Tvrdenia Benátskej komisie proti stransparentneniu mimovládok neobstoja, tvrdí Úrad vlády

„Benátska komisia sa nevysporiadala s argumentmi a záverom uznesenia Ústavného súdu SR, ktorým nevyhovel pozastaveniu účinnosti zákona s konštatovaním, že ľudské práva nie sú zákonom o transparentnosti mimovládok bezprostredne ohrozené,“ zdôraznil ÚV.

Stanovisko Benátskej komisie podľa ÚV nezohľadňuje uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy poukazujúce na zvýšený vplyv mimoinštitucionálnych aktérov, ako sú neziskové organizácie či médiá, ktorých autorita môže presahovať ich legitimitu a ktoré zároveň nepodliehajú žiadnej skutočnej demokratickej zodpovednosti a verejnej kontrole.

„Tento nedostatok transparentnosti je príležitosť na mocenské a politické zneužívanie mimovládneho sektora na ovplyvňovanie spoločenskej situácie v krajine,“ dôvodí ÚV SR.

Za problematické považuje i to, že Benátska komisia nevzala dostatočne do úvahy závery expertov Rady Európy konštatujúcich, že požiadavka zverejňovania finančných výkazov pre mimovládne organizácie je legitímnou protihodnotou k rozsahu poskytovanej finančnej podpory zo štátnych alebo európskych dotačných schém.

„Úrad vlády principiálne odmieta tvrdenie Benátskej komisie, že akékoľvek nakladanie s finančnými prostriedkami štátu alebo EÚ je kľúčovým prejavom slobody združovania, do ktorého štát ani verejnosť nemá čo vstupovať,“ uviedol úrad.

Rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie odporučila opäť novelizovať infozákon

Za nezrozumiteľnú zároveň považuje výhradu Benátskej komisie, aby zákon upravujúci transparentnosť mimovládneho sektora reflektoval výhradne na konkrétne a nie potenciálne hrozby. „Obzvlášť v čase, keď na Slovensku prebiehajú trestné konania v prípadoch ovplyvňovania volieb zahraničnými aktérmi prostredníctvom mimovládnych organizácií či ich subvenčných podvodov s európskymi a štátnymi dotáciami,“ upozornil ÚV SR, ktorý z uvedených dôvodov trvá na nevyhnutnosti a legitímnosti stransparentnenia mimovládneho sektora v podmienkach SR.

Benátska komisia v súvislosti s týmto zákonom uviedla, že rozsiahle požiadavky a zverejňovanie darcov a transparentnosť, spolu so širokými právomocami na vykonávanie dohľadu a potenciálne prísnymi sankciami, predstavujú výrazné zásahy do práv na slobodu združovania a súkromia podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Považuje tiež za nedostatočne predložený legitímny cieľ, na ktorom je spomínaný zákon založený. Opatrenia podľa jej stanoviska ukladajú neziskovým organizáciám zaťažujúce povinnosti a „nepriaznivo ovplyvňujú ich fungovanie neprimeraným spôsobom a chýbajú im primerané záruky“.

Prečítajte si tiež

• Prezident podpísal novelu zákona o neziskových organizáciách
• Parlament schválil veľmi potrebný zákon o mimovládkach