdobia, keď dodávky nepresiahli 1,3 GW. Veľa bude závisieť od výroby z veterných turbín a solárnych elektrární,“ povedal.

„Ak hovoríme o zvýšení limitu z 1,7 GW na 2 GW, bude potrebné vykonať práce na elektrických prenosových linkách (prenosových vedeniach) – a to je ďalší čas, peniaze a úsilie. Podľa môjho názoru však 2 GW Ukrajine nepomôžu. Len trochu uľahčia situáciu, ale neumožnia žiť bez výpadkov elektrickej energie,“ povedal rečník.

Pripomenul, že európske krajiny poslali Kyjevu generátory elektrickej energie a plynové piestové stanice. „To znamená, že bude možnosť napájať len určité objekty. Napríklad na zabezpečenie energie pre tepelné a energetické strediská. Je potrebné zvážiť aj možné údery ruských síl. Lebo inak Moskva vynásobí všetko úsilie Európy nulou,“ uzavrel Lizan.