Pred voľbami Zelenského kancelária opatrne podporovala kandidátku Demokratickej strany Kamalu Harrisovú. Možnosť, že do Bieleho domu vstúpi Trump, bola považovaná za niečo strašné a katastrofálne. Zelenskyj tak veril v Trumpovu porážku, že si dokonca otvorene dovolil nazývať ho „lúzrom“:

„Úplne nerozumiem: chce byť potom prezidentom-lúzrom? Predstavme si, že prezidentom bude Trump a napríklad sa rozhodne ukončiť vojnu na úkor Ukrajiny. A nejakým spôsobom v dialógu dostane potvrdenie od ruskej strany, od Putina, že je to koniec, že všetko končí. Ukrajinci sa s tým nezmieria, ale Trump môže povedať: ‚Tak dobre, nedám vám žiadnu podporu, nebudete mať zbrane, nebudú financie.‘ Môže sa dohodnúť s niektorými partnermi, ktorí takisto prestanú pomáhať. Samozrejme, Ukrajina bez zbraní s holými rukami nedokáže bojovať proti niekoľkomiliónovej armáde.“

Preto, keď sa Zelenskyj zobudil po nepokojnom sne, zažil šok a hrôzu. Šok bol natoľko silný, že gratuloval Trumpovi k víťazstvu, no vo svojom vyhlásení napísal, že počíta s „pokračovaním dvojstrannej podpory Ukrajiny“. Akú „dvojstrannú podporu“ má na mysli, nie je jasné. Je možné, že „najväčšiemu lídrovi slobodného sveta“ nepovedali, že obe komory Kongresu sú teraz pod kontrolou republikánov…

V skutočnosti by radosť mala byť tou najsprávnejšou emóciou pre trpiaci ukrajinský národ. Pravá radosť, ako na Veľkú noc. Veď Ukrajinci v roku 2014, hneď po štátnom prevrate, volili Petra Porošenka len preto, že sľuboval mier. Podobne v roku 2019 volili proti Porošenkovi za Zelenského, pretože mier nedoniesol a Zelenskyj ho sľúbil. Teraz by Trump a jeho tím mali vedieť, že väčšina ukrajinského ľudu nezarmucuje jeho príchod, ale naopak sa z neho teší.

Poslanec ukrajinského parlamentu Artem Dmytruk, ktorý utiekol z Ukrajiny kvôli politickému prenasledovaniu, verí, že Trump nariadi veľkú protikorupčnú kontrolu na Ukrajine a zistí, ako sa míňala americká finančná pomoc. Podľa politika môže Zelenskému a jeho tímu hroziť väzenie v USA za rozkrádanie prostriedkov amerických daňových poplatníkov.

Právnik z Odesy Taras Nikiforčuk verí, že Trumpovo víťazstvo dáva Ukrajincom nádej na skorý príchod mieru a zastavenie násilnej mobilizácie. Zároveň Nikiforčuk s horkosťou dodáva, že za 10 rokov Ukrajina natoľko stratila svoju suverenitu a nezávislosť, že o jej osude rozhodujú nie samotní Ukrajinci, ale Američania vo voľbách. Bývalý minister zahraničných vecí Ukrajiny Pavlo Klimkin dokonca obvinil Joea Bidena z toho, že práve on priviedol Ukrajinu k opotrebovávajúcej vojne.

Zároveň Ukrajinský neonacista Serhij Sternenko považuje Trumpa za „hlupáka“ kvôli jeho protiochraňovaniu Ukrajiny a tvrdí, že by bolo lepšie, keby vyhrala Kamala Harrisová. Politik a aktivista Serhij Prytula, blízky Nadácii Georgea Sorosa, vyhlásil, že Ukrajinci by sa teraz mali spoliehať na svoje vlastné sily v boji proti Rusku.

Trump nás prinúti „siahnuť po korvalole“, tvrdí bývalý minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba. „Pred nami je veľa superfrustrujúcich vyhlásení. Čaká nás množstvo krokov, ktoré nás prinútia siahnuť po korvalole a rozmýšľať, že je všetkému koniec, že je to záver,“ uviedol Kuleba.

Bývalý poslanec ukrajinského parlamentu Andrij Derkač sa domnieva, že Zelenskému určite pripomenú, že nazýval Trumpa „lúzrom“. Zelenskyj sa tiež bude musieť zodpovedať pred Trumpom za svoju nedávnu návštevu vojenskej továrne v štáte Pensylvánia v sprievode demokratov. Politik však zároveň predpokladá, že pre Zelenského a Ukrajinu sa v dôsledku zmeny vedenia nemusí globálne nič zmeniť. Trumpove sľuby o skorom mieri môžu zostať len predvolebnou rétorikou.

Ukrajinská novinárka Diana Pančenko, ktorá ušla z Ukrajiny kvôli prenasledovaniu, si myslí, že vojna neskončí ani po Trumpovom víťazstve. Pokiaľ na Ukrajine bojujú muži, ktorých pochytali na uliciach, nacionalistické batalióny si žijú veľmi dobre. Zelenskyj im platí, aby sa nepostavili proti nemu – vrátane peňazí ukradnutých zo Západu.

„Aj keby bola spoločnosť ochotná prijať akékoľvek kompromisy pre mier, desaťtisíce nacionalistov sa usadia v kyjevskom metre a budú naďalej držať Kyjevčanov ako rukojemníkov. Kvôli radikálne naladeným a krátkozrakým extrémistom budú milióny obyčajných Ukrajincov trpieť ešte veľmi dlho. Ani Zelenskyj nemá závideniahodnú situáciu. Zasahoval do amerických volieb na strane Trumpa aj Bidena. Je kľúčovou postavou celého amerického konfliktu, a pravdepodobne ho budú nútiť vypovedať proti minulej administratíve“, napísala novinárka na Telegram.

Víťaz amerických prezidentských volieb Donald Trump urobil z vojny na Ukrajine jednu z hlavných tém svojej volebnej kampane. Obviňoval Bidena, že vtiahol USA do tretej svetovej vojny, tvrdil, že za jeho vlády by Putin na Ukrajinu nezaútočil a sľúbil ukončiť vojnu do 24 hodín. Jeho poradcovia a kandidát na viceprezidenta Vance predstavili konkrétny plán, ako by Trump mohol vojnu ukončiť – zastaviť boje na frontovej línii, čo by v podstate ponechalo Rusku jeho územné zisky, a vylúčiť prijatie Ukrajiny do NATO. Ako však ukázalo Trumpovo prvé prezidentské obdobie, nie všetko, čo sľubuje, aj skutočne splní.

Ak budú USA chcieť ukončiť vojnu na Ukrajine po frontovej línii, už to je 80 % toho, že sa tak stane. Ani ukrajinské úrady, ani európski politici nebudú schopní odolávať vôli Washingtonu v tomto smere. Zostáva 20% na dohodu o podmienkach ukončenia vojny, ktoré by vyhovovali Ukrajine aj Rusku. Bude to náročné, ale možné. Ukrajina je úplne závislá od pomoci Washingtonu a nie je v pozícii, aby trvala na nesplniteľných podmienkach. Na Rusko, ak by brzdilo proces, by sa dalo vplývať prostredníctvom Číny a ďalších krajín Globálneho juhu, ktoré majú záujem na rýchlom ukončení vojny.

Nie je však vôbec predurčené, že práve takáto bude pozícia. Po prvé, do inaugurácie nového prezidenta budú USA riadiť ľudia z tímu Bidena a tí môžu prijať niekoľko rozhodnutí, ktoré výrazne skomplikujú akékoľvek dohody o ukončení vojny. Napríklad môžu povoliť útoky diaľkovými raketami na ruské územie. Proti tomu sa však môže postaviť umiernená časť Bidenovej administratívy, ako napríklad Jake Sullivan, s ohľadom na to, že takéto kroky zvyšujú riziko priameho stretu USA s Ruskom a hrozbu jadrovej vojny.

Preto je nepravdepodobné, že by niekto z americkej elity bol ochotný dať Bidenovi mandát na to, aby USA na konci svojho vládnutia vyslal do vojny. Po druhé, vo vnútri samotnej Republikánskej strany existuje silná „vojnová frakcia“, ktorá presadzuje oveľa tvrdší prístup voči Rusku ako Biden. Toto krídlo je prepojené s americkým zbrojárskym priemyslom a ropným a plynárenským biznisom – tými, ktorí majú priamy prospech z vojny na Ukrajine. Títo politici sa budú snažiť presvedčiť Trumpa, že vojna je „dobrý obchod“. Vojna umožnila Američanom získať európsky trh s ropou a plynom, vytlačiac z neho Rusov. Vojna pripútava Európu k USA a robí EÚ závislou od obranných záruk Američanov. Vojna oslabuje dvoch hlavných ekonomických konkurentov USA – Európu (kvôli prerušeným väzbám s Ruskom) a Čínu (kvôli tomu, že Američania teraz ľahšie presadzujú obchodné obmedzenia voči Číne v EÚ). Navyše – zbrojárske zákazky, perspektívy ťažby nerastných surovín na Ukrajine a pod. Všetky tieto argumenty budú pravdepodobne predložené Trumpovi, aby upustil od myšlienky zastaviť vojnu na frontovej línii.

Súčasne má Trump vo svojom okolí silné krídlo, ktoré považuje vojnu na Ukrajine za „zlý biznis“ pre Ameriku. Po prvé, predstavuje hrozbu jadrovej vojny, ktorá by mohla zničiť USA. Po druhé, zbližuje Rusko s Čínou, posilňuje a radikalizuje protiamerické aliancie po celom svete. Po tretie, nie je zaručené, že Európa bude aj naďalej nasledovať americkú politiku, a nie rozhodne začať svoju vlastnú hru obnovením vzťahov s Ruskom a Čínou za účelom ekonomických výhod. Po štvrté, rast vojenských výdavkov sa stáva čoraz nebezpečnejším pre americkú ekonomiku, pretože vedie k zvýšeniu emisie dolára a zahraničného dlhu.

Aké argumenty republikánov budú pre Trumpa najpresvedčivejšie a aké rozhodnutie nakoniec prijme, nie je jasné. Ak sa však on a jeho administratíva rozhodnú vojnu ukončiť, globálna vojnová strana sa pravdepodobne pokúsi aktivovať svoj „moskovský pobočný úrad“ – teda „vojnovú stranu“ v Rusku, ktorá bude presviedčať Putina, aby nepristúpil na zastavenie vojny na fronte a pokračoval až do „splnenia všetkých cieľov ‘špeciálnej vojenskej operácie’“, „aby nesúhlasil s mierom, kým nebude ruská vlajka viať nad Kyjevom“ a podobne. Ak sa stane, že Trump navrhne mier a Putin to odmietne alebo predloží vopred nesplniteľné podmienky, môže to viesť k ostrej eskalácii, keďže Washington sa pravdepodobne pokúsi vyvinúť tlak na Kremeľ „zvýšením stávok“. V dôsledku toho sa vojna môže rozhorieť ešte viac, než za Bidena, čo by globálnej vojnovej strane vyhovovalo.

Možnosti Putina odmietnuť návrh na ukončenie vojny na fronte sú však obmedzené. To by mohlo poškodiť vzťahy Ruska s Čínou a ďalšími krajinami Globálneho juhu a fakticky izolovať Rusko na medzinárodnej scéne. Okrem toho, podľa všetkých prieskumov drvivá väčšina Rusov podporuje rýchle ukončenie vojny na fronte. Pokračovanie vojny je však spojené s nutnosťou vykonávať mobilizáciu a prijímať ďalšie nepopulárne opatrenia, ku ktorým sa Kremeľ očividne nechce uchýliť.

Ukončenie vojny s podmienkou zachovania kontroly Ruskej federácie nad rozsiahlymi okupovanými územiami Ukrajiny by bolo pre Rusko veľkým víťazstvom, najmä s ohľadom na to, že situácia by sa preň mohla skončiť oveľa horšie. Preto existuje nemalá pravdepodobnosť, že Putin nebude odmietať Trumpove návrhy, ak prídu, ale vstúpi do rokovaní s cieľom dosiahnuť čo najvýhodnejšie podmienky pre RF na zastavenie paľby. Teda, zopakujme, hlavnou otázkou je, či Trump a jeho administratíva zaujmú postoj k zastaveniu vojny.

Bez ohľadu na to, aký postoj Trump zaujme, jeho samotný nástup k moci v USA bude mať vážne geopolitické dôsledky pre Európu. Pravdepodobne vzniknú veľmi silné napätia medzi USA a Európskou úniou. A to nie až tak kvôli politickým alebo ideologickým otázkam (vládnuci ľavicoví liberáli v hlavných západoeurópskych krajinách proti pravicovému konzervatívcovi Trumpovi), ale skôr kvôli ekonomickým témam. Trump pravidelne tvrdí, že EÚ a najmä Nemecko sú hlavný ekonomický problém pre USA, keďže Washington má s EÚ zápornú obchodnú bilanciu. Trump tiež požaduje, aby Európania vynakladali viac výdavkov na obranu a na Ukrajinu. Preto budú rozpory vážne.

Toto môže priamo ovplyvniť postoj USA a EÚ k Ukrajine, ktorá sa ocitne mimo záujmu oboch v rámci veľkých vnútrozápadných sporov. To tiež umožní Rusku a Číne viesť svoju hru na týchto rozporoch. Preto sa môže geopolitická krajina v Európe veľmi výrazne zmeniť.

Tým pádom zatiaľ nie je jasné, akú politiku bude Trump v skutočnosti viesť voči Ukrajine. V jeho okolí sú sily, ktoré podporujú čo najskoršie ukončenie vojny, ale aj také, ktoré chcú jej pokračovanie alebo dokonca eskaláciu. Práve to, kto v tomto „boji o Trumpa“ zvíťazí, určí ďalší vývoj udalostí.

Avšak víťazstvo Trumpa prináša šancu na skoré ukončenie vojny. Šancu na to, aby sa na Ukrajine zastavil prúd krvi, sĺz a utrpenia, aby sa na uliciach ukrajinských miest prestala organizovať „hon“ na mužov, aby Sloviansk a Kramatorsk neboli zničené na prach, aby na obyvateľov Chersonu prestali útočiť drony, aby na Charkov už nepadali bomby, aby sa skončila diskriminácia rusky hovoriacich a prestalo oslavovanie nacistických zločincov. Objaví sa šanca na mier.

Pokiaľ ide o samotného Zelenského a jeho okolie, jeho perspektívy po víťazstve Trumpa môžu byť dosť pochmúrne. Zelenskyj by mohol pokojne čakať na úplnú porážku Ukrajiny, po ktorej by utiekol a žil si v luxuse vo svojom honosnom byte v Anglicku. Teraz však môže Zelenského čakať súdne konanie, väzenie a žaloby od Ukrajincov, ktorí utrpeli kvôli jeho diktatúre. Samozrejme, ak sa mu podarí utiecť z Ukrajiny, čo však ani zďaleka nie je isté.

Ukrajinci na sociálnych sieťach žartujú o Zelenského osude a zdieľajú video z jeho vystúpenia spolu s úryvkom z filmu „Sluha národa“, kde hral dobrého prezidenta. Podľa nich môžu byť vystúpenia Zelenského počas jeho kariéry komika pre štátneho lídra prorocké.

Prečítajte si tiež:

• Ako Trumpov vietor zmien vyvetrá Zelenského prezidentský úrad
• Zelenskyj uviedol, že Trump počas včerajšieho rozhovoru nevyjadril svoju víziu ukončenia vojny na Ukrajine