Brusel 24. septembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP- Martin Meissner)
Tusk aj Juncker uviedli, že v snahe pokročiť pri riešení tejto krízy budú mať stretnutie s tureckým prezidentom Tayipom Erdoganom, ktoré sa uskutoční 5. októbra. EÚ chce dôraznejšie spolupracovať s Ankarou v snahe obmedziť počty migrantov, ktorí cez Turecko prechádzajú do Grécka, prvej členskej krajiny EÚ na ich púti
Mimoriadny summit EÚ zameraný na riešenie utečeneckej krízy sa konal vo “výbornej” atmosfére a v duchu dobrej spolupráce, keď na rokovaniach premiérov a prezidentov bolo menej napätia ako sa očakávalo. Uviedol to predseda Európskej rady Donald Tusk spolu so šéfom Európskej komisie (EK) Jeanom-Claudom Junckerom po skončení summitu.
Tusk potvrdil, že národní lídri EÚ na summite, ktorý sa skončil krátko po polnoci zo stredy nadnes, sa zaviazali poskytnúť dodatočnú sumu vo výške jednej miliardy eur na pomoc agentúram OSN, ktoré v rámci Svetového potravinového programu (WFP) podporujú utečencov zo Sýrie žijúcich v susedných krajinách vojnou poznačenej krajiny.
Internetový denník Euobserver v tejto súvislosti informoval, že s výnimkou Holandska všetky členské štáty EÚ v roku 2015 výrazne znížili svoje príspevky do WFP, čo viedlo k tomu, že agentúry OSN neboli schopné zabezpečiť stravenky pre stovky tisíce Sýrčanov v utečeneckých táboroch v Jordánsku, Libanone, Iraku, Egypte a Turecku, a problémy sú aj s pitnou a čistou vodou.
Svetový potravinový program musel zastaviť pomoc pre polovicu z takmer 1,3 milióna sýrskych utečencov v tomto regióne. Väčšina z nich musí vyžiť z pol dolára na deň. Ak EÚ dala vlani 895 miliónov eur pre WFP, tohto roku to bolo iba 675 miliónov eur, čo je 38-percentný medziročný prepad.
Najvyššie škrty, stopercentné voči roku 2014, v podpore pre WFP zaznamenalo Estónsko, Grécko, Maďarsko, Portugalsko, Rakúsko a Slovensko. Ďalšie krajiny únie – Chorvátsko, Lotyšsko, Poľsko a Rumunsko – za posledné dva roky nedali nič v prospech WFP.
“Vzhľadom na takéto tvrdé podmienky nikto nemôže obviňovať týchto ľudí, že hľadajú útočisko v Európe,” povedal predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz na úvod summitu.
Aj Tusk a Juncker uviedli, že v snahe pokročiť pri riešení tejto krízy budú mať stretnutie s tureckým prezidentom Tayipom Erdoganom, ktoré sa uskutoční 5. októbra. EÚ chce dôraznejšie spolupracovať s Ankarou v snahe obmedziť počty migrantov, ktorí cez Turecko prechádzajú do Grécka, prvej členskej krajiny EÚ na ich púti.
Obaja najvyšší lídri EÚ zároveň potvrdili, že premiéri a prezidenti sa v rámci summitu dohodli na posilnení kontrol na vonkajších hraniciach únie.
Tusk v tejto súvislosti upozornil, že do konca novembra by mali byť vytvorené takzvané “hotspoty”, čiže špeciálne kontrolné zóny v pohraničných oblastiach únie, kde národní experti a predstavitelia príslušných agentúr EÚ budú identifikovať a registrovať utečencov v snahe rozdeliť ekonomických migrantov od utečencov s právom na poskytnutie právnej ochrany.
“To, čo som dnes videl, je zmena myslenia o vonkajších hraniciach. Nemám pochýb o tom, že všetci 28 lídri súhlasia s tým, že bez získania kontroly nad našimi hranicami nemáme šancu bojovať s touto krízou. Ide o suverenitu krajín, ale všetci súhlasia, že v tomto musíme pokračovať,” uviedol Tusk počas stretnutia s novinármi. Zároveň ocenil skutočnosť, že počas rokovaní lídrov nikto nikomu nič nevyčítal. Nemecká kancelárka Angela Merkelová v jednej zo svojich prvých reakcií po skončení summitu uviedla, že Európania dnes urobili jeden zo série nevyhnutných krokov v boji proti utečeneckej kríze.
24.9°C
Štvrtok 
25.5°C
Streda 
Streda 
.jpg)
.jpg)
.JPG)
