Trump by na poste prezidenta NATO iba posilnil

Donald Trump, bývalý americký prezident a kandidát z radu Republikánov nie až tak dávno vyhlásil, že ako prezident by ukončil vojnu na Ukrajine “za 24 hodín“.

Vo svojom článku Politico píše, že republikánsky politik bude rovnako tvrdý voči spojencom Spojených štátov v NATO ako bol aj počas doby, keď vykonával funkciu prezidenta. Napriek obavám niektorých európskych krajín, Politico odhaduje, že USA z NATO pod Trumpovým vedením neodíde. Napriek strachu európskych liberálnych elít z nebezpečenstva možného Trumpovho návratu sa v článku konštatuje, že jeho administratíva v skutočnosti prispela k posilneniu vojenskej aliancie. Na spomínaný text reaguje Zoltán Kottász pre The European Conservative.

Americká publikácia Politico sa rozprávala s predstaviteľmi národnej bezpečnosti a odborníkmi na obranu, ktorí budú pravdepodobne pôsobiť v druhom Trumpovom funkčnom období.

Republikánsky exprezident vedie v prieskumoch verejnej mienky a má veľkú šancu poraziť v novembrových voľbách svojho demokratického rivala, súčasného prezidenta USA Joea Bidena.

Výdavky na obranu

Trump trvá na tom, že európski spojenci Spojených štátov by mali viac prispievať na výdavky NATO, keďže USA sú zďaleka najväčším prispievateľom na všetky operácie aliancie. V roku 2023 vynaložili USA na obranu 860 miliárd USD, čo predstavovalo 68 % celkových spoločných výdavkov krajín NATO.

Niektoré z predchádzajúcich Trumpových poznámok o aliancii znepokojili a nahnevali európskych členov aliancie. Vo svojej predvolebnej kampani v roku 2016 Trup označil NATO za “zastarané” . Začiatkom tohto roka varoval všetkých spojencov, že sa Spojené štáty nebudú ponáhľať s ich obranou, ak si nebudú plniť svoje výdavkové záväzky.

Doslova povedal :„Musíte platiť. Musíte si platiť svoje účty.“

V skutočnosti a počas svojho prezidentovania však Trump neprejavil žiadne známky toho, že by chcel, aby jeho krajina z NATO vystúpila. Trump v skutočnosti túto organizáciu posilnil tým, že neustále naliehal na členské štáty, ktoré nedosiahli hranicu 2 % svojich výdavkov na obranu, aby začali platiť viac.

Výsledok

Aký to malo výsledok? Na začiatku jeho predsedníctva v roku 2016 len päť (z 28) členov NATO spĺňalo kritérium vynakladať 2 % HDP na obranu. Tento rok, už bývalý šéf NATO Jens Stoltenberg oznámil, že 23 krajín (z 32) by malo tento cieľ dosiahnuť.

NATO funguje v amerických dolároch – to znamená, že keď sa výmenný kurz meny krajiny NATO voči americkému doláru oslabí, dosiahnutie cieľa 2 % bude pre členskú krajinu drahšie ( o rozdiel v kurze).

Hoci predchádzajúci prezidenti George W. Bush a Barack Obama, ako aj Trumpov nástupca Joe Biden vyzývali spojencov na vyššie výdavky, nikto nebol taký účinný ako Trump.

Trumpov posledný poradca pre národnú bezpečnosť Robert O’Brien to zhrnul v eseji v časopise Foreign Affairs: „Hoci kritici často vykresľovali Trumpa ako nepriateľa tradičných spojenectiev, v skutočnosti väčšinu z nich posilnil. Trump nikdy nezrušil ani neodložil jediné vyslanie NATO. Jeho tlak na vlády štátov NATO, aby vynakladali viac prostriedkov na obranu, alianciu posilnil.“

„Keby bol Trump opäť vo funkcii prezidenta, mohlo by sa toho udiať omnoho viac. Trump by (pravdepodobne) pokračoval vo vyvíjaní tlaku na svojich spojencov v NATO, ale zároveň by uskutočnil “radikálnu zmenu orientácie” NATO,“ povedal pre Politico expert na obranu Dan Caldwell.

Podľa týchto plánov by USA podržali svoj “jadrový dáždnik” nad Európou tým, že by si ponechali svoje vzdušné sily a základne v Nemecku, Anglicku a Turecku a tiež aj svoje námorné sily. Medzitým by väčšina pechoty, obrnených síl, logistiky a delostrelectva nakoniec prešla z amerických do európskych rúk. Predstavitelia blízki Trumpovi tvrdia, že Európa musí zdieľať časť tohto bremena, keďže Spojené štáty čelia vojenskej výzve zo strany Číny aj Ruska.

Ďalším plánom by podľa zasvätených osôb bolo zavedenie dvojstupňového systému v rámci NATO, čo by znamenalo, že členské krajiny, ktoré ešte nesplnili cieľ 2 % výdavkov HDP na obranu, “by nečerpali štedrosť a bezpečnostné záruky v rámci obrany zo Spojených štátov”.

V rukách to majú štáty

„Hoci európske členské štáty NATO diskutovali o potrebe väčšej sebestačnosti EÚ v oblasti obrany a dokonca sa objavila možnosť vytvorenia európskej armády, “v skutočnosti budú musieť suverénne štáty – nie EÚ ako celok – prijať pragmatické opatrenia na rozšírenie svojich armád na sily hodné globálnej scény,” tvrdí Benjamin Sanders vo svojej analýze pre The European Conservative.

„Dokonca aj v prípade NATO ako pokračujúceho subjektu na Západe to musia byť národné vlády, ktoré v prvom rade zostanú zodpovedné za akúkoľvek reakciu na globálne hrozby,“ píše Sanders.

To sa dá podľa neho udržať len vtedy, ak západoeurópske krajiny prestanú znižovať počty svojich vojakov, ako to dôsledne robili v povojnovom období, a vezmú si príklad z Poľska a zvrátia tento pokles.

„Jednoducho neexistuje dôkaz, že vojna v dohľadnom čase zmizne z tohto sveta. Posledné desaťročie dokázalo pravý opak,“ vyjadril sa Sanders.

Pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, ktorá trvá už viac ako dva roky, Politico píše, že Trump by chcel konflikt rýchlo vyriešiť tým, že sa zaviaže, že nebude ďalej rozširovať NATO na východ – konkrétne na Ukrajinu a do Gruzínska. Ďalej uvádza, že Trump bude rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o tom, koľko ukrajinského územia si Moskva môže ponechať.

Donald Trump pri viacerých príležitostiach povedal, že keby bol prezidentom on, vojna by nikdy nevypukla, ale že v prípade svojho znovuzvolenia by ju rýchlo ukončil.

Či sa plány uvedené v článku aspoň približujú tomu, čo má Trump na mysli, sa ešte len ukáže.

Prečítajte si tiež :

• Tretia hybridná svetová vojna. Možné scenáre
• Nenašlo by sa pre Kallasovú lepšie miesto ?
• Maďarsko a Ukrajina sľubujú, že prekonajú rozpory