Sulík upozornil na politickú chybu Čaputovej. Kritika sa ušla aj Remišovej

“Sú to účelové tvrdenia. Realita je taká, že poslanci SaS z celej koalície najmenejkrát hlasovali v rozpore s koaličnými dohodami,” tvrdí Sulík. Podľa jeho štatistiky pri hlasovaniach v parlamente koaličnú zmluvu najčastejšie porušilo Sme rodina a po ňom OĽANO.

“Skutočná opozícia v koalícii bola Sme rodina a Boris Kollár,” vyhlásil Sulík. Dodal, že SaS sa po celý čas snažila plniť dohody a držať dané slovo, nemohla sa však rovnako spoľahnúť na koaličných partnerov. Sulík poznamenal, že Šipoš si nemôže dovoliť povedať, že najväčší problém koalície bol v tom, že ju viedol Matovič. Podľa predsedu SaS de facto riadil aj nasledujúci kabinet Eduarda Hegera.

Napriek tomu podľa Sulíka k pádu jeho vlády vôbec nemuselo prísť. “Boli sme dohodnutí, že Igor Matovič nakoniec predsa len odstúpi z postu ministra financií. Ale vytrhol svoju demisiu z rúk úradníka prezidentky. Presne tak chaoticky, ako vládol, tak chaoticky aj skončila vláda, ktorá bola formálne Eduarda Hegera, ale fakticky Igora Matoviča,” zhrnul Sulík.

Politická chyba 

Rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej odobrať poverenie jednému z jej členov, exministrovi vnútra Ivanovi Šimkovi, považuje Sulík za politickú chybu. “Nemala nechať padnúť ministra vnútra. Malo sa to vyriešiť nejako v pokoji, ministra mala v každom prípade podržať,” skonštatoval s tým, že detaily celého sporu nepozná, ale z hľadiska logiky riadenia rezortu postup prezidentky nebol správny.

Aj keď vláda Ľudovíta Ódora zvýšila tempo dočerpávania eurofondov, Sulík očakáva na konci roka vysoký prepad nevyčerpaných prostriedkov. Považuje to za vážne zlyhanie exministerky investícii Veroniky Remišovej. Jeho strana chce do budúceho volebného obdobia presadzovať prideľovanie eurofondov automaticky na základe nárokovateľnosti. “Aby o tom, kto dostane grant, nerozhodovali úradníci. Kto spĺňa kritériá, musí dostať. Dá sa to pomerne jednoducho spraviť napríklad pri obciach,” tvrdí.

SaS tiež pripravila dokument s názvom “Kostra energetickej politiky Slovenska”, v ktorom je vymenovaných 70 opatrení pre zabezpečenie energie na najbližšie desaťročia, od prečerpávacích elektrární až po nový zdroj jadrovej energie. Ak by sa SaS stala súčasťou budúcej vlády, chce o dokumente rokovať so všetkými parlamentnými stranami. Ak by sa podarilo dosiahnuť konsenzus, bol by podľa Sulíka zárukou toho, že sa energetická koncepcia bude napĺňať v dlhoročnom rámci bez ohľadu na to, ktoré strany budú aktuálne vo vláde.