Kino Lumière si Svetový deň audiovizuálneho dedičstva pripomenie 27. októbra 2026 uvedením digitálne reštaurovaného filmu Juraja Jakubiska

Ako ústav informoval, digitálne reštaurovaný Jakubiskov film Vtáčkovia, siroty a blázni mal tento mesiac svetovú premiéru aj na prestížnom festivale klasických filmov Lumière vo francúzskom Lyone. Na jeho projekciu sa diváci môže tešiť v utorok 27. októbra o 18:00, pôjde o slovenskú premiéru snímky v digitálne reštaurovanej podobe.

Lektorsky film uvedie riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ Rastislav Steranka. „Pri digitálnom reštaurovaní v 4K sme vychádzali z filmových prvkov uchovávaných v SFÚ, konkrétne z dobového duplikačného pozitívu, pričom sme rešpektovali mierne modifikovanú verziu filmu z roku 1990, ktorá bola v jednej scéne skrátená,“ vysvetľuje riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ Marián Hausner. „Pri zvukovej zložke sme vychádzali z negatívu zvuku tejto verzie. Na farebných korekciách kinematografického diela sme, žiaľ, už nemohli spolupracovať s jeho kameramanom Igorom Lutherom, preto sme oslovili kameramana Stanislava Doršica, ktorý sa spolupodieľal na viacerých Jakubiskových filmoch a pri tomto filme pôsobil ako asistent kamery,“ doplnil. Poukázal tiež na svetovú premiéru reštaurovanej snímky v Lyone, považuje to nielen za potvrdenie kvality digitalizačného procesu, ale i procesu prezentácie slovenských audiovizuálnych diel zo strany SFÚ.

„Film Vtáčkovia, siroty a blázni je príbehom troch kamarátov – Yoricka, Andreja a Marty, pre ktorých je jedinou cestou úniku v násilnej dobe bláznovstvo. Je plný fantázie, poézie a nehy, ale aj bolesti, krutosti, cynizmu a nenaplnených snov. Film nemá klasicky vystavaný príbeh, je mozaikou príhod a zážitkov hlavných hrdinov. Myšlienka nakrútiť film o absurdite sveta a o beznádeji života napadla Jakubiskovi v období po auguste 1968. Scenár vznikol za dva týždne a realizácia filmu sa začala už v októbri 1968 v dusnej atmosfére invázie sovietskych vojsk do Československa,” približuje SFÚ, dopĺňajúc, že snímka sa nedostala do kinodistribúcie a strávila dve desaťročia v trezore. V roku 1990 sa predstavila v hlavnej súťaži MFF v Karlových Varoch, odkiaľ si odniesla Cenu FIPRESCI.

Cieľom Svetového deň audiovizuálneho dedičstva je upozorniť na význam, ochranu a uchovávanie audiovizuálneho dedičstva ako súčasti kultúrneho dedičstva. Pripomenúť chce jeho krehkosť a zraniteľnosť, a tiež vyzdvihnúť neraz nedocenenú prácu inštitúcií, ktoré ho chránia. „Zámerom tohto celosvetového dňa je upriamiť pozornosť verejnosti na kultúrnu dôležitosť audiovizuálneho dedičstva a teda zvýšiť povedomie o potrebách jeho uchovávania, spracovávania, ochrany a obnovy. Tieto kontinuálne aktivity realizujú odborníci a inštitúcie pôsobiace v tejto oblasti, a tak v neposlednom rade je to aj pocta ich činnosti. Iba vďaka nim je možné zachovanie audiovizuálne dedičstva aj pre budúce generácie,“ vraví riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ Hausner.

SFÚ je v rámci Slovenska jedinou pamäťovou inštitúciou, ktorá sa komplexne zaoberá kinematografiou, v jeho špecializovanom archíve možno nájsť jedinečné filmové a s filmom súvisiace archívne fondy, a tiež zbierky. Tieto odborne uchováva, spracováva, ošetruje, obnovuje, digitalizuje, katalogizuje a sprístupňuje verejnosti. Svetový deň audiovizuálneho dedičstva si ústav pravidelne pripomína uvedením filmov zo svojich zbierok vo svojom Kine Lumière. „27. október ako Svetový deň audiovizuálneho dedičstva vyhlásila organizácia UNESCO v roku 2005 s cieľom zvýšiť povedomie o význame uchovávania audiovizuálnych a zvukových dokumentov a tým predchádzať ich poškodeniu alebo zničeniu, ako aj s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o potrebe ochrany audiovizuálneho dedičstva,” uzatvára SFÚ.