Téma klimatickej zmeny a udržateľnosti je súčasťou nového kurikula

Rozvíja sa najmä prostredníctvom environmentálnej gramotnosti a je prítomná vo viacerých vzdelávacích oblastiach, predovšetkým v oblastiach človek a príroda a človek a spoločnosť a tiež človek a svet práce. Pre TASR to potvrdil rezort školstva s tým, že obsah a náročnosť tém sa postupne rozširujú podľa veku žiakov.

V jednotlivých cykloch sa náročnosť postupne zvyšuje. „Mladší žiaci spoznávajú vzťahy medzi človekom a prírodou a zapájajú sa do jednoduchých aktivít na jej ochranu. Neskôr posudzujú vplyv ľudskej činnosti a vlastného správania na životné prostredie. V treťom cykle už majú žiaci identifikovať prejavy a dôsledky klimatickej zmeny v rôznych častiach sveta, analyzovať environmentálne problémy, porovnávať ich riešenia a navrhovať možnosti udržateľného spôsobu života,“ priblížilo ministerstvo.

Za podstatné považuje, aby klimatické vzdelávanie spájalo odborné poznanie s kritickým myslením, hodnotami a schopnosťou zodpovedne konať. Žiaci by podľa ministerstva mali rozumieť príčinám a dôsledkom environmentálnych problémov, vedieť pracovať s dôveryhodnými informáciami a dátami, rozlišovať medzi vedecky podloženými zisteniami a zavádzajúcimi tvrdeniami a posudzovať environmentálne, spoločenské aj ekonomické dôsledky jednotlivých riešení.

Poukázalo však na to, že klimatické vzdelávanie by nemalo byť iba témou vyučovacích hodín. „Je dôležité, aby bolo prirodzenou súčasťou každodenného života žiakov, rozhodovania a kultúry školy – napríklad spôsobu, akým škola hospodári so zdrojmi, vytvára a využíva svoj areál alebo zapája žiakov do riešenia environmentálnych problémov svojho okolia,“ doplnilo.

Zároveň zdôraznilo, že klimatické vzdelávanie na školách oslabuje, ak deti vo svojom okolí vidia správanie dospelých, ktoré je v rozpore s tým, čo sa učia od útleho veku. Napríklad neochota separovať odpad, uprednostňovanie individuálnej dopravy aj tam, kde je dostupná verejná doprava, plytvanie zdrojmi alebo neúctivý vzťah k prírode. Pre účinné klimatické vzdelávanie je podľa ministerstva nevyhnutná spolupráca školy, rodiny, samospráv, štátu aj celej spoločnosti.

Čo sa týka vyučovacích metód o environmentálnych témach, nový ŠVP ich presne neurčuje. Ako uviedol rezort, učitelia najlepšie poznajú svojich žiakov aj prostredie, v ktorom žijú – či už ide o rozdielne regióny, prírodné podmienky alebo každodenné skúsenosti detí. Práve preto podľa neho majú priestor vybrať také spôsoby výučby, ktoré budú pre ich triedu najzmysluplnejšie a najbližšie realite.

Odporúča učiť tak, aby si žiaci vedeli nové poznatky prepojiť s reálnym životom. „Fungujú najmä aktivity, pri ktorých môžu veci pozorovať, skúmať a prichádzať na riešenia sami – napríklad prostredníctvom bádateľského alebo projektového učenia. Dôležitú úlohu zohráva práca s reálnymi údajmi, diskusia, spolupráca v skupinách či učenie priamo v teréne,“ podotkol.

Žiaci môžu podľa rezortu napríklad skúmať spotrebu vody a energie, nakladanie s odpadom, dopravu alebo stav životného prostredia vo svojom okolí. Takéto učenie podľa neho podporuje nielen porozumenie, ale aj zodpovedné správanie v každodennom živote. Učitelia majú k dispozícii metodické materiály, sprievodcov, vzdelávacie programy a konkrétne príklady aktivít zverejnené Národným inštitútom vzdelávania a mládeže na portáli vzdelávanie21.sk. Školy môžu zároveň využívať mentoring, konzultácie a metodické poradenstvo.