To, čo urobila vláda, je prvým krokom na to, aby v budúcnosti Poliaci opäť vzniesli svoje nároky na naše územia

Keď minulý týždeň schválila vláda novú národnosť „goralov“ bez toho, aby sa oprela o nejaký jazykovedný, sociologický, historický alebo etnografický výskum, všetci slovenskí skutoční národovci nechceli veriť vlastným očiam. Vláda suverénnej Slovenskej republiky po stopäťdesiatich rokoch naplnila to, čo po roku 1875 začala uhorská vláda Kolomana Tiszu, v čom pokračovali ďalší maďarskí a poľskí aktivisti a ako vidieť pokračujú v tom dodnes. Chcem len pripomenúť, že na základe tohto klamlivého tvrdenia, že slovenskí Oravci a Spišiaci na severe nie sú Slováci, ale gorali, eo ipso Poliaci Poľsko vznieslo územné nároky na sever Slovenska a čiastočne ich aj realizovalo.

Keď som sa započúval do argumentov, prečo bolo potrebné vyhlásiť na Slovensku novú národnosť, nezačul som žiaden relevantný argument, ktorý by mal akúkoľvek výpovednú hodnotu. Podľa sčítania z roku 2020 sa k tejto národnosti prihlásilo niekoľko desiatok ľudí, predpokladám, že aktivistov, ktorých získal s prísľubom bohatých dotácií „národný buditeľ“ podľa môjho názoru v službách maďarskej iredenty A. Ravasz. Ináč tvrdenia, že majú osobitý „jazyk“ (v skutočnosti nárečie slovenského jazyka), kroje a kultúru, ktorú treba vraj zachovať, sú tak „prierazné“, že na ich základe by mohlo byť vyhlásených na Slovensku aspoň 150 národnosti.

Tak sa pozrime, ktoré skupiny slovenského obyvateľstva by podľa tohto kritéria bolo možné vyhlásiť za osobitné národnosti v prvom slede. Na najbližšom zasadaní vlády R. Fica by mohli byť vyhlásení za národnosť Sotáci. Žijú blízko Prešova, je ich veľmi málo, ich jazyk, ich kultúra podlieha asimilačnému tlaku, takže vyhlásenie ich za národnostnú menšinu by mohlo uživiť aspoň pár aktivistov, ktorí by pre budúcnosť zachovali v povedomí občanov SR, že taká skupina tu niekedy bola.

Ďalším nádejným adeptom na vyhlásenie za národnostnú menšinu by mohli byť Holopupkári.  Je ich síce podstatne viac ako Sotákov. Ich jazyk sa nelíši príliš od jazyka ostatných Detvanov, ale predsa zachovať pri živote tieto nádherné kroje, ktoré odhaľujú holé pupky, by stálo za to. Preto vyhlásenie národnosti holopupkárov, by bolo veľmi užitočné. Veď peniaze na rozvoj folklóru pod Detvou by sa určite „vrátili“. Teda, aby som bol presný. Ono by sa už našiel ten, komu oni patria. Veď aj Jánošík tak hovoril.

Medzi prednostné národnosti, ktoré by ešte bolo treba zriadiť, by som zaradil aj Hugáňov. Neviete, kto sú Hugáni. Myslím, že na Slovensku to vie málokto, ale predsa, to slovo znie pekne a ešte krajšie by bolo, keby označovalo osobitú národnosť.

A teda koho ďalej. Predsa nemôžeme pri napĺňaní plánu K. Tiszu zastať uprostred diela. Veď popri horaloch tu máme kopaničiarov, lazníkov (aj film bol o nich natočený – Lazy sa pohli), cholvarkárov, Záhorákov, Liptákov, Spišiakov, Gemerčanov atď., atď. Možno, keď táto vláda národného bezvedomia skončí, už tu žiadnych Slovákov nebude.  A potom už  budú môcť K. Tisza, jeho syn Štefan, Albert Apponyi, E. Beneš i A. Novotný pokojne spať. Dielo bude dokonané!

Ale koniec žartov. Prvé ohlasy sú už tu. Naši krajania v Poľsku, ktorí už vyše sto rokov odolávajú polonizačným tlakom, sa cítia podrazení. Poliaci i odrodilci sa im smejú, že vraj akí sú oni Slováci, keď sa ich zriekla vlastná, slovenská vláda. Už minule, keď som medzi nimi bol, mi opakovane prízvukovali, aby sme ich nenazývali Goralmi, lebo Poliaci tento názov zneužívajú proti nim. Tiež mi prízvukovali, že termín goral nie je domáceho pôvodu.  Vraj ich predkovia sa nikdy tak nenazývali. Vždy sa považovali za Oravcov a Spišiakov v užšom zmysle a Slovákov  v širšom zmysle. Termín „Goral“ doniesli na severnú Oravu a severný Spiš roku 1920 Poliaci, ktorí tým chceli urýchliť asimiláciu tamojších Slovákov.

"Zostal som s otvorenými ústami ako obliaty studenou vodou. To hádam nemyslíte vážne!" Hrnko reaguje na najnovší krok vlády

To, čo urobila vláda SR, je prvým krokom na to, aby v budúcnosti Poliaci opäť vzniesli svoje nároky na naše územia. Pripomeniem, že aj na začiatku 20. storočia začali podporovať budúceho poľského aktivistu F. Machaja, aby vytvoril gramatiku a slovník goralského „jazyka“. Keď sa toto územie dostalo do Poľska jeho gramatiku i slovník hodili do koša a začala tvrdá polonizácia.

Najväčšie zlyhanie v tejto otázke vidím v A. Dankovi a jeho SNS. Chcel by som mu pripomenúť, že slovenskí voliči nevolili SNS na to, aby počítali medvede po lazoch. Ani n a to, aby sa nominanti tejto strany tešili na provízie z rozdávaní zákaziek na výstavbu športových zariadení. Volili ich predovšetkým na to, aby  obhajovali slovenský národný záujem. Ale pri rozmýšľaní o tom, kde akú províziu trhnúť, na to, aby sa vôbec snažili pochopiť, čo je slovenský národný záujem, by museli aj niečo vedieť. Je pravdou – a platí to predovšetkým pre neuveriteľne dobrého človeka – že do prázdnej hlavy sa nič nedá umiestniť. No a na margo L. Machalu by som len poznamenal, že keby žil jeho otec, tak by ho nakopal do zadnej časti tela, žeby by sa tri dni neposadil na stoličku.

Úplné sklamanie je postoj MS. Namiesto toho, aby ostro odsúdila tento akt deštrukcie slovenského národa, ešte mu urobia promo na stránkach SNN. Títo Slováci za peniaze slovenských daňových poplatníkov, už by mohli dať MS pokoj-

Čo povedať na adresu R. Fica? Začnem anekdotou. Keď sa rúcal v Poľsku socializmus, E. Gierek sa snažil zachrániť ho aj rozdúchavaním poľského šovinizmu. Raz pri stretnutí s G. Husákom vyslovil aj myšlienku, že treba riešiť aj poľskú otázku na severe Slovenska. G. Husák hneď reagoval pozitívne a požiadal ho, aby poslal na toto územie menší autobus, že do dvadsaťštyri hodín má všetkých Poliakov z tohto územia doma. Tak sa riešia dôležité otázky, do psej materi!

Na záver opakujem len to, čo som povedal minule. Každý môže spraviť chybu, ale dôležité je ju napraviť. Ak si R. Fico myslí, že mu toto opatrenie prinesie ďalšie hlasy, je na omyle. Už teraz mnoho stratil.