Trump chce prevziať ukrajinské jadrové elektrárne. Má to však nuansy

Tento týždeň počas telefonátu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vyslovil americký prezident Donald Trump veľmi nezvyčajnú myšlienku: Spojené štáty by mohli prevziať kontrolu nad ukrajinskými jadrovými elektrárňami.

„Trump sa vyjadril, že Spojené štáty by mohli byť veľmi nápomocné pri prevádzke týchto elektrární svojimi odbornými znalosťami v oblasti elektrickej energie a verejných služieb,“ uviedol Biely dom vo vyhlásení po stredajšom telefonáte.

„Americké vlastníctvo týchto elektrární by bolo najlepšou ochranou tejto infraštruktúry a podporou ukrajinskej energetickej infraštruktúry,“ uviedol.

Táto myšlienka prekvapila úradníkov ale aj  energetických expertov v Kyjeve. Zelenskyj ju vo štvrtok podľa všetkého odmietol s tým, že jadrové elektrárne sú štátne a nemôžu sa privatizovať, hoci privítal hospodársku spoluprácu s americkou stranou. Dodal, že otázka amerického vlastníctva elektrární nebola počas telefonátu predmetom priamej diskusie.

V rozhovore sa hovorilo len o jednej zo štyroch ukrajinských jadrových elektrární – Záporožskej elektrárni, ktorá je teraz pod ruskou kontrolou, spresnil Zelenskyj.

„Ak Američania uvažujú o tom, ako nájsť východisko z tejto situácie, či ju chcú Rusom zobrať, či chcú investovať do jej obnovy… Je to otvorená otázka,“ povedal na tlačovej konferencii počas návštevy Nórska.
Okrem nejasností v tom, o čom prezidenti rokovali, bolo jasné jedno: Trump chce mať na Ukrajine veľký ekonomický podiel.

Americký prezident už predtým požadoval prístup k ukrajinským nerastným zdrojom a vyhlásenie Bieleho domu zopakovalo argument, ktorý už použil pri potenciálnej dohode o nerastných surovinách, že ekonomická angažovanosť USA na Ukrajine slúži ako jej najlepšia bezpečnostná záruka, keďže existuje menšia pravdepodobnosť, že Rusko bude útočiť na krajinu, kde má Amerika ekonomické záujmy.

Aké by teda mohli byť záujmy Spojených štátov v ukrajinskom jadrovom sektore a akým výzvam by mohli čeliť?

Hospodárske záujmy USA

Ukrajinské jadrové elektrárne zo sovietskej éry boli počas vojny základom jej energetickej siete a dodávali až dve tretiny elektrickej energie v krajine. Zatiaľ čo Moskva útočila na ukrajinské tepelné a vodné elektrárne v snahe ochromiť jej elektrickú sieť, vyhýbala sa úderom na jadrové zariadenia, ktoré by mohli vyvolať rádiologickú katastrofu.

V tejto súvislosti ukrajinská vláda iniciovala plány na výstavbu ďalších jadrových reaktorov s odôvodnením, že ide o jediné reálne riešenie na zabezpečenie dlhodobej energetickej bezpečnosti.
Tu vstupujú do hry americké obchodné záujmy.

Krátko pred vojnou podpísala americká spoločnosť Westinghouse, ktorá sa zaoberá jadrovými technológiami, dohodu s Energoatomom, ukrajinskou štátnou jadrovou spoločnosťou, o výstavbe piatich reaktorov.

Po prepuknutí konfliktu sa ich počet zvýšil na deväť a obe spoločnosti sa dohodli na ďalšej spolupráci pri rozmiestňovaní menších elektrární na Ukrajine.

Pre spoločnosť Westinghouse to bol prelom po rokoch snahy o vstup na ukrajinský jadrový trh, ktorému dlho dominoval ruský gigant Rosatom.

Westinghouse má osobitný záujem o šesťreaktorovú jadrovú elektráreň v Záporoží. Rusko sa elektrárne zmocnilo v marci 2022 a tá prestala dodávať elektrinu do ukrajinskej siete. Pred vojnou však používala palivo a technológie od spoločnosti Westinghouse.

Ukrajinská expertka na jadrovú bezpečnosť Olga Košarna uviedla, že ruské obsadenie elektrárne v Záporožskej oblasti vyvolalo v spoločnosti Westinghouse obavy z možnej krádeže jej intelektuálneho vlastníctva.

V roku 2023 americké ministerstvo energetiky v liste adresovanom Rosatomu varovalo, že spoločnosť by mohla čeliť trestnému stíhaniu podľa amerických zákonov, ak by v elektrárni použila technológiu Westinghouse.

Andrian Prokip, expert na energetiku z Kennan Institute vo Washingtone, uviedol, že Westinghouse by “určite profitoval“ z návratu elektrárne do ukrajinských rúk, pretože by sa rozšíril jeho trh.

Nie je však známe, či Trump v utorňajšom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom V. Putinom diskutoval o budúcnosti elektrárne v Záporoží, ako to prisľúbil.

Spoločnosť Westinghouse bezprostredne nereagovala na žiadosť NYT o komentár.

Súčasný a bývalý ukrajinskí funkcionári, obaja oboznámení s rozhovormi medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou, tiež uviedli, že Kyjev zdôraznil Trumpovi, že ak chcú Spojené štáty prístup k ukrajinským nerastným surovinám, budú potrebovať energetickú kapacitu závodu v Záporoží, pretože ťažba a spracovanie nerastných surovín je energeticky náročná.

Výzvy

Po prvé, všetky ukrajinské jadrové elektrárne vlastní Energoatom a ukrajinské zákony zakazujú ich privatizáciu.

Úprava ukrajinských zákonov tak, aby umožňovali vlastníctvo USA, by bola politicky náročná v postsovietskej krajine, kde mnohé kľúčové priemyselné odvetvia zostávajú vo vlastníctve štátu.

Ukrajina sa počas vojny zapojila do vlny privatizácie. Privatizácia podniku Energoatom – štátnej spoločnosti, ktorá generuje najväčšie príjmy – by však pravdepodobne bola sporným bodom.

„Očakávam, že táto myšlienka by na Ukrajine vyvolala veľký odpor. Z oboch strán politického spektra,“ povedala Victoria Voytsitska, bývalá ukrajinská zákonodarkyňa a vysokopostavená členka parlamentného výboru pre energetiku.

Zelenskyj na túto otázku narážal na svojej tlačovej konferencii po telefonáte s americkým
prezidentom Trumpom. Ak by Rusko vrátilo Záporožskú elektráreň Ukrajine – čo mnohí na Ukrajine považujú za nepravdepodobné – “jednoduché odovzdanie elektrárne“ Spojeným štátom by nebolo možné, pretože “je naša a je to naša pôda,“ vyjadril Zelenskyj.

Opätovné spustenie elektrární do prevádzky po troch rokoch vojny by tiež predstavovalo značnú výzvu. Zelenskyj uviedol, že na opätovné spustenie zničeného závodu v Záporoží je potrebné obdobie až dva a pol roka.

Navyše, aj keď bolo všetkých šesť reaktorov v Záporožskej elektrárni odstavených, stále potrebujú energiu na napájanie kritických bezpečnostných systémov a na cirkuláciu vody v ich jadrách, aby sa zabránilo roztaveniu.

Elektrické vedenie, ktoré elektráreň zásobovalo energiou, však bolo počas vojny niekoľkokrát prerušené. Zničenie neďalekej priehrady obmedzilo prístup k vode na chladenie, čím sa zvýšilo riziko jadrovej havárie.
V stredu prezident Zelenskyj označil svoje rokovania s prezidentom Trumpom o elektrárni za “pozitívne kroky“. Dodal však: „Nie som si istý, či sa nám podarí rýchlo dosiahnuť výsledok.“

Prečítajte si tiež:

• USA s Ukrajinou čoskoro uzavrú dohodu o vzácnych zeminách
• Energetické zariadenie na hranici sa ocitlo v plameňoch, Kyjev a Moskva sa navzájom obviňujú