Ukrajina nie je naša vlasť

Z dnešnej tlače sme sa dozvedeli, že podanie strany SaS, v ktorom obviňujú premiéra R. Fica z vlastizrady a ďalších trestných činov, posunul generálny prokurátor M. Žilinka na riešenie krajskej prokuratúre. Človek by očakával, že zjavne nezmyselné podanie GP hodí rovno do koša. Ale prečo by to robil, keď takýmto pingpongom  môže vo frustrovanej spoločnosti udržiavať dojem, že premiér urobil skotočne niečo protizákonné.

Ukrajina zjavne nie je naša vlasť, takže nikto so slovenskou štátnou príslušnosťou nemôže spáchať vlastizradu. Nemôže ju spáchať žiadnym konaním, najmä, keď takéto konanie má odvrátiť poškodzovanie záujmov Slovenskej republiky. SR nemá žiadne záväzky voči Ukrajine, ktoré sú nad rámec našich vzájomných bilaterálnych zmlúv. Nikde sa v nich nepíše, že sme povinní poskytovať Ukrajine pomoc za každých okolností, aj v prípade, ak by nás vláda Ukrajiny úmyselne poškodzovala. V prípade nepriateľského konania – a tým zastavenie dohodnutej prepravy ropy bezo sporu je – je SR nie oprávnená, ale povinná prijímať recipročné opatrenia. Reciprocita je totiž základným prvkom rovnosti v medzinárodnom práve. Vzdanie sa reciprocity je priznanie nerovnoprávneho postavenia štátu v medzinárodných vzťahoch. Myslím si, že každý normálne uvažujúci človek musí uznať, že Ukrajina nie je indická krava, ktorej by sme sa mali klaniať.

Pravdepodobne opačného názoru sú predstavitelia strany SaS, ktorí si myslia, že teplo a pohodlie si zaslúžia len ukrajinské deti, že slovenské deti také niečo nemôžu mať. Ináč by nežiadali bezpodmienečnú pomoc Ukrajine „aj za cenu republiky“. Pán Boh ochraňuj Slovensko, aby nám tu niekedy vládli ľudia, ktorým sú všetci prednejší a pre ktorých sú občania SR až na poslednom mieste.