Účet za dnešné dôchodky zaplatia deti? Expert varuje pred gréckym scenárom

Hoci vláda v posledných rokoch prijala viacero konsolidačných opatrení a zvýšila daňové zaťaženie domácností aj firiem, deficit verejných financií zostáva vysoký. Podľa Ďuranu to naznačuje, že problém nie je primárne na strane príjmov štátu, ale vo výdavkoch.

Analytik upozorňuje, že Slovensko si v uplynulých rokoch postupne budovalo rozsiahly sociálny systém, ktorého náklady dnes výrazne prevyšujú možnosti ekonomiky. Pripomína, že počas období hospodárskeho rastu politici zavádzali nové sociálne opatrenia a dávky, ktoré sa postupne stali trvalou súčasťou verejných výdavkov. Medzi ne patria aj vianočné dôchodky, ktoré sa časom transformovali na dnešné 13. dôchodky. „Náš dôchodkový systém dnes generuje veľké deficity a je nastavený pomerne štedro vzhľadom na to, akí sme ekonomicky silní,“ hovorí Radovan Ďuran. Podľa neho Slovensko vypláca v pomere k ekonomickej výkonnosti štedrejšie dôchodky než napríklad Česká republika.

Práve dôchodky podľa neho predstavujú jednu z oblastí, kde bude musieť v budúcnosti prísť k zmenám. Starnutie populácie totiž znamená, že počet pracujúcich bude klesať, zatiaľ čo počet penzistov porastie. Výdavky na dôchodky tak budú ukrajovať čoraz väčšiu časť štátneho rozpočtu. „My potrebujeme do budúcnosti znižovať túto mieru náhrady dôchodkov, pretože to vytvára jednoducho obrovský deficit. To nám vlastne konzumuje tie peniaze, ktoré by štát mohol investovať do infraštruktúry, ale nemôže, pretože ich vypláca na dôchodkoch,“ upozorňuje analytik.

Podľa jeho názoru sa Slovensko dostalo do situácie, keď sociálny systém pohlcuje príliš veľa verejných zdrojov. Poukazuje na to, že výdavky na základnú sociálnu pomoc pre ľudí v hmotnej núdzi predstavujú len zlomok celkových sociálnych výdavkov, ktoré vrátane dôchodkov dosahujú viac ako 20 miliárd eur ročne. Problém preto podľa neho nespočíva v solidarite s ľuďmi v núdzi, ale v rozsahu plošných dávok a benefitov, ktoré štát poskytuje bez výraznejšieho posudzovania príjmov a majetku.

Ďuran zároveň varuje, že bez zásadnejších úspor na výdavkovej strane sa bude Slovensko čoraz viac zadlžovať. Verejný dlh môže podľa neho v najbližších rokoch smerovať k úrovni 70 percent hrubého domáceho produktu. Ak by sa tento trend nezastavil, krajina by sa mohla dostať na podobnú trajektóriu, akú zažilo Grécko pred dlhovou krízou. Analytik pritom zdôrazňuje, že grécky scenár neznamená len vysoký dlh na papieri. Pripomína, že po vypuknutí krízy Gréci čelili prudkému poklesu životnej úrovne, masovej nezamestnanosti a dlhoročnej stagnácii príjmov. „Trvalo 15 rokov, kým sa platy vrátili na úroveň roku 2010,“ upozorňuje.

Podľa neho by si mali občania uvedomiť, že dnešné vysoké deficity sa skôr či neskôr prejavia vo forme vyšších daní alebo nižšieho ekonomického rastu. A práve pomalší rast ekonomiky môže mať negatívny vplyv aj na budúce dôchodky. Ak ekonomika nevytvára dostatok nových pracovných miest, investícií a vyšších miezd, štát bude mať čoraz väčší problém financovať rastúci počet penzistov. „V záujme našich detí alebo našich dôchodkov musíme požadovať od vlády, aby nebránila hospodárskemu rastu,“ tvrdí Ďurana.

Za kľúč k ozdraveniu verejných financií nepovažuje ďalšie zvyšovanie daní, ale reformy a šetrenie vo výdavkoch štátu. Tvrdí, že bez zásahov do sociálneho systému vrátane dôchodkov bude konsolidácia čoraz bolestivejšia a účet za dnešné rozhodnutia napokon zaplatia budúce generácie.

Diskusia o dôchodkoch tak podľa jeho slov nie je len otázkou sociálnej politiky, ale aj budúcej konkurencieschopnosti krajiny. Čím väčšiu časť verejných zdrojov bude štát smerovať na financovanie rastúcich sociálnych výdavkov, tým menej peňazí zostane na investície, infraštruktúru či opatrenia podporujúce ekonomický rast. Práve od toho bude podľa analytika závisieť, či si Slovensko dokáže udržať životnú úroveň aj v období rýchlo starnúcej populácie.