Vždy je užitočné vypočuť si tichú časť nahlas. Počas nedávnej panelovej diskusie o nadchádzajúcich slovenských voľbách, ktorú zorganizoval globalistický poľský think tank a na ktorej sa zúčastnilo množstvo európskych novinárov a ekonómov, vyjadrili panelisti opovrhnutie nad zjavnou frustráciou slovenských voličov z podpory vojny na Ukrajine a ekonomického nedostatku doma.

“Bude to ťažké, ale dajú sa tam doviesť,” povedal jeden z panelistov. “Musia vidieť, prečo sú ich názory nesprávne.” 

Na predchádzajúcom zasadnutí, keď na panelistu zatlačili, že sa vyhýba ekonomickým otázkam v prospech horúcich tém o Rusku, Maďarsku a úpadku demokracie, iný panelista sa vyjadril: “Ekonomické otázky v skutočnosti neovplyvnia spôsob, akým ľudia budú voliť.” (To je zjavná lož.) “A okrem toho, inflácia v Poľsku a Maďarsku je ešte horšia.” 

Bolo to vhodné prostredie pre takéto pocity. Slovensko ponúka možno ideálny pozorovací bod pre otázku, ako Západ definuje demokraciu v 21. storočí. Už viac ako rok v krajine pôsobia nevolené “technokratické” vlády. Okrem toho sa nachádza medzi Poľskom a Maďarskom, ktoré západné médiá často označujú nálepkami “autokracia” a “demokratický úpadok”, a to napriek tomu, že ich vlády sa zúčastnili na slobodných voľbách a opätovných voľbách.

Keď pôjdu Slováci 30. septembra k volebným urnám, po prvý raz od decembra minulého roka, keď bývalý premiér Eduard Heger odstúpil po hlasovaní o nedôvere, budú presadzovať svoju vôľu nad riadením krajiny. V máji prezidentka Zuzana Čaputová namiesto vypísania predčasných volieb vymenovala dočasný kabinet zložený z technokratov. Dúfala, že plynutie času bude prospešné pre sympatizujúce sily v parlamente.

Tento koncept nemá v regióne obdobu. Česko už viackrát využilo dočasné vlády. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány odstúpil na jar 2009 po rokoch škandálov a hospodárskych ťažkostí a Gordon Bajnai viedol podobnú technokratickú vládu až do volieb v krajine o rok neskôr. Bajnaiova vláda si aspoň zabezpečila podporu parlamentu – čo sa súčasnej slovenskej vláde nepodarilo.

Západné médiá nemali námietky voči dlhému obdobiu nevolenej vlády. Technokracia predsa znamená podriadenie sa vôli administratívnej elity.

Niektorí Slováci, odvolávajúc sa na roztrieštené politické prostredie v krajine, spočiatku oslavovali dočasnú vládu nestraníckych intelektuálov. V praxi však bola vláda väčšinou neschopná.

V poslednom čase sa parlamentu nepodarilo odhlasovať ani vládne návrhy. Poslancov zaujíma predovšetkým volebná kampaň – teda zabezpečenie podpory občanov – a nie priority laického kabinetu. Dokonca ani akútne témy, ako sú reformy siete detských nemocníc v krajine a postupy pri zaobchádzaní s migrantmi na ceste do Nemecka, sa nepodarilo presadiť. Prezidentka Čaputová a dočasný premiér Ľudovít Ódor vyjadrili verejnú frustráciu.

“Toto leto sme dostali cennú lekciu zo základov fungovania parlamentnej demokracie v praxi,” píše Eva Čobejová v Denníku Postoj. “Vidíme, prečo sú tie opovrhované politické strany dôležité, keď treba presadiť dôležité veci.”

A dodáva: “Jasne vidíme, aké sú možnosti úradníckej vlády menovanej hlavou štátu. Nezáleží na tom, či sú jej ministri múdri, inteligentní alebo technokraticky zdatní.”

Slovensko je zaťažené na ekonomickom, sociálnom a zahraničnopolitickom fronte. Inflácia a energetické tlaky sa prelínajú s obnovenou európskou migračnou krízou a vojnou na susednej Ukrajine. Tieto okolnosti si vyžadujú stabilné vedenie, v ideálnom prípade s podporou obyvateľstva.

Prezidentka Čaputová vyhlásila, že “ambíciou nového kabinetu by nemalo byť riešenie kultúrnych a etických otázok”. Ale aj v naliehavých ekonomických otázkach (premiér Ódor je uznávaný ekonóm) Slováci pocítili len malú úľavu.

Inflácia na Slovensku je viac ako dvojnásobne vyššia ako priemer eurozóny a v roku 2023 by mala byť už druhý rok po sebe dvojciferná. Slováci citlivo reagujú na HDP upravený o paritu kúpnej sily, pričom zaostávajú za susedmi z V4 a dokonca aj za nováčikom v EÚ Rumunskom.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že väčšina Slovákov podporí kontroverzného trojnásobného premiéra Roberta Fica, čo prebudilo západných novinárov a byrokratov EÚ zo spánku. Foreign Policy upozorňuje, že Fico je “protieurópsky a proruský”. The Guardian vyhlasuje, že “Slovensko by sa čoskoro mohlo stať najnovším spojencom Ruska”, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že “viera v liberálnu demokraciu bola narušená… v srdci Európy”.

Aj keď sa Ficovi nepodarí zostaviť vládnu koalíciu – čo je legitímna možnosť – je nepravdepodobné, že by Brusel úplne schválil novú vládu v Bratislave.

“Takto funguje parlamentná demokracia,” pripomína Čobejová. “Presadzuje vôľu ľudu, nie osvietené predstavy niekoľkých inteligentných ľudí.”

V nadchádzajúcich dňoch bude politický establišment pravdepodobne biť do už známeho bubna o “demokratickom ústupe”. Jediným prvkom, ktorý je skutočne ohrozený ústupom, je kontrola administratívnej elity nad slovenskou vládnou politikou.

Prečítajte si tiež:

• Prituhuje: Prvý prieskum posúva PS do vedenia, rastie aj OĽaNO. Druhý ukazuje rozdielne percentá
• Britský denník naznačil konanie ďalších volieb na Slovensku