Trumpa po pristátí osobne privítal Erdogan, ktorý ho následne prijal v prezidentskom paláci. Americký prezident priznal, že práve vzťah s tureckou hlavou štátu zohral významnú úlohu pri jeho rozhodnutí na samit pricestovať.

„Úprimne povedané, keby sa samit nekonal v Turecku, kde je mojím priateľom veľmi silný líder, je možné, že by som sa na ňom nezúčastnil,“ povedal Trump.

Šéf Bieleho domu zároveň vyzdvihol svoje vzťahy s Erdoganom. „Je medzi nami chémia, ktorá funguje,“ vyhlásil. Zároveň naznačil, že Washington je pripravený zvážiť predaj stíhačiek F-35 Turecku, ktoré bolo z programu vyradené v roku 2019 po nákupe ruského systému protivzdušnej obrany S-400. Erdogan uviedol, že Trump mu v tejto otázke dal osobný prísľub.

Trump zároveň skritizoval viacerých európskych spojencov za to, že počas vojenských operácií proti Iránu obmedzili využívanie svojich základní americkými ozbrojenými silami. „Taliansko nás odmietlo, Nemecko nás odmietlo a Francúzsko nás odmietlo,“ povedal.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa ešte pred začiatkom rokovaní snažil zdôrazniť, že európski spojenci plnia záväzky zvyšovať výdavky na obranu. Podľa neho ide o miliardové investície, ktoré posilnia bezpečnosť Aliancie aj hospodárstvo členských štátov.

Do programu samitu sa opäť dostala aj vojna na Ukrajine. Trump po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom uviedol, že očakáva pokrok v mierových rokovaniach a v stredu sa stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Myslím si, že obaja chcú uzavrieť dohodu,“ povedal.

Zelenskyj medzitým vyzval spojencov, aby posilnili ukrajinskú protivzdušnú obranu a opätovne požiadal o členstvo svojej krajiny v NATO. Podľa neho by Ukrajina priniesla Aliancii „mimoriadne obranné schopnosti“ a posilnila jej bezpečnosť.