Tak koľko je tých svetových strán?

Bratislava 23. marca 2024 (HSP/Foto:Pixabay)

Rozmohol sa tu taký nešvár – vládna koalícia tvrdí, že chce robiť politiku na všetky štyri svetové strany, na čo opozícia oponuje, že svet z politického hľadiska má strany len dve: východ a západ (a my si nevyhnutne musíme jednu vybrať)

Nuž, kým koalícia sa vyjadruje trochu nepresne, opozícia je celkom mimo.

Objasnime si toto tvrdenie.Vo februári sa v Moskve konala veľká odborná konferencia na tému „multipolárny svet“. Zúčastnilo sa jej vyše 300 intelektuálov z vyše 100 krajín sveta: vysokoškolskí pedagógovia, filozofovia, odborníci z rozličných sfér humanitných vied, ale aj duchovní (kňazi kresťanských denominácií a islamský imám).Ústredný motív debaty bol pomaly sa vynárajúci nový svetový poriadok – taký, v ktorom neexistuje jedno jediné mocenské a ideologicky univerzálne centrum (USA), ale kde spolu priateľsky a konštruktívne komunikujú a spolupracujú rozličné, navzájom odlišné kultúry a civilizácie.

Kým naši liberáli ospevujú toleranciu k inakosti, v praxi ju limitujú len na ostatných zástancov tejto ideológie – ste v ich kruhoch vítaní bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, farbu pleti, či národnosť, pokiaľ ste, pravda, liberál. Pre konzervatívca alebo – nedajbože! – socialistu sa miesto pri kaviarenskom stole nenájde…

Skutočná tolerancia však vyzerá inak.

Práve moskovská konferencia ukázala, ako sa môžu reálne, nekonfliktne a produktívne za jedným debatným pultom vystriedať rozličné a odlišné myšlienkové prúdy, ideológie, národy a národnosti, či náboženskí predstavitelia. Tak sa demonštruje skutočná a nielen proklamovaná a selektívna tolerancia k inakosti.

Podľa rečníkov, ktorí na konferencii vystúpili, sa na geopolitickej mape súčasného sveta objavujú nové veličiny. Po (stále ešte dominantných) USA je tu Rusko a Čína, nasledovať budú štáty Latinskej Ameriky, subsaharskej Afriky, India a moslimské krajiny. Toto nové usporiadanie, ktorého prvou lastovičkou je združenie BRICS, sa nazýva “multipolárny svet”.

Preč sú časy studenej vojny, keď sa západ s východom predbiehal v zbrojení. Vybudované boli nové ekonomické veľmoci, a ďalšie sa postupne vzmáhajú. Preto nemáme viac bipolárny svet, ale ani svet so štyrmi svetovými stranami – z geopolitického hľadiska je ich totiž momentálne najmenej sedem (už spomínané krajiny a celkyUSA, Rusko, Čína, India, Afrika, Latinská Amerika, blízky východ).

V tomto zmysle môžeme interpretovať slová vládnej koalície, keď hovorí o pragmatickej politike na všetky svetové strany, ako otvorenosť k spolupráci so všetkými potenciálnymi partnermi, ktorí majú vôľu sadnúť si za rokovací stôl. Teda žiadna povýšená exkluzivita postkoloniálnych štátov kolektívneho západu, žiadne vyčlenenie „nás, civilizovaných Európanov“, proti „tým druhým“, ktorí s nami nezdieľajú predstavu, že liberálna demokracia je jediný možný, univerzálne aplikovateľný a definitívny projekt pre všetky štáty sveta, ale naopak, inkluzívny prístup, tolerujúci fakt, že odlišné civilizácie môžu mať odlišné predstavy o fungovaní sveta.

Z akéhosi neznámeho dôvodu naše médiá ignorujú tieto skutočnosti, a žijú stále v predstave, že svet je ringpre dvojicu boxerov v superťažkej váhe, USA a Ruskú Federáciu. Netuším, či novinári nesledujú iné, ako západné médiá, alebo ich otázka multipolarity jednoducho len nezaujíma, alebo či sa boja pozrieť ďalej, než je roh najbližšej kaviarne.

Tak či onak, nezáleží na tom. Svet sa pohol, a to nejde zastaviť. Nachádzame sa v epoche rekonfigurácie svetového poriadku. Ostaňte preto kvalitne a všestranne informovaní, priatelia, aby ste videli celý obrázok, a nielen vybrané, osamotené kúsky skladačky vo svetle reflektorov televíznych kamier CNN.