Tri veci, ktoré by si Európa mala vziať z Trumpovho prejavu o stave únie

Americký prezident Donald Trump v utorok prekonal svoj vlastný rekord a predniesol najdlhší prejav o stave únie v histórii, ktorý trval takmer 1 hodinu a 48 minút. Tradične sa prejav pred Kongresom zameriava najmä na domácu politiku a ponúka prehľad o stave americkej ekonomiky a vnútorných záležitostiach, čo sa týka aj Trumpovho najnovšieho prejavu.

Ten prišiel krátko po tom, ako Najvyšší súd zrušil jeho charakteristické globálne clá, s rastúcimi náznakmi potenciálnych nových vojenských útokov Spojených štátov na Irán a keď Trumpova popularita klesla na najnižšiu úroveň za celé jeho dve funkčné obdobia.

Hoci sa o samotnej Európe hovorilo len málo, Trump venoval pozornosť obhajobe ciel a chválil sa svojimi snahami o ukončenie globálnych konfliktov, vrátane tých na Ukrajine a v Gaze, a zároveň načrtol dôvody na spustenie veľkého vojenského útoku proti Iránu.

Tu sú tri veci, ktoré by si Európa mala vziať k srdcu.

S výhľadom na novembrové kongresové voľby

Keďže veľká časť národa sa obáva o smerovanie ekonomiky a popularita Trumpa klesá, utorkový prejav ponúkol pohľad na to, čo možno očakávať od nadchádzajúcich novembrových kongresových volieb.

Donald Trump predstavil optimistický obraz, keď tvrdil, že ekonomika „ide na plné obrátky“ a tešil sa z nižších cien benzínu, hypotekárnych úrokových sadzieb, cien liekov na predpis a rastúceho akciového trhu. „Milióny a milióny Američanov z toho profitujú,“ povedal.

Vzhľadom na to, že mnohí Američania pociťujú ekonomické ťažkosti, táto optimistická reč môže vyvolať dojem, že Trump je odtrhnutý od reality. Podľa prieskumu inštitútu AP-NORC (Associated Press-NORC Center for Public Affairs Research) len 39 % dospelých Američanov vo februári schvaľovalo Trumpovo riadenie ekonomiky.

Atmosféra v sále odzrkadľovala aj hlboké politické rozdelenie v Amerike. Donald Trump zaútočil na demokratov a obvinil ich z mnohých problémov krajiny, pričom sa zdalo, že v priebehu prejavu sa stále viac hnevá. „Títo ľudia sú blázni, hovorím vám, sú to blázni,“ povedal. „Demokrati ničia túto krajinu,“ dodal.

Kongres zohráva kľúčovú, performatívnu úlohu počas prejavu o stave únie, keď tlieska a vstáva na znak súhlasu s prezidentom alebo sedí nehybne, aby vyjadril svoju nespokojnosť.

Trump naliehal najmä na zákonodarcov, aby prijali tzv. Zákon SAVE America Act, ktorý by vyžadoval preukázanie občianstva na účely hlasovania, čo presadzoval na základe nepodložených tvrdení o volebných podvodoch. Falošné teórie o nelegálnych zahraničných voličoch patria medzi tvrdenia, ktoré použil na ospravedlnenie svojej prehry vo voľbách v roku 2020 a mohol by sa uchýliť k podobným myšlienkam, aby spochybnil tohtoročný výsledok, ak republikáni stratia väčšinu v Snemovni reprezentantov a Senáte.

Desiatky demokratov sa na podujatí vôbec nezúčastnili a tí, ktorí prišli, väčšinou zostali sedieť, okrem zriedkavých výnimiek. Napätie stúplo, keď demokratka Ilhan Omarová, ktorá sa často dostáva do sporov s Trumpom, zakričala na prezidenta, keď hovoril.

„Zabil si Američanov,“ zakričala Omarová v reakcii na smrť dvoch demonštrantov, ktorých minulý mesiac zabili federálni agenti vyslaní do Minneapolisu. Poslankyňa, do ktorej volebného obvodu patrí Minneapolis, opustila snemovňu ešte predtým, ako Trump dokončil svoj prejav.

Výsledok novembrových kongresových volieb môže mať zásadný vplyv na úspech Trumpovej politiky, vrátane zahraničnej politiky v druhej polovici jeho druhého funkčného obdobia a demokrati majú dobrú šancu na úspech v získaní niekoľkých kresiel potrebných na prevzatie kontroly nad snemovňou v novembri.

Ľahostajnosť voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu o clách

Donald Trump sa výrazne zdržal komentárov, pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu zrušiť jeho globálnu colnú politiku minulý týždeň, čím zmiernil svoje predchádzajúce útoky na americký súdny orgán. Minulý týždeň Trump povedal, že sudcovia, ktorí hlasovali proti clám, sú „hanbou pre svoje rodiny“. V utorok však rozhodnutie jednoducho označil za „nešťastné“.

Zároveň obhajoval svoju celkovú colnú politiku a svoje rozhodnutie zvýšiť globálne clá z 10 na 15 % v nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu.

„Dobrou správou je, že takmer všetky krajiny a korporácie chcú dodržať dohodu, ktorú už uzavreli,“ povedal Trump. „Právomoc, ktorú mám ako prezident na uzavretie novej dohody, by pre nich mohla byť oveľa horšia a preto budú pokračovať v rovnakom úspešnom smere, o ktorom sme rokovali pred nešťastným zásahom Najvyššieho súdu,“ dodal.

V pondelok Donald Trump na sociálnych sieťach pohrozil krajinám po celom svete, že musia dodržiavať všetky colné dohody, na ktorých sa už dohodli. Každá krajina, ktorá bude chcieť „hrať hry“ s rozhodnutím Najvyššieho súdu, napísal Trump, bude čeliť „oveľa vyšším clám, a čo je horšie, ako tým, na ktorých sa nedávno dohodli“.

Zahraničná politika v pozadí

Trumpov prejav o stave únie sa zameral na domáce otázky, ale zároveň obhajoval svoje úsilie v oblasti zahraničnej politiky pred Američanmi, ktorí sú čoraz viac znepokojení jeho prioritami. Prezident oslavoval sprostredkovanie krehkej dohody o prímerí v Gaze a návrat rukojemníkov unesených militantmi z Hamasu, zajatie venezuelského prezidenta Nicolása Madura a nátlak na ostatných členov NATO, aby zvýšili výdavky na obranu, ako svoje najväčšie úspechy.

Okrem krátkeho oslavného prejavu o svojich úspechoch však Trump veľa nehovoril o svojich európskych spojencov ani o kríze, ktorá otriasla desaťročia trvajúcou bezpečnosťou transatlantickej aliancie NATO, keď začiatkom tohto roka odmietol vylúčiť použitie vojenskej sily na prevzatie kontroly nad Grónskom.

Tieto opomenutia naznačujú, že Trump musí bojovať proti rastúcemu skepticizmu, či zostane verný svojej filozofii „America First“ (Amerika na prvom mieste) po roku, v ktorom sa často zameriaval na veci ďaleko od domova.

V prieskumoch, ktoré uskutočnil inštitút Associated Press-NORC Center for Public Affairs Research začiatkom tohto mesiaca a v januári, až 61 % dospelých Američanov uviedlo, že nesúhlasí s tým, ako Trump rieši zahraničnú politiku, zatiaľ čo 56 % tvrdí, že Trump „zašiel príliš ďaleko“ v používaní americkej armády na intervenciu v iných krajinách.

Napriek tomu Trump pokračoval vo svojich ostrých vyjadreniach proti Iránu a načrtol dôvody na začatie nového veľkého vojenského útoku proti tejto krajine. Upozornil najmä na to, že Irán vyvinul rakety, ktoré môžu ohroziť Európu a pracuje na raketách, „ktoré čoskoro dosiahnu“ Spojené štáty.

„Uprednostňujem riešenie tohto problému diplomatickou cestou. Jedno je však isté, nikdy nedovolím, aby najväčší sponzor terorizmu na svete, ktorým bezpochyby je, získal jadrovú zbraň,“ povedal. „To nemôžeme dopustiť,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• USA šíria klamstvá o iránskom jadrovom programe
• Amerika dosiahla „dejinný obrat“, vyhlásil Trump v správe o stave únie