Bratislava 10. septembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Skutočný prínos Registra partnerov verejného sektora v odhalení doteraz oficiálne nepoznaného vlastníctva je pri desiatich percentách subjektov zapísaných v tomto registri, čiže pri 800 firmách. Odhadla to analýza mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS), ktorá sa pokúša ukázať prvé prínosy fungovania nového registra pre transparentnosť ale tiež jeho náklady.

Takzvaný protischránkový register, ktorý nahradil doterajší register užívateľov konečných výhod, sprístupňuje od júla 2017 informácie o konečných užívateľoch firiem so záujmom o obchod so štátom. Po očistení o neplatné výkazy mal štát na konci júla obchodné vzťahy vo väčšom objeme s 8300 firmami, za ktorými je 16.600 užívateľov konečných výhod. Doposiaľ bolo vlastníctvo firiem neprístupné širokej verejnosti najmä pri akciových spoločnostiach ale napríklad aj družstvách, poukazuje TIS.

“V novom registri je spolu 13 percent firiem, ktoré majú jednu z týchto dvoch doteraz málo transparentných foriem. Keďže pri časti z nich je vlastníctvo rozdrobené tak, že sa skutoční vlastníci nevykazujú, odhadujeme, že skutočný prínos v odhalení doteraz oficiálne nepoznaného vlastníctva je pri desiatich percentách firiem v registri, čiže zhruba 800 spoločnostiach,” uvádza riaditeľ organizácie Gabriel Šípoš v najnovšom blogu.

V registri je 80 percent majiteľov, respektíve konateľov firiem obchodujúcich so štátom Slovákov, 10 percent z Česka a po necelé dve percentá z Nemecka a Rakúska. Podľa zistení TIS tu nie sú osoby z často skloňovaných daňových rajov ako Belize, Panama, Kostarika, Nový Zéland a je tu len jeden Cyperčan, ktorý spoluvlastní veľkoobchod s počítačmi Asbis SK. Necelé dve percentá, alebo 318 majiteľov firiem, boli verejní funkcionári. Mnohí z nich sú však v registri vo verejných firmách, kde zastupujú záujmy mesta alebo štátu.

Za údaje v registri ručia takzvané oprávnené osoby. Do konca júla sa do overovania zapojilo 1200 subjektov, v drvivej väčšine advokáti a audítori, ktorí to robili ako podružnú prácu – takmer tisíc z nich spravilo menej ako desať registrácií. Cena jednej registrácie sa podľa zverejnených zmlúv pohybuje od 240 do 600 eur a do 100 eur pri zmene a doplnení údajov.

“Ak rátame, že počet povinne registrujúcich firiem do konca roka dosiahne 20.000 a priemerný ročný výdavok firmy je 500 eur, externé náklady pre podnikateľov by tvorili 10 miliónov eur,” predpokladá Šípoš. Upozornil, že registrácia aj výdavky sa podľa zákona budú opakovať každý rok a súkromné firmy sa tieto náklady budú snažiť zrejme prenášať do ceny služieb pre štát.

Šéf TIS vyrátal, že ak by štát firmy registroval sám za polovičné poplatky oproti advokátom, za také peniaze by stále vedel zamestnať 200 ľudí s priemernou hrubou mzdou 1500 eur nastálo. Analýza ukázala, že ani nový register a systém overovania cez advokátov, notárov, či audítorov neodstránil chybovosť. “Jedna pätina ľudí označených za verejných funkcionárov v registri tak nimi v skutočnosti nie je,” skonštatovala TIS.

“Možno ide o detské chyby zákona, ale v každom prípade stojí za serióznu úvahu, či firmy neodbremeniť, nezobrať miliónový biznis advokátom a či radšej časť z úspor neinvestovať do štátneho overovania vytipovaných prípadov,” pýta sa Šípoš. Firmy by tak vlastníctvo vykazovali sami v režime rovnako prísnych pokút a verejná kontrola a podávanie podnetov by sa sústredilo iba na otázne firmy.

Register partnerov verejného sektora, presadilo ministerstvo spravodlivosti pod vedením Lucie Žitňanskej (Most-Híd). Podľa TIS je to momentálne popri centrálnom registri zmlúv najlepší nástroj na overenie, kto podniká s verejnými inštitúciami.

Zapísaný v ňom musí byť každý, kto sa uchádza o verejné zdroje v stanovenom finančnom limite, a to nielen priamo zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj o peniaze zo štátnych fondov alebo zo štátnych či obecných akciových spoločností.