Trump počas diskusie o Ukrajine údajne Putinovi tiež pripomenul “značnú vojenskú prítomnosť Spojených štátov v Európe”, uviedol americký denník, ktorého správu prevzala agentúra Reuters.

Trump podľa WP v súkromí naznačuje, že by podporil dohodu, v rámci ktorej by si Rusko ponechalo časť obsadeného územia Ukrajiny. Otázky územia sa údajne v krátkosti dotkol aj počas telefonátu s ruským prezidentom.

V článku sa uvádzala aj informácia, že ukrajinská strana bola o telefonáte Trumpa s Putinom vopred informovaná a nemala voči nemu výhrady. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí medzičasom túto správu označilo za nepravdivú, a preto s údajným telefonátom nemohol Kyjev súhlasiť ani proti nemu namietať.

Republikán už počas predvolebnej kampane tvrdil, že vojnu na Ukrajine dokáže ukončiť v “priebehu jedného dňa”, a to možne ešte pred nástupom do funkcie prezidenta. Doteraz ale nevysvetlil, ako by to dosiahol.

S ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským telefonoval Trump podľa médií už v stredu po víťazstve v amerických prezidentských voľbách. Odvtedy podľa svojich slov hovoril s približne 70 svetovými lídrami.

K telefonátu so Zelenským sa vraj pripojil aj miliardár Elon Musk. Trump podľa serveru Axios ukrajinskému lídrovi povedal, že bude pokračovať v podpore Kyjeva, no do podrobností nezachádzal. Tento rozhovor bol údajne pre Zelenského uisťujúci.

Kremeľ v piatok informoval, že Putin je pripravený diskutovať s Trumpom o Ukrajine, ale to neznamená, že je ochotný zmeniť požiadavky Ruska na ukončenie vojny, pripomenula agentúra Reuters.

Čo je známe a čo to znamená?

O rozhovore medzi budúcim prezidentom USA a ruským prezidentom ani jedna zainteresovaná strana oficiálne neinformovala.

Jediným zdrojom informácií o ňom je zatiaľ publikácia v denníku Washington Post s odkazom na vyjadrenia anonymných osôb.

Preto stále nie je úplne jasné, či sa rozhovor 7. novembra skutočne uskutočnil, a ak áno, ako presne noviny sprostredkovali jeho obsah.

Ak však vychádzame z toho, čo sa píše v denníku Washington Post, môžeme dospieť k záveru, že Trump skutočne stojí na pozícii potreby čo najskôr ukončiť vojnu prostredníctvom nejakého územného kompromisu s Ruskom. Konkrétne, ak veríme publikácii, je pripravený prenechať Ruskej federácii časť dobytých území Ukrajiny. Predtým sa tiež písalo, že Trumpovi poradcovia sú za zastavenie vojny na frontovej línii. To znamená, že ak sa dá veriť všetkým týmto informáciám, v Trumpovom tíme sa v tejto fáze aktívne diskutuje o formulke „mier výmenou za územia“ (t. j. zastavenie vojny pod podmienkou, že si Rusko ponechá všetky alebo časť dobytých území).

Podľa denníka Washington Post Trump tiež vyjadril nespokojnosť s tým, že Spojené štáty musia na vojnu na Ukrajine vynakladať veľké finančné prostriedky, čo vyvoláva otázku, či bude pomoc USA pokračovať.

Napokon publikácia tvrdí, že Trump počas rozhovoru ruskému prezidentovi odporučil, aby „nestupňoval vojnu na Ukrajine“. Zdroj publikácie vysvetlil význam tejto frázy: „Trump nechce nastúpiť do funkcie uprostred novej krízy na Ukrajine spôsobenej ruskou eskaláciou, čo ho bude motivovať, aby nedovolil eskaláciu vojny.“

O akej eskalácii hovoríme? Zrejme hovoríme o možnosti masívneho úderu na ukrajinský energetický sektor. Najmä na rozvodne ukrajinských jadrových elektrární, čo by mohlo úplne zrútiť energetický systém krajiny. Táto otázka, súdiac podľa frekvencie jej zmienok, ukrajinské orgány veľmi znepokojuje. A je možné, že o otvorenie tejto témy požiadal sám Zelenskyj, ktorý s Trumpom hovoril deň pred rozhovorom s Putinom.

Ak však Ruská federácia skutočne má v úmysle a možnosti uskutočniť takýto úder, nie je zďaleka isté, že Kremeľ ho napriek Trumpovým radám odmietne. Moskva sa môže domnievať, že bonusy, ktoré pre ňu vyplývajú zo zničenia ukrajinského energetického sektora, ďaleko prevyšujú riziko, že sa budúcemu americkému prezidentovi znepáči. Okrem toho by sa úder mohol uskutočniť dlho pred inauguráciou a potom použiť na zvýšenie tlaku na Ukrajinu a Západ pred prípadnými rokovaniami ako tzv. taktika strachu.

Pokiaľ ide o reakciu Kremľa na tento rozhovor, práve 7. novembra (podľa denníka Washington Post v deň, keď sa rozhovor uskutočnil) Putin prvýkrát verejne komentoval výsledok amerických volieb, zablahoželal Trumpovi k víťazstvu a vyjadril ochotu viesť s ním dialóg. Aj komentáre ďalších ruských predstaviteľov boli pozitívnejšie.

To znamená, že ak skutočne došlo k rozhovoru, zdá sa, že Putin nebol odmietnutý a vnímal ho ako začiatok dialógu.

Prečítajte si tiež:

• Biden chce pred koncom svojho funkčného obdobia vyplatiť Ukrajine dohodnutú pomoc vo výške 6 miliárd dolárov
• Podľa bývalého veliteľa NATO sa Putin na konci vojny zmocní 20 % Ukrajiny
• Zelenskyj nazýval Trumpa „lúzrom“. Kedy dostane po papuli?