V utorok podvečer bolo na webovej stránke amerického Národného archívu zverejnených 2 182 dokumentov vo formáte PDF s celkovým rozsahom 63 400 strán, ktoré sa týkali atentátu na amerického prezidenta Johna F. Kennedyho.

Kennedy bol zastrelený 22. novembra 1963 v Dallase, dokumenty sa tak podarilo držať v tajnosti 60 rokov. Prevažná väčšina zo zbierky šiestich miliónov záznamov, fotografií, filmových a zvukových nahrávok a predmetov bola zverejnená už v minulosti.

Odtajnené dokumenty obsahovali strojom písané správy a ručne písané poznámky v rozpätí niekoľkých desaťročí vrátane podrobností o špičkovom agentovi CIA, ktorý tvrdil, že za vraždu je zodpovedný deep state (hlboký štát), alebo že atentátnik Lee Harvey Oswald bol “slabý strelec“ a že tajná služba bola v auguste, tri mesiace pred vraždou, varovaná, že Kennedy bude zabitý…

Riziká

Trumpov tím pracoval na zverejnení záznamov od januárového návratu prezidenta do Bieleho domu, v pondelok však tieto plány nabrali rýchly spád – americký prezident počas stretnutia s médiami v Kennedyho centre v pondelok oznámil, že spisy budú zverejnené nasledujúci deň.

24 hodín pred zverejnením spisov sa Trumpov tím ešte snažil vyhodnotiť bezpečnostné riziká.

Analytici národnej bezpečnosti sa snažili uistiť, že pri zverejnení dokumentov nenastanú žiadne problémy, ktoré by mohli termín natiahnuť. Národná bezpečnostná rada z tohto dôvodu pripravila mimoriadnu schôdzu, aby všetkých oboznámila s tým, čo ešte musia odredigovať (zbaviť úprav). Mnohí sa obávali, že budú odhalené dôverné informácie o ľuďoch, ktorí sú ešte nažive.Nakoniec boli dokumenty sprístupnené v utorok okolo 19.00 hod.

Riaditeľ CIA John Ratcliffe chcel mať všetkých pripravených na to, čo sa v dokumentoch nachádza, “aby neboli zaskočení“.

„Prezident Trump dal sľub, že zverejní všetky spisy JFK a tento sľub plní. Ktokoľvek, koho to prekvapilo, tomu nevenoval pozornosť alebo to zámerne ignoroval,“ vyjadrila sa Karoline Leavittová, tlačová tajomníčka Bieleho domu.

Tesne pred zverejnením Trump povedal, že to bude “zaujímavé“, a Biely dom uviedol, že Američania budú odhaleniami “šokovaní“.

„Ľudia na to čakali desaťročia,“ povedal Trump v pondelok. „Máme obrovské množstvo papiera. Čaká vás veľa, veľa čítania,“  dodal.

Prvé reakcie

Reakcia na seba nenechala dlho čakať, zdvihla sa široká vlna odporu – od liberálov, ktorí tvrdili, že podobné dokumenty zverejnil aj Trumpov predchodca Joe Biden, ale ozvali sa aj priaznivci Trumpa a MAGA (heslo Trumpovej kampane Make America Great Again), ktorých rozhnevalo, že na stránkach sa stále nachádzajú redakčné úpravy dokumentov a že zostávajú otázky, čo viedlo odborníkov k tomu, aby spisy doteraz označili za “neprístupné“.

Odborníci pri triedení informácií varovali, že neočakávajú, že ich zverejnenie zvráti dlhoročné chápanie toho, čo sa skutočne stalo, alebo prinesie prevratné odhalenia.

Dávka dokumentov neobsahovala anotácie, z akých agentúr dokumenty pochádzali, ako boli navzájom prepojené alebo či boli pre vyšetrovanie považované za dôveryhodnejšie ako iné.

Ich zverejnenie však predstavuje splnenie Trumpovho predvolebného sľubu. Trump sľúbil odtajnenie spisov JFK už počas svojho prvého funkčného obdobia, ale tisíce z nich zostali zapečatené. Počas svojej kampane v roku 2024 prisľúbil, že ich zverejní v rámci celkového úsilia o zvýšenie transparentnosti vlády. V januári podpísal príkaz na odtajnenie zvyšných spisov.

Zaujímavé detaily

Tým, ktorí sa prehrabali tisíckami strán, sa podarilo odhaliť niekoľko zaujímavých detailov.

Jedným z dokumentov bola zverejnená poznámka o úryvku z ľavicového politického časopisu Ramparts z júna 1967 o agentovi spravodajskej služby, informátorovi CIA a bývalom kapitánovi americkej armády Johnovi Garrettovi Underhillovi Jr.

„Deň po atentáte Gary Underhill narýchlo opustil Washington. Neskoro večer sa objavil v dome svojho priateľa v New Jersey. Bol veľmi rozrušený,“ začína sa úryvok.

„Za atentát bola zodpovedná malá skupina v rámci CIA a on sa obával o svoj život a o to, že pravdepodobne bude musieť opustiť krajinu. O necelých šesť mesiacov neskôr Underhilla našli zastreleného v jeho byte vo Washingtone. Koroner rozhodol, že išlo o samovraždu,“ pokračoval úryvok.

Úryvok z politických novín uvádzal, že Underhill mal “dôverné vzťahy s viacerými vysokopostavenými predstaviteľmi CIA.

Tento kúsok článku Ramparts v utorok večer viackrát zdieľali konzervatívci na sociálnych sieťach. Iní poukázali na to, že úryvok z časopisu bol verejne dostupný a diskutovalo sa o ňom už desaťročia.

Ďalší dokument, ktorý v utorok večer po zverejnení koloval vo svete MAGA, sa zameriaval na Kennedyho atentátnika Leeho Harveyho Oswalda.

V jednom riadku dokumentu sa uvádzalo, že KGB Oswalda pozorne sledovala, keď sa nachádzal v ZSSR. Zo spisov však vyplývalo, že “Oswald bol slabý strelec, keď sa v ZSSR pokúšal o streľbu na cieľ“.

Medzi ďalšie zverejnené detaily patril list, ktorý v roku 1978 poslal muž menom Sergej Čornonoh na britské veľvyslanectvo. Tvrdil, že bol 18. júla 1963 zadržaný v Londýne a vypočúvaný úradmi. Čornonoh uviedol, že im povedal o Lee Harveym Oswaldovi a povedal im aj o tom, že plánuje zabiť prezidenta. Dodal, že varoval amerického vicekonzula Toma Blacksheara pred Oswaldovými plánmi, ktorý sa pokúša utiecť do Ruska.

Kritika

Historici, ktorí sa vyjadrili pre mainstreamové médiá, naznačili, že v spisoch JFK nie je veľa nových informácií a to, čo bolo zverejnené, je neusporiadané a bude ťažké to rozanalyzovať .

Larry J. Sabato, riaditeľ Centra pre politiku na Virgínskej univerzite a autor knihy “Kennedyho polstoročie“ (‘The Kennedy Half-Century,), povedal, že má tím, ktorý dokumenty začal analyzovať, ale môže trvať nejaký čas, kým sa objasní ich kompletný význam. „Čaká nás ešte veľa roboty a zaberie to dlhý čas a ľudia sa s tým musia zmieriť,“ povedal.

Podľa odhadov výskumníkov sa počet spisov, ktoré boli doteraz zverejnené buď vcelku, alebo čiastočne, pohyboval okolo 3 000 až 3 500. A FBI minulý mesiac uviedla, že objavila približne 2 400 nových záznamov súvisiacich s atentátom.

Jefferson Morley, viceprezident Nadácie Mary Ferrell, ktorá je úložiskom spisov súvisiacich s atentátom, vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej platforme X uviedol, že sprístupnenie spisov je “povzbudivým začiatkom“. Podľa jeho slov boli teraz zverejnené kompletné verzie približne tretiny redigovaných dokumentov, ktoré má Národný archív k dispozícii, čo je odhadom viac ako 1 100 z približne 3 500 dokumentov.

„Rozsiahle nadmerné utajovanie triviálnych informácií sa podarilo eliminovať a zdá sa, že neexistujú žiadne redigované dokumenty, aj keď sme si ešte neprezreli všetky dokumenty,“ povedal Morely.

Národný archív na svojej internetovej stránke uviedol, že v súlade s prezidentovou smernicou bude zverejnenie zahŕňať “všetky záznamy, ktoré boli predtým utajené“.

Morley však povedal, že to, čo bolo v utorok zverejnené, neobsahuje dve tretiny sľúbených spisov ani žiadne z nedávno objavených spisov FBI.

Historik David J. Garrow pre New York Times povedal, že “tento materiál je hlboko nepriehľadnejší ako všetky predchádzajúce, ktoré boli viac anotované“. Garrow naznačil, že len samotné otvorenie všetkých zverejnených 80 000 strán PDF dokumentov by mu trvalo dva dni.

Záujem o podrobnosti súvisiace s atentátom na Kennedyho bol v priebehu desaťročí intenzívny, pričom vzniklo nespočetné množstvo konšpiračných teórií.

Trump, ktorý nastúpil do úradu na svoje prvé funkčné obdobie v roku 2017, vyhlásil, že umožní zverejnenie všetkých zostávajúcich záznamov, ale nakoniec niektoré z nich zadržal, pretože podľa jeho slov by mohli poškodiť národnú bezpečnosť. A hoci sa spisy zverejňovali aj počas vlády prezidenta Joea Bidena, niektoré zostali nezverejnené.

Sabato povedal, že jeho tím má “dlhý, dlhý zoznam“ citlivých dokumentov, ktoré hľadá a ktoré boli predtým vo veľkom rozsahu redigované (upravené).

„Musí tam byť niečo naozaj, naozaj citlivé, aby v takomto dokumente upravili odsek, stranu alebo viacero strán,“ povedal. „Niektoré z nich sa týkajú Kuby, niektoré toho, čo CIA urobila alebo neurobila v súvislosti s Lee Harvey Oswaldom,“ vyjadril sa.

Na niekoľko aspektov zverejnenia sa rýchlo objavili ohlasy, keďže mnohé zo starých dokumentov boli vyblednuté, zle naskenované a nedali sa prečítať. Iné boli poznámky písané rukopisom, ktorý bol úplne nečitateľný alebo obsahoval prečiarknuté slová a čmáranice. A ďalšie dokumenty boli nakoniec značne redigované napriek sľubom Trumpovej administratívy, že nebudú.

„Rýchlo prechádzam spisy JFK, aby som zistil, či by sa k nám dostalo všetko neredigované, ako bolo sľúbené. Nestalo sa tak,“ napísal jeden z výskumníkov.

„Väčšina týchto dokumentov bola označená ako “bezpečná“ na odtajnenie už pred ROKMI. Nič tu nie je. Kde sú ‘vyňaté’ a ‘vylúčené’ spisy JFK?“ napísal ďalší.

Liberáli, ako napríklad novinár Ed Krassenstein, tvrdili, že Biden tie isté spisy zverejnil ešte v roku 2023. „Jediný rozdiel? V hornej časti Bidenovho zverejnenia je napísané ‘2023 Release’ (zverejnené v 2023/2025) a v Trumpovom ‘2025 release’ a slovo ‘secret’ (tajné) je v Trumpovom zverejnení prečiarknuté,“ tvrdil Krassenstein.

MAGA oslavuje

Zatiaľ čo liberáli lustrovali dokumenty, priaznivci Trumpa a MAGA zverejnenie oslavovali.

„Spis, ktorý ma obzvlášť zaujíma, je správa IG CIA od whistleblowerov, ktorí tvrdia, že CIA zatajila informácie pred Kongresom o atentáte na JFK, pretože ich do toho (krátko po atentáte) zatiahla,“ napísala kongresmanka Republikánov Anna Paulina Luna, ktorá viedla pracovnú skupinu na odtajnenie záznamov o atentáte na JFK.

„Dostali sme to ako tip a skutočne existuje dokument, ktorý v súčasnosti sledujeme,“ dodala. Kongresmanka na X doplnila: ‘Sľuby sa dávajú, sľuby sa plnia’.

Riaditeľka americkej Národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardová na X tiež tvrdila, že Trump “nastoľuje novú éru maximálnej transparentnosti“ a že spisy sa zverejňujú “bez akýchkoľvek redakčných úprav“. Niektorí používatelia X však reagovali na jej príspevok screenshotmi redigovaných dokumentov.

Je potrebné dodať, že spisy o JFK neboli jediné, ktoré boli zverejnené. Rovnako boli zverejnené dokumenty týkajúce sa atentátov na Kennedyho brata Roberta (r. 1968) aj na Dr. Martina Luthera Kinga. Dr. Martina Luthera Kinga zavraždil James Earl Ray 4. apríla 1968.

Autor, ktorý nedávno získal Pulitzerovu cenu za životopis Dr. Martina Luthera Kinga Jr. tvrdí, že zverejnené spisy týkajúce sa vraždy vodcu za občianske práva pravdepodobne nikoho neprivedú k ničomu novému. Jonathan Eig, ktorý minulý rok vydal chválenú knihu “King: A Life“ pre New York Times povedal, že sa chystá spisy preskúmať. Neočakáva však nič prekvapujúce.

Prečítajte si tiež:

• “Skvelý.” Trump v televízii okomentoval rozhovor s Putinom
• Prvý krôčik na dlhej ceste – čo skutočne odhalil jeden z najdôležitejších rozhovor