V každom prípade však kľúčovú úlohu v ďalšom procese nebude hrať samotný fakt stretnutia, ale podmienky, ktoré si strany navzájom navrhnú.

Podľa verejných vyhlásení sa tieto podmienky kategoricky rozchádzajú, čo už vyvoláva predpovede o nevyhnutnom zlyhaní rokovaní, z ktorého sa strany budú navzájom obviňovať a snažiť sa presvedčiť Trumpa, že „my sme oboma rukami za mier, ale oni sú proti“.

V skutočnosti však hlavnú otázku týkajúcu sa memoranda možno sformulovať takto: bude Trump považovať podmienky, ktoré Rusi uvedú vo svojom dokumente, za prijateľné alebo nie (alebo, ako to vyjadril Rubio, či Rusko preukáže ochotu k „konštruktívnemu a čestnému dialógu s Ukrajinou“)?

Ak ich budre považovať za prijateľné, potom aj keby Ukrajina s týmito podmienkami nesúhlasila, Trump sa môže pokúsiť ovplyvniť Kyjev, aby ich prijal. Rovnako ako Európu (ak sa časť podmienok bude týkať EÚ).

Či tento tlak bude fungovať, je zas iná otázka (ak áno, môže to viesť k ukončeniu vojny), ale v takom prípade Trump pravdepodobne nepoužije žiadne donucovacie opatrenia proti Rusku.

Je Putin pripravený zmierniť svoje požiadavky na úroveň, ktorú Washington považuje za „prijateľnú“? Z Kremľa prichádzajú veľmi rozličné signály. Na jednej strane ruské orgány všetkými prostriedkami demonštrujú pripravenosť bojovať „až do úplného splnenia všetkých cieľov“, a preto nemajú v úmysle robiť vážnejšie ústupky. Na druhej strane je zrejmé, že v tejto fáze má Moskva záujem na pokračovaní dialógu s Trumpom, čo ponecháva priestor na kompromisy.

Ak Trump považuje ruské podmienky za neprijateľné, má pred sebou štyri možnosti, o ktorých sme už viackrát písali.

Prvá – zaviesť čo najtvrdšie sankcie (500 % clo na krajiny, ktoré kupujú ruské tovary) a uplatniť ďalšie opatrenia nátlaku, vrátane zvýšenia dodávok zbraní. K tomu aktívne tlačia Trumpa Kyjev, Európania aj mnohí republikáni. V tomto smere prebieha aj masívna kampaň v médiách. Táto možnosť však so sebou nesie veľké riziká, o ktorých sme tiež písali, vrátane prudkej eskalácie vojny na Ukrajine a vzťahov medzi Ruskom a USA, s úplným prerušením dialógu medzi Moskvou a Washingtonom, čo ešte viac skomplikuje úlohu ukončenia vojny. Proti tomu sa vyslovuje aj rad prominentných trumpistov. Okrem toho zavedenie 500 % sekundárnych ciel môže viesť k novému kolu svetovej obchodnej vojny, zasiahnuť samotné Spojené štáty a v konečnom dôsledku Trump, ako sa to už viackrát stalo, môže „ustúpiť“, čím ešte viac zhorší pozíciu USA aj svoju osobnú.

Druhá možnosť – nezavádzať tvrdé sankcie, ale ani nezrušiť staré (alebo ich mierne posilniť) a pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine. To znamená robiť to isté, čo Biden. Paralelne s tým môžu pokračovať aj rokovania s Ruskom. V takom prípade však riskujú, že sa na dlho pretiahnu a ich výsledok bude vo väčšej miere závisieť od situácie na bojisku a vnútorného stavu Ukrajiny, Ruska a Západu.

Tretia možnosť je jednoducho nerobiť nič. V médiách sa táto možnosť často označuje ako „Trump odstupuje od rokovaní“. Biely dom to skutočne môže oznámiť s vyhlásením, že „vyvinul všetko úsilie, ale strany sa nechcú zmieriť, takže nech si to vyriešia sami“.

Trump však nemusí formálne oznámiť odstúpenie od rokovaní, ale môže pravidelne hovoriť, že „práca pokračuje a na vyjasnenie situácie sú potrebné ešte dva týždne“, pričom nebude pomáhať ani vyvíjať tlak na žiadnu zo strán.

To bude znamenať napríklad, že vojenská pomoc USA Ukrajine skončí už v lete a nová nebude (v najlepšom prípade budú len predaje za peniaze). To samozrejme zhorší pozíciu ukrajinských ozbrojených síl na bojisku a vyjednávaciu pozíciu Ukrajiny.

Vo vzťahoch s Ruskom môže tiež dôjsť k „zmrazeniu“ (sankcie zostanú, ale nové sa nezavedú), hoci Rusko sa môže pokúsiť oddeliť bilaterálny rusko-americký dialóg od problematiky Ukrajiny. V poslednom prípade Moskva a Washington budú pokračovať v rokovaniach bez ohľadu na priebeh vojny a môžu dokonca dospieť k určitým dohodám (zrušenie sankcií atď.). Na Západe sa často stretávame s názorom, že práve to je minimálny cieľ Kremľa v rokovaniach s Trumpom. Hoci samotný Washington neustále zdôrazňuje, že ďalší vývoj vzťahov medzi oboma krajinami bude závisieť od výsledku rokovaní o Ukrajine.

Štvrtý – USA prijmú pozíciu Ruska vo všetkých jej požiadavkách a začnú vyvíjať maximálny tlak na Kyjev aj na Európu. Zatiaľ Trump a jeho spolupracovníci nedávajú najavo žiadnu pripravenosť na to, ale v dnešnej dobe nemožno vylúčiť nič, ani tie najfantastickejšie možnosti.

Aké rozhodnutie prijme Trump?

Začiatkom týždňa západná tlač písala, že je blízko k tomu, aby dal zelenú tvrdým sankciám proti Rusku.

O niečo neskôr sa objavili správy, že ešte nerozhodol, „hoci je nespokojný s Putinom“.

A včera si Trump sám dal ešte dva týždne (presne do svojich narodenín 15. júna), aby sa rozhodol o ďalších krokoch.

Časť expertov pripúšťa, že Trump skutočne môže začať kampaň nátlaku na Rusko s cieľom prinútiť ho k prímeriu, pretože je nahnevaný a sklamaný tým, že Putin mu v tejto otázke nevyhovel. Existuje však aj verzia, že Trumpov hnev je len naoko a je reakciou na masívnu informačnú kampaň, ktorá sa rozbehla v západných médiách, kde sa presadzuje názor, že ak Trump nezačne vyvíjať tlak na Putina, ukáže sa ako „slaboch, ktorý sa podvolil Kremľu“. A podľa tejto verzie sa Trump svojimi vyhláseniami odsudzujúcimi Putina snaží proti tomuto pre neho toxickému naratívu bojovať. Zásadnú stratégiu však nemení – dištancovať sa od vojny na Ukrajine, nadviazať vzťahy s Ruskom a presunúť úsilie USA do ázijsko-tichomorskej oblasti so zameraním na boj proti Číne.

V rámci tejto stratégie Trump nemá záujem o nové sankcie proti Rusku ani o podobné kroky. Mohlo by to totiž narušiť začatý dialóg s Putinom a v konečnom dôsledku len posilniť pozíciu kľúčového nepriateľa USA – Číny, ktorá by získala ešte väčší vplyv na Rusko. Mimochodom, samotná Moskva prekvapivo pokojne reaguje na výroky amerického prezidenta proti Putinovi, čo tiež môže naznačovať, že v Moskva momentálne nevidí dôvod na konflikt s Trumpom. A jeho výroky nepovažujú za zásadnú zmenu prístupu.

Existuje tiež názor, že v Trumpovom okolí prebieha boj medzi oboma vyššie opísanými prístupmi (za tvrdý prístup sú Rubio a Kellogg, značná časť republikánov, za pokračovanie dialógu s Ruskom sú Whitcoff, Vanceov tím a zástupcovia Trumpovej rodiny).

Ale opakujeme, v tejto fáze je kľúčovým momentom podmienky uvedené v ruskom memorande. Od nich bude závisieť ďalší vývoj udalostí.