Napätie sa stupňuje- Polícia proti demonštrantom nasadila slzotvorný plyn, krajina sa obáva ďalšej vlny násilia a rabovania

Incident sa odohral na začiatku novej vlny celoštátnych demonštrácií proti vysokým životným nákladom. Francúzske úrady v obave z opakovania násilností z predchádzajúceho víkendu mobilizovali 70-tisíc príslušníkov bezpečnostných zložiek a sprísnili opatrenia vo viacerých veľkých mestách.

V Lyone na juhovýchode krajiny polícia rozohnala skupinu protestujúcich neďaleko centra mesta, kde miestne úrady zakázali demonštrácie. Použitie slzotvorného plynu na mieste zaznamenal novinár agentúry AFP. V Paríži sa medzitým obchodníci pripravovali na možné ďalšie výtržnosti. Mnohé prevádzky zabezpečili výklady drevenými doskami, niektoré úplne vyprázdnili regály a ďalšie zostali zatvorené. Pre verejnosť neotvorili ani múzeá Louvre a Musée d’Orsay.

Minister vnútra Laurent Nuñez už v piatok varoval pred vysokým rizikom násilia. „Nebudeme tolerovať žiadne nepokoje,“ vyhlásil s tým, že na sociálnych sieťach sa šíria výzvy na násilné útoky a rabovanie. Polícia preto posilnila prítomnosť najmä v oblastiach, kde pred týždňom vypukli najvážnejšie zrážky a kde došlo k vykrádaniu obchodov. Počas minulovíkendových nepokojov zadržali približne 2 700 ľudí a podľa predstaviteľov maloobchodu dosiahli škody a straty na tovare stovky miliónov eur. Súdy už poslali do väzenia 217 účastníkov násilností, z ktorých približne polovica predtým nebola trestaná.

Napätie zvyšuje aj politická situácia pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia približne o šesť mesiacov a rozhodnú o nástupcovi Emmanuela Macrona. Krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej usporadúva počas víkendu stranícky kongres v meste Orléans, ktorým odštartovalo svoju volebnú kampaň. Proti Le Penovej aj Macronovi v sobotu pochodovali tisíce odporcov krajnej pravice. Dav skandoval heslá „Macron odstúp!“ a „Le Penová do väzenia!“. Prieskumy verejnej mienky pritom podľa AFP naznačujú silnú pozíciu Le Penovej pred nadchádzajúcim hlasovaním.

Organizátori demonštrácií obviňujú Macrona a jeho vládu z ignorovania nespokojnosti verejnosti s rastúcimi cenami a podmienkami v školstve. Infláciu vo Francúzsku, podobne ako v ďalších európskych krajinách, výrazne ovplyvnila vojna na Blízkom východe, ktorú vo februári začali Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa a Izrael. Protestné akcie sa konajú aj v Taliansku, Belgicku, Albánsku, Španielsku a Portugalsku, hoci ich konkrétne požiadavky sa líšia. Talianske úrady nasadili do Milána 500 vojakov v snahe zastaviť pouličné násilie.

Francúzska vláda zároveň pristúpila k obmedzeniam protestných zhromaždení. Parížska polícia na poslednú chvíľu nariadila odborovým organizáciám presunúť plánovaný pochod z oblasti Bastily na okraj hlavného mesta k Porte d’Italie. Odbory rozhodnutie neochotne prijali, no hnutie žltých viest naznačilo, že sa ním riadiť nebude. V Marseille úrady pôvodne zakázali všetky demonštrácie, napokon však výnimočne povolili pochod organizovaný odbormi.

Macron pripisuje najvážnejšie násilnosti z minulého víkendu ultraľavicovým skupinám, ktoré podľa neho chcú „zvrhnúť republiku“. Vláda tvrdí, že rozlišuje medzi oprávnenými požiadavkami protestujúcich a násilím, rabovaním či podpaľačstvom. Opatrenia však kritizujú ľudskoprávne organizácie. Amnesty International varovala pred „skĺzavaním k autoritárskym praktikám“ a ohrozením práva na pokojné zhromažďovanie. Organizácia Human Rights Watch zdôraznila, že polícia musí súčasne umožniť bezpečný priebeh pokojných protestov a chrániť verejnosť pred násilnými nepokojmi.