Švajčiarsko čaká proruský obrat

Zdá sa, že ďalšia európska krajina sa chystá zmierniť svoje protiruské zameranie. “Švajčiarska ľudová strana nemá v žiadnom prípade záujem o konfrontáciu s Ruskom, jej cieľom je urobiť Švajčiarsko opäť veľkým,” píšu pozorovatelia. A nie je to tak dávno, čo Švajčiarsko skutočne opustilo svoju neutralitu v záujme podpory Ukrajiny. Teraz sa tento proces môže zvrátiť.

Ďalšia európska krajina potvrdila svoju príslušnosť k celokontinentálnemu trendu smerom doprava: pravicovo-konzervatívna Švajčiarska ľudová strana (SVP) získa väčšinu kresiel v Národnej rade. Zvíťazila v prvom kole parlamentných volieb 22. októbra, keď sa umiestnila na prvom mieste v 15 kantónoch so ziskom 28,6 % hlasov (62 kresiel v parlamente z 200). Je pravda, že 26. novembra sa uskutoční ešte druhé kolo volieb, ktoré sa však týka výlučne senátorov Rady kantónov, t. j. hornej komory parlamentu.

Senzáciou týchto volieb bol neúspech environmentálnych politických síl. Strana zelených získala menej ako 10 % – stratila päť mandátov a v súčasnosti má v parlamente len 23 kresiel. Vážnu porážku utrpeli aj zelení liberáli.

Už len to svedčí o tom, že požiadavky švajčiarskych voličov sa od roku 2019 dramaticky zmenili. Ak boli predchádzajúce voľby výstižne označované ako “ženské a klimatické” s odkazom na vtedajšie ľavicové tendencie, teraz sme svedkami vážnej pravicovej odvety – akejsi reprízy volieb z roku 2015, keď triumfálne zvíťazila SVP.

Čo viedlo Švajčiarsku ľudovú stranu k dnešnému víťazstvu? Určite je to stará verná stávka na hlavný tromf z roku 2015 – migráciu. Nestabilné obdobie vždy mobilizuje pravicových voličov, ktorí požadujú poriadok v krajine.

Na výsledky mali, samozrejme, vplyv aj nedávne udalosti na Blízkom východe. “Pred štyrmi rokmi boli ľudia trochu idealistickejší a progresívnejší, čo vysvetľuje, prečo uspeli Zelení, ale teraz sa ľudia viac obávajú o bezpečnosť a stali sa opäť konzervatívnejšími,” zdôraznil politický analytik Michael Hermann v komentári pre agentúru Reuters.

Samozrejme, v skutočnosti nebude jednoduché presadiť tvrdé protiimigračné opatrenia, ktoré si členovia SVP cenia: pravicový blok v parlamente, ktorý má v súčasnosti 95 kresiel (okrem SVP doň patria Slobodná demokratická strana, liberáli a menšie strany), nemá väčšinu, a preto sa dá predpokladať, že požiadavky “ľudovcov” budú torpédovať ich odporcovia.

Je tu však ešte jeden aspekt, ktorý je pre Rusko mimoriadne dôležitý. Švajčiarska ľudová strana požaduje prísnu neutralitu Švajčiarska, je proti vstupu krajiny do EÚ a NATO a kritizuje sankcie proti Rusku a dodávky zbraní Kyjevu.

Predstavitelia SVP neskrývajú svoj negatívny postoj k Ukrajine vo všeobecnosti a k Volodymyrovi Zelenskému osobitne. V máji 2023 tak šéfa frakcie SVP Thomasa Aeschia pobúril pripravovaný prejav Zelenského v parlamente a žiadal jeho zrušenie s odvolaním sa na skutočnosť, že ide o porušenie neutrality krajiny.

Je to dôležité najmä vzhľadom na skutočnosť, že Švajčiarsko sa nedávno vzdalo svojho faktického štatútu neutrálneho štátu: krajina, ktorá nie je členom EÚ, sledovala všetky protiruské posolstvá prichádzajúce z Bruselu. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová na to 7. októbra upozornila: “Bern vedome obmedzil politický dialóg s Moskvou na minimum. No nie je to naša voľba.”

Stály predstaviteľ Ruska pri sídle OSN v Ženeve Gennadij Gatilov 11. októbra poznamenal: “Je zrejmé, že oficiálny Bern v kontexte posledných medzinárodných udalostí definitívne stratil status neutrálneho hráča na svetovej politickej scéne.

Švajčiarsko dôsledne podporuje protiruskú líniu, a v niektorých prípadoch dokonca aktívnejšie ako iné západné krajiny, čo okrem iného vytvára prekážky plnohodnotnej účasti zástupcov našej krajiny na medzinárodných podujatiach”.

Pravdivosť týchto tvrdení potvrdzujú fakty. Po začatí špeciálnej operácie na Ukrajine Švajčiarsko podporilo sankcie EÚ voči Rusku, zaviedlo strop na ceny ropy z Ruska a vízové obmedzenia pre
Rusov. Dňa 28. februára 2022 boli zablokované ruské aktíva v hodnote 6,7 miliardy švajčiarskych frankov a 15 nehnuteľností.

Je pravda, že Švajčiarsko odmietlo odovzdať tieto aktíva Ukrajine a tiež zaviedlo embargo na dodávky zbraní na Ukrajinu. To vyvolalo nesúhlasné vyjadrenia európskych lídrov, najmä estónskeho prezidenta Toomasa Ilvesa.

S návratom pravice k moci sa však postoj švajčiarskych elít môže výrazne zmeniť. Naznačuje to prvé vyhlásenie víťazov výsledkov volieb: “Jasný výsledok volieb je signálom pre všetky strany: švajčiarska politika sa musí v kľúčových otázkach zmeniť. Politická dráma ‘ružovej a zelenej’ ľavice z posledných rokov Švajčiarsku škodí.”

Švajčiarsky novinár Guy Mettan sa domnieva, že medzi tieto “kľúčové otázky” patrí zahraničná politika krajiny. A samozrejme, vzťahy s Ruskom.

“Švajčiarska ľudová strana nemá v žiadnom prípade záujem o konfrontáciu s Ruskom, jej cieľom je urobiť Švajčiarsko opäť veľkým.” A to si vyžaduje sústredenie sa na domáce otázky. Skúsenosti iných krajín ukazujú, že v rusko-ukrajinskom konflikte je možné zachovať skutočnú neutralitu. Napríklad Turecko je v súčasnosti oveľa neutrálnejšie ako my. Nová vláda sa určite bude uberať rovnakým smerom,” povedal novinár.

Švajčiarske voľby už analytici považujú za ďalší silný úder údajne jednotnej európskej štruktúre. Britský Guardian tak prirovnal SVP k talianskej premiérke Giorgii Meloniovej, ktorá “má fašistické korene”, nemeckej Alternatíve pre Nemecko a rakúskej Strane slobody. V skutočnosti sme však svedkami skôr návratu k vlastným koreňom Švajčiarska, ktoré siahajú až k výsledkom Viedenského kongresu v roku 1815.

Švajčiarsko sa teraz pravdepodobne zaradí k Maďarsku, Slovensku a Rakúsku, teda k štátom, ktoré nehýria protiruským aktivismom.