20:22 – Ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo „červené čiary“ Ukrajiny na mierových rokovaniach:

1. Ukrajina neuzná svoje územia za ruské;

2. Ukrajina nebude súhlasiť so žiadnym obmedzením svojich ozbrojených síl, obranných kapacít, obranného priemyslu ani vojenskej pomoci od partnerov;

3. Nikto nemá právo vetovať rozhodnutie Ukrajiny vstúpiť do aliancií a únií.

Vyhlásil to hovorca ministerstva zahraničných vecí Georgij Tychij. Podľa neho tieto tri pozície Kyjev vyjadruje na všetkých rokovaniach.

Chceli by sme zdôrazniť, že Trumpov plán znamená odmietnutie Ukrajiny v NATO a uznanie Krymu štátmi za ruský.

20:20 – Ruská armáda postúpila pri obci Andrejevka západne od Kurachova, informuje Deep State.

19:47 – Agentúra OSN pre utečencov obmedzila pomoc Ukrajincom evakuovaným z frontových oblastí, informovala agentúra Reuters.

Dôvodom bolo zmrazenie pomoci USA, ktorá predstavovala 40 % rozpočtu, a pokles finančných prostriedkov od iných darcov.

Z potrebných 3,32 miliardy dolárov na podporu 8,2 milióna Ukrajincov sa podarilo získať len 25 %. Znížená bola najmä núdzová finančná pomoc a psychosociálna podpora.

18:57 – Zelenskyj pripustil, že európske mierové sily nebudú na Ukrajinu vyslané.

„Hovoril som s Trumpom, že pre nás ‚záštita‘ nemusí nevyhnutne znamenať ‚topánky na zemi‘ na Ukrajine. Viem, ako nie veľmi priaznivo sa na to pozerajú USA. Takže hovoríme o spravodajskej práci, o kybernetickej obrane, o systémoch protivzdušnej obrany Patriot,“ dodal prezident.

Denník The Times predtým informoval, že Európania možno upustia od plánu vyslať na Ukrajinu svojich vojakov.

18:49 – Zelenskyj potvrdil, že možno nepôjde na pápežov pohreb.

„Bolo dôležité, aby som tu bol, sú naplánované vojenské zasadnutia, jedno z nich bude venované protivzdušnej obrane. Ak nebudem mať čas ísť do Ríma, Ukrajina tam bude aj tak zastúpená na vysokej úrovni,“ povedal.

Predtým o možnosti zrušenia cesty hovoril Zelenského hovorca.

Trump medzitým uviedol, že sa so Zelenským v Ríme možno stretne.

18:46 – Zelenskyj naďalej trvá na tom, že o územných otázkach by sa nemalo diskutovať pred prímerím.

„Súhlasím s Trumpom, že nemáme dostatok zbraní na to, aby sme získali späť Krym. Máme však sankčné možnosti, diplomatické možnosti, aby sme o územných otázkach diskutovali po bezpodmienečnom prímerí,“ povedal.

Práve prímerie otvára možnosti pre všetko vrátane všetkých formátov rokovaní, domnieva sa Zelenskyj.

Pripomeňme, že v Trumpovom pláne sa prímerie zavádza súčasne s riešením územných otázok (najmä uznanie Krymu Spojenými štátmi za ruský).

17:09 – Putin a Whitkoff diskutovali o možnosti priamych rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou, uviedol asistent ruského prezidenta Ušakov.

Podľa neho malo stretnutie „konštruktívny charakter“ a „zblížilo pozície Ruskej federácie a USA nielen v otázke Ukrajiny, ale aj v iných otázkach“.

17:05 – Ukrajina zadržala ruskú loď s obilím v Čiernom mori.

Spoločná operácia Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) a námornej stráže sa skončila zadržaním ruskej lode, ktorá prevážala 5 000 ton „ukrajinskej pšenice“ prepravovanej zo Sevastopola.

Podľa vyšetrovania plavidlo uskutočnilo plavbu koncom roka 2024 a teraz „bude zodpovedné za drancovanie ukrajinských zdrojov“

16:57 – Po dnešných rozhovoroch medzi Putinom a Whitkoffom sa „dosiahol pokrok“, uviedol osobitný vyslanec ruského prezidenta Dmitrijev.

16:55 – Trump uviedol, že USA nestanovujú žiadny termín mierových rokovaní o Ukrajine.

„Žiadny termín. Chcem to len urobiť (dohodnúť sa na mieri na Ukrajine, – pozn. red.) čo najskôr,“ – povedal Trump.

Pripomeňme, že včera povedal, že do dvoch týždňov bude potrebné „položiť otázku“ o vystúpení USA z mierového procesu.

16:53 – Vojna na Ukrajine sa skončí tento rok.

Takúto prognózu obsahuje aprílová správa MMF.

MMF vypočítal, že na Ukrajine v súčasnosti žije 32,9 mil. obyvateľov a koniec vojny povedie k čiastočnému návratu utečencov.

Potom sa v roku 2026 počet obyvateľov zvýši na 33,4 milióna, v rokoch 2027 – 2029 na 34 miliónov a v roku 2030 na 33,9 milióna.

Na začiatku plnej ruskej invázie MMF odhaduje počet obyvateľov Ukrajiny na 41 miliónov.

16:51 – Ukrajina považuje Trumpove hrozby o odstúpení od mierového procesu za „súčasť komunikačnej stratégie“ USA.

„Verejným vysielaním takýchto signálov sa americká strana snaží stimulovať mierový proces. To znamená, že ho chce týmto spôsobom urýchliť. Zvažujeme to v tomto kontexte a nedostali sme žiadne oficiálne diplomatické informácie prostredníctvom uzavretých kanálov o prípravách na odstúpenie od mierového procesu,“ povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Georgij Tichij.

16:49 – O ukrajinskej stope v prípade vraždy generála Moskalika v Moskovskej oblasti informovala dnes ráno ruská tlač.

Podľa zdrojov „Bazy“ je podozrivým z vykonania vraždy rodák zo Sum Ignat Kuzin, ktorý je od roku 2015 registrovaný v Karačajevsko-Čerkeskej republike.

Vo februári si údajne kúpil Golf, ktorý dnes ráno vybuchol pred Moskalikovým domom. A takmer pred týždňom, 19. apríla, odletel z Ruska do Turecka.

Predtým bolo oznámené, že výbušné zariadenie umiestnené v aute bolo odpálené na diaľku.

13:25 – Z výročnej správy generálneho tajomníka NATO zmizol odsek o vyhliadkach Ukrajiny na členstvo.

Ešte v správe za rok 2023 sa uvádzalo, že „budúcnosť Ukrajiny je v NATO a že Aliancia bude podporovať Ukrajinu na jej ceste k budúcemu členstvu“.

V dokumente z roku 2024 už takáto formulácia nie je, uvádza sa v ňom len, že „spomedzi týchto partnerov NATO vytvorilo osobitné štruktúry pre vzťahy s Ukrajinou a Gruzínskom“.

V novom dokumente sa tiež nespomína rozhodnutie letného samitu NATO vo Washingtone, kde sa uvádza, že spojenci „budú podporovať (Ukrajinu) na jej nezvratnej ceste k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v NATO“.

V úvode novej správy generálny tajomník NATO uvádza, že „spojenci NATO sú jednotní vo svojom želaní dosiahnuť spravodlivý a udržateľný mier na Ukrajine“.

12:55 – Trump povedal, že „Krym zostane Rusku“ a opäť obvinil Kyjev z rozpútania vojny.

Povedal to v rozhovore pre The Time.

„Myslím si, že dôvodom začiatku vojny bolo to, že (ukrajinské orgány – pozn. red.) začali hovoriť o vstupe do NATO. Krym zostane s Ruskom a Zelenskyj to chápe a všetci to chápu – je s nimi už dlho,“ povedal Trump.

Publikácia píše, že Trumpov plán predpokladá, že Ruská federácia si ponechá približne 20 % územia Ukrajiny.

12:43 – Trump verí, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO.

„Nemyslím si, že sa im niekedy podarí vstúpiť do NATO. Od začiatku som veril, že to bol dôvod, prečo sa začala vojna – keď začali hovoriť o vstupe do NATO. Keby sa táto otázka neobjavila, bola by oveľa väčšia šanca, že by sa vojna nezačala,“ povedal Trump v rozhovore pre The Time.

12:20 – Ukrajina a európske krajiny odmietli mnohé body Trumpovho mierového plánu, ktorý Američania predstavili na stretnutí v Paríži, citovala agentúra Reuters svoje zdroje.

Publikácia zverejňuje podrobnosti o Trumpovom mierovom pláne a jeho zmenách, ktoré Ukrajina a Európa navrhli na nedávnom stretnutí v Londýne.

Trump navrhuje, aby štáty uznali Krym de jure a štyri regióny Ukrajiny de facto pod ruskou kontrolou.

„Na rozdiel od toho európsky a ukrajinský dokument odkladá podrobnú diskusiu o území až do dosiahnutia dohody o prímerí a v dokumente sa nespomína uznanie ruskej kontroly nad akýmkoľvek ukrajinským územím,“ píše sa v publikácii.

Trump je pripravený zrušiť všetky sankcie uvalené na Rusko od roku 2014. V úpravách pre Ukrajinu a Európu sa uvádza, že sankcie sa budú „postupne zmierňovať po dosiahnutí udržateľného mieru“ a mohli by sa obnoviť, ak Rusko poruší podmienky mierovej dohody.

Pokiaľ ide o dlhodobú bezpečnosť Ukrajiny, v Trumpovom pláne sa uvádza, že Ukrajina bude mať „robustnú bezpečnostnú záruku“, pričom ako garanti budú vystupovať európske a iné spriatelené štáty. Neuvádzajú sa však o tom žiadne ďalšie podrobnosti. Takisto sa v ňom uvádza, že Ukrajina sa vzdá ašpirácií na vstup do NATO.

V ukrajinsko-európskom dokumente sa navrhuje, aby neexistovali žiadne obmedzenia pre ukrajinské sily a žiadne obmedzenia pre ukrajinských spojencov, ktorí umiestňujú svoje vojenské sily na ukrajinskom území. Agentúra Reuters sa domnieva, že Ruská federácia bude proti tomu.

V ukrajinskej a európskej redakcii sa tiež navrhujú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, a to aj zo strany USA, ako súčasť „dohody typu článku 5“, čo je odkaz na ustanovenie NATO o vzájomnej obrane (t. j. týka sa záväzkov ručiteľských krajín začať vojnu s Ruskom v prípade nového útoku).

V európskom a ukrajinskom dokumente sa tiež navrhuje, aby Ukrajina dostala finančnú náhradu za vojnové škody z ruských aktív v zahraničí, ktoré boli zmrazené. V návrhoch USA sa uvádza len to, že Ukrajina dostane finančnú kompenzáciu bez uvedenia zdroja peňazí.

11:40 – V súvislosti s rokovacím procesom je dôležitá informácia v britských médiách, že Londýn skutočne upustil od myšlienky vyslať na Ukrajinu mierové sily a rozhodol sa obmedziť len na vyslanie vojenských inštruktorov (a aj tí sú v pochybnostiach kvôli chýbajúcim bezpečnostným zárukám zo strany USA).

Treba pripomenúť, že Moskva bola kategoricky proti vstupu akýchkoľvek jednotiek NATO na Ukrajinu, a to bol jeden z hlavných problematických bodov, ktorý bránil dosiahnutiu dohôd o ukončení vojny.

Teraz sa ukazuje, že Londýn a Paríž „zmenili svoju koncepciu“ a nemajú v úmysle vyslať svoje jednotky na Ukrajinu. Nie je vylúčené, že svoj postoj zmenili pod vplyvom USA (predtým masmédiá špekulovali, že Washington môže v tejto otázke vyvíjať nátlak na Európanov).

09:20 – Riešením na ukončenie vojny by mohlo byť dočasné odstúpenie území, povedal kyjevský starosta Kličko.

„Jedným zo scenárov je … zrieknutie sa územia. Nie je to spravodlivé. Ale pre mier, dočasný mier, by to možno mohlo byť riešenie, dočasné,“ povedal Kličko pre BBC.

08:45 – Elon Musk označil Zelenského tvrdenie, že „každý cent zo stoviek miliárd dolárov amerických daňových poplatníkov poslaných na Ukrajinu bol riadne sledovaný a vyúčtovaný“, za smiešne.

Ukrajinský prezident to povedal v rozhovore s Benom Shapirom.

Americký senátor Mike Lee sa opýtal svojich predplatiteľov X, či veria tomuto vyhláseniu ukrajinského prezidenta.

Elon Musk uviedol, že to bola „najvtipnejšia vec, akú som za celý deň čítal“.

08:20 – Rubio povedal, že Trumpova administratíva ukázala Ukrajine a Rusku „cieľovú čiaru“ na ceste k mieru, ale teraz sa musia obe strany dohodnúť.

„Našim partnerom boli ponúknuté možnosti diskutovať o veciach, ktoré budú potrebné na ukončenie vojny. Túto vojnu možno ukončiť. Obe strany sa na tom musia dohodnúť. Ukázali sme im cestu vpred. Ukázali sme im cieľovú čiaru. Potrebujeme, aby obaja povedali áno,“ povedal minister zahraničných vecí počas stretnutia Trumpa s nórskym premiérom v Bielom dome.

Rubio tvrdí, že Trumpova administratíva urobí „všetko, čo je v našich silách“, aby obe strany nakoniec povedali „áno“.

Povedal tiež, že ďalšie mierové rokovania sa uskutočnia cez víkend.

07:55 – Britské vydanie denníka The Telegraph uverejňuje úpravy, ktoré Ukrajina prijala v Trumpovom pláne oznámenom v Paríži. Poukazuje sa na to, že za tieto zmeny lobujú aj európski spojenci Kyjeva.

Namiesto Trumpových siedmich bodov v Zelenského pláne ich zostalo päť.

V centre požiadaviek Kyjeva je tvrdenie, že Krym „nie je oficiálne uznaný ako ruský“ (podľa mediálnych správ sa USA chystajú oficiálne uznať ruský štatút polostrova).

„Krym je kľúčovým kameňom úrazu,“ dodáva denník.

Dohoda obsahuje aj zmienku o Číne – zrejme v negatívnom kontexte.

„Prvý a druhý odsek sa zameriavajú na prezentáciu akejkoľvek mierovej dohody ako „založenej na medzinárodnom práve, nie na kapitulácii“, pričom sa osobitne varuje pred možnou čínskou inváziou na Taiwan,“ uvádza sa v novinách.

Okrem toho Zelenského úpravy trvajú na „jasných bezpečnostných zárukách ako cene za akúkoľvek údajnú mierovú dohodu, ktorá by viedla k dočasnému odstúpeniu územia Ukrajiny Rusku“.

„Tretím bodom je snaha vyrvať Trumpovi kontrolu nad rokovaniami a vrátiť Ukrajinu do centra mierového procesu (zrejme ide o to, aby mal Kyjev vedúcu úlohu v procese rokovaní, ako povedal Starmer v tom istom článku – pozn. red.). Štvrtý bod slúži ako varovanie pre USA aj NATO, že poskytnutie kontroly nad Krymom Rusku mu umožňuje vyhrážať sa útokom nielen na Ukrajinu, ale aj na čiernomorských spojencov Turecko, Rumunsko a Bulharsko. Piaty a posledný bod jasne hovorí, že Rusko by nemalo mať možnosť využiť dohodu na obmedzenie veľkosti ukrajinských ozbrojených síl alebo obranno-priemyselnej základne,“ uvádza sa v materiáli.

Pripomíname, že v stredu boli rokovania o americkom pláne v Londýne prerušené, pretože Kyjev ho odmietol. Namiesto toho bol štátom odovzdaný „plán Zelenského“, o ktorom píše The Telegraph.

07:05 – Lavrov uviedol, že Kremeľ je pripravený dosiahnuť dohodu s USA o Ukrajine. Zároveň uviedol, že niektoré prvky je potrebné „dokončiť“.

„Americký prezident sa domnieva – a myslím si, že oprávnene -, že sa uberáme správnym smerom. Vo vyhlásení prezident spomenul dohodu a my sme pripravení dosiahnuť dohodu. Existujú však určité detaily, ktoré je potrebné dokončiť. Práve týmto procesom sa zaoberáme,“ povedal Lavrov v rozhovore pre americkú stanicu CBS.

Podľa neho existuje „niekoľko náznakov, že sa uberáme správnym smerom“.

Predtým minister Rubio oznámil nové stretnutia o Ukrajine počas víkendu.

06:30 – Ukrajina sa pripravuje na „najhorší scenár“, a to stiahnutie podpory zo strany USA, citoval Bild zdroj z ukrajinskej vlády.

Publikácia citovala viceprezidenta JD Vanceho, ktorý povedal: „Je čas hlasovať za (Trumpov mierový plán – pozn. red.) – alebo sa USA stiahnu z rokovaní“.

06:15 – Zelenskyj ubezpečuje, že prípady násilnej mobilizácie na Ukrajine sú ojedinelé a že TCC sú za použitie násilia potrestané.

Povedal to v rozhovore so zakladateľom denníka Daily Wire Benom Shapirom.

„Prípady nútenej mobilizácie na Ukrajine sú ojedinelé, nie je to masový jav. Do AFU dobrovoľne odišlo 800 000 alebo 600 000 ľudí. Áno, existuje zákon o mobilizácii, ale ľudia, ktorí dobrovoľne išli brániť Ukrajinu, bojujú. Orgány činné v trestnom konaní musia zabezpečiť, aby nedošlo k násiliu (počas mobilizácie – pozn. red.),“ povedal Zelenskyj a tvrdil, že orgány činné v trestnom konaní riešia každý sporný prípad.

06:00 – Ukrajinský minister financií Serhij Marčenko uviedol, že dohoda o ťažbe nerastných surovín s USA tento týždeň určite nebude podpísaná.

Podľa agentúry Reuters ukrajinská delegácia, ktorá tento týždeň navštívila Washington, potvrdila pokrok v rokovaniach o dohode, ale uviedla, že dohoda ešte nie je pripravená na podpis.

„Nie, tento týždeň určite nie,“ povedal Marčenko.