16:55 – Macron podporil prímerie na Ukrajine a zverejnil príspevok na X.

Uviedol, že v sobotu po virtuálnom stretnutí o Ukrajine hovoril s Donaldom Trumpom a Vladimirom Zelenským v Londýne.

„Teraz musíme so všetkými našimi partnermi pokročiť a predložiť konkrétny mierový plán. Mierový plán, ktorý poskytne Ukrajine silné bezpečnostné záruky. Mierový plán, ktorý zaručí trvalý mier na Ukrajine a v Európe,“ napísal v X.

„Zbrane musia byť umlčané,“ dodal Macron.

16:00 – Trumpova administratíva zvažuje možnosť oficiálneho uznania Krymu ako ruského územia v rámci potenciálnej mierovej dohody o Ukrajine, informovala webová stránka Semafor s odvolaním sa na zdroje.

„Podľa oboch zdrojov predstavitelia administratívy diskutovali aj o možnosti, že USA požiadajú OSN, aby urobila to isté (uznala Krym ako ruské územie – pozn. red.).
Takáto žiadosť by Trumpovu administratívu zjednotila s postojom ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý Krym dlhodobo považuje za územie svojej krajiny,“ píše sa v publikácii.

15:15 – Biely dom uviedol, že strany nikdy neboli bližšie k mieru na Ukrajine ako teraz.

Podľa vyhlásenia sme „desať yardov“ (9 metrov) od dosiahnutia mieru na Ukrajine a Trump je „odhodlaný tento cieľ dosiahnuť“.

Pripomeňme, že zajtra by sa mal uskutočniť telefonický rozhovor medzi Trumpom a Putinom.

Biely dom zároveň tvrdí, že Trump je pripravený použiť „páky“ na Rusko, ak nadchádzajúci rozhovor s Putinom o Ukrajine nesplní očakávania.

Uvádza sa, že USA majú v úmysle zverejniť výsledky rozhovoru Trumpa s Putinom bezprostredne po jeho skončení.

14:25 – Nemecké zdraovotníctvo sa má pripraviť na vojnu, informuje Die Zeit.

„Musí byť možné poskytnúť starostlivosť podstatne väčšiemu počtu ľudí ako v čase mieru,“ povedala bavorská ministerka zdravotníctva Judith Gerlachová (CDU-CSU).

„Vojenská hrozba pre Európu zo strany Ruska a možné odstúpenie nového amerického prezidenta Trumpa od bývalého bezpečnostného partnerstva znamenajú pre nemecký zdravotnícky systém a celú občiansku spoločnosť obrovskú potrebu konať,“ vysvetlila.

13:40 – Ruská armáda postúpila v Záporožskej oblasti, potvrdila spoločnosť Deep State.

Podľa Deep State Rusi v prvých marcových dňoch podnikli útoky na pozície AFU pri Malom Ščerbákove a na Piatichatkach, kde bolo zaznamenané prepadnutie juhovýchodného okraja obce.

Posledné dni sa útoky na Piatichatky nezastavili a ruská armáda sa snaží získať nad osadou úplnú kontrolu, píše DS.

Uvádza sa tiež, že ruské jednotky boli zaregistrované aj v oblasti Stepnoje, odkiaľ sa snažili dostať von a získať oporu na diaľnici. Zatiaľ sa ich podarilo zadržať, ale ruská armáda sa priblížila k diaľnici.

12:45 – Nemecko oznámilo nový balík vojenskej pomoci Ukrajine. Zahŕňa najmä protilietadlové delá a muníciu Gepard.

Úplný zoznam:

– 3 protilietadlové systémy Gepard SAU a 10 000 nábojov do nich;
– 24 vozidiel MRAP FFG chránených proti mínam;
– 2 odmínovacie tanky Wisent 1 MC; 2 mínové vleky;
– 8 000 mín kalibru 120 mm; 2 000 granátov kalibru 122 mm; 5 000 granátov kalibru 155 mm;
– 30 dronov GEREON RCS; 50 dronov Vector;
– 30 senzorov na detekciu dronov;
– 2 vozidlá na ochranu hraníc;
– 100 prenosných odmínovacích systémov H-PEMBS a iné.

11:55 – Ukrajinská armáda potvrdzuje, že Rusko obsadilo Stepnoje, Ščerbakov a Malý Ščerbakov na Orechovskom smere v Záporožskej oblasti.

Informuje o tom vojenský pridelenec Stanislav Bunjatov.

Skôr o obsadení Stepnoje informovalo Ministerstvo obrany Ruskej federácie. Generálny štáb to nepotvrdil. Ruské kanály predtým napísali, že ich jednotky bojujú v Ščerbakoch a Malých Ščerbakoch.

11:00 – AFU uskutočnila „plánovaný presun na výhodnejšie obranné línie“ v Kurskej oblasti, uviedol minister obrany Umerov pre Fox News.

Vyhlásenia o obkľúčení AFU, ktoré najprv vyslovil Putin a potom ich prevzal Trump, označil za „propagandistické“.

„Naše obranné sily, pokračujeme v obranných akciách a držíme pod kontrolou značný počet kilometrov nepriateľského územia. V záujme udržania určitej pohotovosti síl a vojsk sme uskutočnili plánovaný presun na výhodnejšie línie obrany, ale v tejto fáze nie je žiadna jednotka obranných síl obkľúčená a vyhlásenia o tisícoch ukrajinských vojakov uviaznutých v obkľúčení nezodpovedajú skutočnosti,“ povedal Umerov.

Podľa neho AFU „bude pokračovať v aktívnych obranných akciách s útočnými akciami na bokoch operačného zoskupenia nepriateľa, aby zabránila jeho invázii na naše územie“.

10:30 – Ukrajina nesúhlasí s Trumpovým poradcom pre národnú bezpečnosť Waltzom o nemožnosti vstupu do NATO.

Minister zahraničných vecí Sibiga uviedol, že „NATO nemožno vyradiť z programu“.

„Áno, je pravda, že dnes neexistuje konsenzus medzi našimi partnermi, pokiaľ ide o členstvo Ukrajiny v NATO, ale opakujem, je to zakotvené v ústave Ukrajiny, je to strategická voľba ukrajinského ľudu a najúčinnejšou zárukou bezpečnosti Ukrajiny je členstvo v NATO,“ povedal minister.

Dodal, že „žiadna krajina nemá právo veta na voľbu ukrajinského ľudu, na voľbu Ukrajiny zúčastňovať sa na určitých alianciách. Buď je to Európska únia, alebo NATO“.

10:20 – Ukrajina chce byť hlavným pozorovateľom prímeria na fronte, uviedol minister zahraničných vecí Sibigaa.

Zároveň nevylúčil, že by tak mohli urobiť aj medzinárodné sily.

Sibiga poznamenal, že na monitorovanie by sa mohli použiť drony.

„Kto môže vykonávať takéto monitorovanie, pretože určite je tam národná zložka, nemôže to byť bez nás, pretože sa to deje na našom území. Takže Ukrajina je tu určujúca, pokiaľ ide o kontrolu a monitorovanie prímeria. Už sme začali vytvárať národný tím, ktorý vypracuje modality, algoritmy na zabezpečenie tohto procesu,“ povedal Sibiga.

Dodal, že by mala existovať aj „medzinárodná zložka“, ale „vzhľadom na naše negatívne skúsenosti z rokov 2014 – 2022 by sme mali dôkladne prediskutovať možnosť a účelnosť realizácie takejto medzinárodnej zložky“.

Sibiga uviedol, že v tejto súvislosti prebiehajú rozhovory s EÚ a USA.

Zároveň priamo neodpovedal, ako by Ukrajina reagovala, ak by Ruská federácia požadovala pozorovateľov z Bieloruska alebo Číny.

09:40 – Ministri zahraničných vecí EÚ budú dnes rokovať o poskytnutí vojenskej pomoci Ukrajine vo výške 20 miliárd eur, uviedol maďarský minister zahraničných vecí Szijjártó.

Budapešť je proti tomu a označuje to za „pokus o zmarenie mierových rokovaní“, ktoré inicioval Trump.

„Nenecháme sa do toho zatiahnuť a nedovolíme, aby sa peniaze maďarských daňových poplatníkov použili na financovanie dodávok zbraní na Ukrajinu,“ povedal Szijjártó.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Baerbocková medzitým uviedol, že Berlín vyčlení ďalšie 3 miliardy eur na pomoc Ukrajine a v roku 2025 celkovo 7 miliárd eur.

08:35 – Územia, elektrárne a ukrajinské „zdieľanie aktív“. Trump prezradil, o čom bude v utorok hovoriť s Putinom.

Tu je celé vyhlásenie amerického prezidenta, ktoré urobil na palube svojho lietadla.

„Myslím si, že sa nám s Ruskom darí, a uvidíme, či budeme môcť niečo oznámiť, pravdepodobne do utorka. V utorok budem hovoriť s prezidentom Putinom a cez víkend sa urobilo veľa práce. Chceme zistiť, či sa nám podarí ukončiť túto vojnu. Možno sa to podarí, možno nie, ale myslím si, že máme veľmi dobrú šancu,“ povedal Trump.

Na otázku novinára, aké ústupky mieni od Putina žiadať, Trump povedal, že sa budú „rozprávať o pôde“.

„Je to veľa pôdy. Ako viete, je oveľa iná, ako bola pred vojnou. A budeme hovoriť o pôde. Budeme hovoriť o elektrárňach, pretože to je, viete, veľká otázka. Ale myslím si, že sme už o mnohých veciach diskutovali s oboma stranami, s Ukrajinou aj s Ruskom. Už o tom hovoríme, o rozdelení určitých aktív. Áno, a pracuje sa na tom,“ uviedol Trump.

07:30 – Indický premiér Módí vyzval Zelenského, aby rokoval priamo s Ruskom.

„Ukrajina môže viesť nespočetné množstvo diskusií so svojimi spojencami, ale neprinesie to žiadne výsledky.
Namiesto toho by sa do diskusií mali zapojiť obe strany,“ povedal indický líder.

„Bez ohľadu na to, koľko ľudí na svete vás podporuje, na bojisku sa nikdy nenájde riešenie. Riešenie príde až vtedy, keď si Ukrajina aj Rusko sadnú za rokovací stôl,“ povedal Módí na adresu Zelenského.

Podľa neho súčasná situácia poskytuje „príležitosť na zmysluplné a produktívne rokovania“.

Radi by sme upozornili, že šéf ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Sibiga dnes pricestuje do Indie a zostane tam tri dni.

07:13 – Trump uviedol, že 18. marca plánuje rokovať s Putinom. Informovala o tom agentúra Reuters.

„V utorok budem hovoriť s prezidentom Putinom. Cez víkend sa urobilo veľa práce,“ povedal Trump novinárom na palube Air Force One.

„Chceme zistiť, či môžeme ukončiť túto vojnu. Možno sa nám to podarí, možno nie, ale myslím si, že máme veľmi dobrú šancu,“ dodal americký prezident.

06:58 – Západné sankcie voči Rusku môžu byť zrušené a návrat zahraničných spoločností na ruský trh je „otázkou času“.

Zelenského splnomocnenec pre sankcie to povedal pre noviny Politico.

Podľa neho je návrat krajín, ktoré tak či onak obchodujú s Ruskom, „len otázkou času“.

Vlasiuk tiež pripustil nové dohody európskych krajín o nákupe ruskej ropy a plynu, „ak a keď sa vojna konečne skončí“.

„Rusko má veľký potenciál, najmä energetické zdroje, a bolo by asi hlúpe nesnažiť sa ho využiť,“ povedal.

Vlasiuk sa zároveň domnieva, že sa tak môže stať až po uzavretí dlhodobej mierovej zmluvy o Ukrajine. A „ak to pomôže zabezpečiť bezpečnosť a spravodlivosť na Ukrajine“.

06:45 – Americký minister zahraničných vecí Rubio hovoril o dvoch fázach urovnania situácie na Ukrajine.

„Plán A je zastaviť streľbu, aby sme mohli prejsť k plánu B, teda k druhej fáze, ktorou je dostať všetkých k rokovaciemu stolu, možno nie, možno prostredníctvom kyvadlovej diplomacie, nájsť spôsob, ako konečne ukončiť túto vojnu spôsobom, ktorý bude trvalý a bude rešpektovať potreby všetkých atď.

Nikto netvrdí, že druhá časť je jednoduchá, ale k tejto druhej časti sa nemôžeme dostať, kým neprekonáme prvú časť. Je ťažké rokovať o dlhodobom ukončení vojny, keď po sebe strieľajú, a preto chce prezident prímerie,“ povedal Rubio pre CBS News.

06:35 – Rusi v Torecku obsadili baňu Tsentralnaja, ktorá bola poslednou baštou AFU v meste, informuje Deep State.

06:30 – NATO by malo odmietnuť Kyjev, aby uzavrelo mierovú dohodu o Ukrajine. Uviedol to námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško.

Podľa neho by bezpečnostné záruky pre Rusko mali „vylúčiť členstvo Ukrajiny v NATO a možnosť umiestnenia zahraničných vojenských kontingentov na jej území alebo jeho využitia na vyvíjanie vojenského tlaku na Rusko“.

„Súčasťou týchto záruk by mal byť neutrálny štatút Ukrajiny a odmietnutie krajín NATO prijať ju za člena aliancie,“ povedal Gruško.

Samostatne sa vyslovil proti prítomnosti európskych mierových síl na Ukrajine.

„Absolútne nás nezaujíma, pod akou značkou môžu byť na území Ukrajiny umiestnené kontingenty NATO: či je to Európska únia, NATO alebo v národnej kapacite. V každom prípade, ak sa tam objavia, znamená to, že sú umiestnené v zóne konfliktu so všetkými dôsledkami pre tieto kontingenty ako stranu konfliktu,“ dodal Gruško.

Zároveň uviedol, že Moskva je pripravená rokovať s EÚ o týchto otázkach, ale EÚ sa „sama izoluje od Ruska“.