16:50 – USA očakávajú na budúci týždeň príchod technického tímu z Kyjeva, ktorý bude rokovať o podmienkach dohody o zdrojoch, uviedol americký minister financií Scott Bessent.

Podľa neho Washington dúfa, že dohoda bude podpísaná.

15:55 – Nórsko zvyšuje svoju vojenskú podporu Ukrajine na 8 miliárd dolárov (680 miliárd rubľov) v roku 2025.

Premiér krajiny Jonas Gahr Støre uviedol, že ide o významný príspevok k „mieru a stabilite“ v Európe.

15:00 – V Kyjeve sa začalo stretnutie zástupcov Ukrajiny, Francúzska a Spojeného kráľovstva o vyslaní vojenského kontingentu, uviedol spravodajský a analytický portál Suspilne s odvolaním sa na zdroj.

Podľa zdroja sa stretnutie koná na úrovni náčelníkov vojenských štábov: francúzsku delegáciu vedie náčelník hlavného vojenského štábu ozbrojených síl generál Thierry Burkhardt, zatiaľ čo britskú delegáciu vedie náčelník štábu obrany admirál Anthony Radakin.

Podľa novín počas dňa absolvujú niekoľko stretnutí s ukrajinskými vojenskými predstaviteľmi a naplánované je aj stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

14:10 – Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že Rusko bude aj naďalej predstavovať dlhodobú hrozbu pre Severoatlantickú alianciu.

„Je to veľmi jasné: pre celé NATO je Rusko dlhodobou hrozbou, aj keď sa tento konflikt skončí. Nebuďme naivní, pokiaľ ide o Rusko,“ povedal Rutte na tlačovej konferencii po zasadnutí ministrov zahraničných vecí organizácie.

13:25 – Veliteľ amerických síl v Európe Cavoli potvrdil, že AFU vstúpila do ruskej Belgorodskej oblasti.

„V Kurskej oblasti Ruska sú teraz významné sily, ktoré držia značný – zmenšený, ale významný – kus územia (podľa údajov z mapy DeepState AFU teraz kontroluje 63 štvorcových metrov v Kurskej oblasti v porovnaní so 480 na začiatku roka – pozn. red.) A držia veľmi dobré obranné pozície južne odtiaľ v Belgorodskej oblasti,„ povedal Cavoli, ktorého cituje Politico

. Noviny poznamenávajú, že je “prvým vojenským predstaviteľom, ktorý potvrdil, že ukrajinské jednotky vstúpili do Belgorodskej oblasti“. Ukrajina to nepotvrdila.

Kavoli tiež uviedol, že neočakáva veľkú ofenzívu ukrajinských ozbrojených síl.

„Práve teraz, keď tu sedím, je stále ťažké predstaviť si veľkú ukrajinskú ofenzívu, ktorá vyčistí každý štvorcový centimeter Ukrajiny. Ale rovnako ťažké je predstaviť si, že by sa Ukrajina zrútila a prehrala tento konflikt….. Nemyslím si, že porážka Ukrajiny je nevyhnutná…. Sú v oveľa lepšej pozícii, ako boli,“ povedal generál.

Predtým povedal, že Ukrajina zintenzívnila mobilizáciu a nábor ľudí do armády. A tiež, že Rusko rozbieha vojenskú výrobu skôr ako Západ.

12:30 – Minister Rubio uviedol, že sa vo Washingtone stretol s Putinovým osobitným vyslancom Dmitrijevom a tlmočil Kremľu odkaz, že USA očakávajú skoré kroky na dosiahnutie mieru.

„Nič z toho nebolo hrozbou … Bolo to skôr vysvetlenie, že ‚toto je náš časový plán‘ a v určitom okamihu sa ukáže, či chcete mier alebo nie. A ten čas sa blíži. Je pomerne krátky. Dúfam, že [Dmitrijev] odnesie tento odkaz do Moskvy a dá jasne najavo, že musíme začať vidieť skutočný pokrok, inak budeme musieť dospieť k záveru, že oni (Kremeľ – pozn. red.) nemajú záujem o mier. Rubio tiež povedal, že zatiaľ nie sú naplánované žiadne ďalšie rozhovory s Ruskom,“ uvádza Rubiove slová novinár CNN Alex Marquardt.

Pripomeňme, že túto tézu verejne vyslovil aj samotný Rubio a pohrozil Ruskej federácii sankciami.

11:37 – Situácia na Limanskom smere sa pre Ukrajinu „čoraz viac zhoršuje“, Rusi už úplne obsadili Jampolovku, povedal ukrajinský vojenský dôstojník Bunjatov.

Podľa neho sa Rusi teraz pokúšajú preraziť na juhu k Torskoje a postupujú smerom ku Kolodezej na západe.

09:45 – Trump by mohol Putinovi zavolať už dnes, uviedol Politico s odvolaním sa na svoje zdroje.

Alebo by sa rozhovor mohol uskutočniť začiatkom budúceho týždňa.

09:28 – Niektoré bezpečnostné záruky pre Ukrajinu „môžu byť pre Kremeľ prijateľné“, ale vstup do NATO je „absolútne nemožný“.

Uviedol to Putinov osobitný vyslanec Dmitrijev v rozhovore pre FOX News, pričom nešpecifikoval, ktoré záruky považuje Moskva za prijateľné.

08:09 – Putinov zástupca Kirill Dmitrijev sa v Spojených štátoch stretol nielen s Trumpovým tímom, ale aj so senátormi.

Informovala o tom televízia NBC News s odvolaním sa na svoje zdroje.

V skupine zo Senátu bol aj republikán Lindsey Graham, ktorý deň predtým predložil návrh zákona o nových sankciách voči Rusku.

Stretnutie sa uskutočnilo včera večer v Bielom dome, zúčastnili sa na ňom aj Trumpovi zástupcovia.

07:41 – Zelenskyj a Putin sú „pripravení uzavrieť dohodu“, povedal Trump na palube svojho lietadla.

Povedal, že došlo k „veľkému pokroku“, prezident Zelenskyj je „pripravený uzavrieť dohodu a myslím si, že prezident Putin je tiež pripravený uzavrieť dohodu, a potom bude možné zastaviť vraždy tisícov mladých ľudí každý týždeň“.

Na otázku, o čom USA hovorili s Putinovým hovorcom Kirillom Dmitrijevom, Trump odpovedal: „Nehovorím o konkrétnych ľuďoch. Poviem len, že v súčasnosti prebiehajú veľmi dobré rozhovory na tému Ukrajina – Rusko.“

07:18 – Vyjadrenia Putinovho hovorcu Kirilla Dmitrijeva po jeho stretnutiach vo Washingtone.

Téza: „V súvislosti s udalosťami, ktoré sa odohrali na Ukrajine, je potrebné zdôrazniť, že Putin sa v roku 2014 rozhodol, že bude pokračovať vo svojej činnosti:

– Jednou z hlavných tém je obnovenie rusko-amerických vzťahov, „rôzne krajiny sa snažia tento dialóg narušiť“. Trumpova administratíva však „počuje pozíciu Ruska, chápe jeho obavy“.

– Existujú nezhody „v rôznych bodoch“

– Diskutovalo sa o ekonomických otázkach, „vidíme veľkú túžbu amerických spoločností vrátiť sa do Ruska“ a „obsadiť niky, z ktorých odišli európske spoločnosti“.

– Diskutovalo sa o spolupráci v Arktíde a v oblasti kovov vzácnych zemín.

– Pracuje sa na obnovení priameho leteckého spojenia.

07:05 – Ruský osobitný vyslanec Kirill Dmitrijev uviedol, že na rokovaniach vo Washingtone sa dosiahol „významný pokrok“ v otázke dohody o prímerí na Ukrajine.

„Podmienky nových rokovaní medzi Ruskom a Spojenými štátmi budú stanovené v blízkej budúcnosti,“ povedal Dmitrijev.

Zároveň uviedol, že Trumpova administratíva „je konštruktívne naladená a v dialógu s Ruskou federáciou sa správa úctivo. Trumpova administratíva počúva stanovisko Ruskej federácie.“

07:04 – Počet ukrajinských utečencov v Poľsku, ktorí by sa chceli po skončení vojny vrátiť na Ukrajinu, sa za posledných šesť mesiacov výrazne znížil.

Podľa denníka Rzeczpospolita takéto plány uviedlo 31 % respondentov, čo je menej ako 41 % na jeseň minulého roka. Ďalšia tretina Ukrajiniek by chcela zostať v Poľsku navždy, 13 % chce získať poľské občianstvo.

Medzi podmienkami návratu na Ukrajinu ženy uviedli definitívne ukončenie vojny (61 %), absenciu vojenských akcií a leteckých útokov (40 %), dostupnosť dobre platenej práce na Ukrajine (34 %), odstránenie korupcie (31 %). Len 5 % respondentiek uviedlo medzi dôvodmi návratu na Ukrajinu ukončenie práva na prechodný pobyt v Poľsku, ukončenie sociálnych dávok uviedlo len 1 %.

Podľa prieskumu sú ukrajinskí utečenci v Poľsku prevažne ženy zo strednej vrstvy, z ktorých väčšina je zamestnaná (60 %), ale najčastejšie v zamestnaniach, ktoré nezodpovedajú ich kvalifikácii.

06:52 – Zástupca vedúceho ukrajinskej prezidentskej kancelárie uviedol, že Ukrajina zatiaľ nerokovala s USA o nových balíkoch vojenskej pomoci.

„Pokiaľ ide o nové balíky pomoci, zatiaľ sme na túto tému so stranou USA neviedli dialóg,“ povedal novinárom Pavlo Palisa podľa agentúry Reuters.

Palisa, ktorý v prezidentskej kancelárii dohliada na otázky národnej bezpečnosti a obrany, mal na mysli rokovania s predstaviteľmi USA v marci v Saudskej Arábii.

Vtedy prvé stretnutie viedlo k obnoveniu predtým schválenej (ešte za Bidena) pomoci USA Ukrajine po tom, ako Kyjev vyjadril ochotu podporiť navrhované 30-dňové prímerie.

Predseda Snemovne reprezentantov USA Mike Johnson však vo februári uviedol, že v Kongrese „nie je vôľa“ schváliť nový zákon o financovaní pomoci pre Ukrajinu.

Na otázku, či by Ukrajina bola schopná pokračovať v bojoch bez pomoci USA, Palisa odpovedal, že by to bolo ťažké, „ale nemáme inú možnosť“. Dodal, že počas celého vojenského konfliktu Ukrajina prispôsobila svoje prístupy k boju v prostredí s nedostatkom zdrojov.