The Guardian: Rubeľ prudko stúpa a Putin je silnejší ako kedykoľvek predtým – naše sankcie zlyhali

Západné sankcie proti Rusku sú najnepremyslenejšia a najkontraproduktívnejšia politika v novej medzinárodnej histórii. Vojenská pomoc Ukrajine je oprávnená, ale ekonomická vojna je neúčinná. Svetové ceny energií raketovo rastú, inflácia prudko stúpa, dodávateľské reťazce sú v chaose a milióny ľudí potrebujú plyn, obilie a hnojivá. Tlak Vladimíra Putina sa však len stupňuje – rovnako ako jeho moc nad vlastným ľudom

Kritizovať západné sankcie sa blíži k hriechu. Obranní analytici čo sa týka tejto témy vystupujú hlúpo. Strategické thinktanky mlčia. Predpokladaní britskí lídri Liz Truss a Rishi Sunak súťažia v agresívnej rétorike a sľubujú stále prísnejšie sankcie bez jediného slova o účelnosti. Naznačte však skepticizmus v tejto téme a budete ostrakizovaní  ako „proputinovský“ a protiukrajinský. Sankcie sú momentálne nedotknuteľným vojnovým pokrikom západnej krížovej výpravy.

Realita sankcií voči Rusku je taká, že vyzývajú na odvetu. Putin môže túto zimu zmraziť Európu. Znížil dodávky z veľkých plynovodov, ako je Nord Stream 1, až o 80 %. Svetové ceny ropy vzrástli a tok pšenice a iných potravín z východnej Európy do Afriky a Ázie bol takmer pozastavený.

Britské domáce účty za plyn sa v priebehu roka strojnásobia. Hlavným príjemcom nie je nikto iný ako Rusko, ktorého vývoz energie do Ázie prudko vzrástol, čím sa jeho platobná bilancia dostala do bezprecedentného prebytku. Rubeľ je v tomto roku jednou z najsilnejších svetových mien, od januára posilnil o takmer 50 %. Zámorské aktíva Moskvy boli zmrazené a oligarchovia prišli o svoje jachty, no nič nenasvedčuje tomu, že by to Putina zaujímalo. Nemá voličov, ktorí by ho znepokojovali.

Vzájomná závislosť svetových ekonomík, tak dlho vnímaná ako nástroj mieru, sa stala zbraňou vojny. Politici za stolom NATO boli múdro opatrní pri eskalácii vojenskej pomoci Ukrajine. Rozumejú vojenskému odstrašovaniu. Napriek tomu sa javia ako totálni blbci pokiaľ ide o ekonómiu. Chceli dostať ruskú ekonomiku „späť do doby kamennej“.

Zaujímalo by nás, či bol kabinetu Borisa Johnsona niekedy predložený nejaký dokument, ktorý by predpovedal pravdepodobný výsledok ruských sankcií pre Britániu. Zdá sa, že predpoklad je, že ak obchodné embargá ubližujú, fungujú. Keďže priamo nezabíjajú ľudí, sú akousi prijateľnou formou agresie. Sú založené na neoimperiálnom predpoklade, že západné krajiny majú právo usporiadať si svet tak, ako chcú. Presadzujú sa, ak nie cez delové člny, tak cez kapitalistické svaly v globalizovanej ekonomike. Keďže sú väčšinou vnucované malým, slabým štátom, čoskoro zmiznú z novinových titulkov a ich účelom bola do značnej miery len symbolika „dobrého pocitu“.

Vzácnym študentom tohto predmetu je americký ekonomický historik Nicholas Mulder, ktorý poukazuje na to, že viac ako 30 sankčných „vojen“ za posledných 50 rokov malo minimálny, ak nie kontraproduktívny dopad. Ich účelom je „zastrašiť ľudí, aby obmedzili svojich princov“. Ak niečo mali, mali opačný efekt. Od Kuby po Kóreu, Mjanmarsko po Irán, Venezuelu po Rusko, autokratické režimy boli zakorenené, elity posilnené a slobody rozdrvené. Zdá sa, že sankcie vštepujú stabilitu a sebadôveru aj ich najslabšej obeti. Takmer všetky najstaršie diktatúry sveta profitovali zo západných sankcií.

Moskva nie je ani malá, ani slabá

Ďalší pozorovateľ, odborník na Rusko Richard Connolly z Royal United Services Institute, zmapoval Putinovu reakciu na sankcie, ktoré naňho uvalili od dobytia Krymu a Donbasu v roku 2014. Ich cieľom bolo zmeniť kurz Ruska v týchto regiónoch a odradiť od ďalšej agresie. Ich zlyhanie už len ťažko mohlo byť viac do očí bijúce. Apologéti to ospravedlňujú, pretože embargá sú príliš slabé. Súčasné, možno tie najtvrdšie, aké kedy boli uvalené na veľkú svetovú mocnosť, možno ešte nefungujú, no zrejme budú časom fungovať. Hovorí sa, že vyhladujú Rusko pri mikročipoch a náhradných dieloch pre drony. Čoskoro bude Putin prosiť o mier.

Ak bude Putin prosiť, bude to na bojisku. Doma Connolly ilustruje, ako sa Rusko „pomaly prispôsobuje novým okolnostiam“. Sankcie podporili obchod s Čínou, Iránom a Indiou. Priniesli prospech „zasväteným osobám spojeným s Putinom a vládnucim okolím, ktoré majú obrovské zisky zo substitúcie dovozu“. Pobočky McDonald’s po celej krajine boli nahradené ruským reťazcom s názvom Vkusno & tochka („Chutné a bodka“). Ekonomika je, samozrejme, slabšia, ale Putin je, ak sa vôbec niečo zmenilo, silnejší, zatiaľ čo sankcie spájajú novú ekonomickú oblasť v Ázii, čím sa zvyšuje úloha Číny. Bola očakávaná takáto predpoveď?

Medzitým sa západ a jeho národy dostali do recesie. Vedenie je otrasené a neistota sa šíri v Británii, Francúzsku, Taliansku a USA. Plynom vyhladované Nemecko a Maďarsko majú blízko k tomu, aby začali tancovať podľa Putinovej pesničky. Životné náklady sa všade zvyšujú. Stále sa však nikto neodváži spochybniť sankcie. Je svätokrádežou priznať si svoje zlyhanie alebo myslieť na ústup. Západ sa nechal zlákať na nadčasovú iróniu agresie. Nakoniec je jeho najnápadnejšou obeťou agresor (teda samotný Západ). Možno by sme sa predsa len mali držať vojny.