Konštatuje to spoločnosť Slovnaft, ktorá za plánovaným zámerom stojí. Označuje ho za strategickú investíciu. Deklaruje, že zapracuje všetky dodatočné technické opatrenia a požiadavky stanovené envirorezortom. Pre TASR to uviedol hovorca spoločnosti Anton Molnár. „Ide o dobrú správu pre Slovensko, ktoré vďaka tomuto projektu bude vedieť naplniť ciele EÚ a znížiť skládkovanie komunálneho odpadu na 10 percent. Dnes je to približne na úrovni 39 percent,“ skonštatoval Molnár.

Projekt CEZO podľa neho umožní tiež efektívne využitie energie z odpadu, čím prispeje k zníženiu spotreby zemného plynu, i k zníženiu emisií CO2 v danom regióne. Prispeje taktiež k posilneniu energetickej bezpečnosti, rozvoju obehového hospodárstva a zodpovednému nakladaniu s odpadmi. Vytvorí zároveň podľa neho hodnotu pre slovenský priemysel aj domácnosti, a to využívaním domácich zdrojov energie. Tým sa podľa neho má podporiť konkurencieschopnosť ekonomiky, ochrana životného prostredia i dlhodobá prosperita krajiny.

Spoločnosť Slovnaft zároveň podotkla, že v rámci procesu upravila viaceré parametre projektu, čím reagovala na pripomienky verejnosti i inštitúcií. Išlo najmä o zníženie kapacity zariadenia na 220.000 ton ročne či úpravu podielov spracovania komunálneho a priemyselného odpadu. Rovnako tak je pripravená zapracovať všetky dodatočné technické opatrenia a požiadavky, ktoré MŽP SR stanovilo.

Projekt CEZO s variantom 1 počíta podľa spoločnosti s implementáciou viacstupňového čistenia spalín, sprísneným emisným monitoringom či dôslednou kontrolou vstupných odpadov. Zároveň tak s opatreniami na zníženie hlukovej záťaže a efektivitou dopravy súvisiacej s prevádzkou. Súčasťou sprievodných opatrení má byť tiež revitalizácia okolitej zelene a podpora biodiverzity. Súbežne s uvedením CEZO do trvalej prevádzky má byť zároveň ukončená činnosť existujúcej spaľovne kalov zo 70. rokov.

„S celým projektom sa snažíme o spoločenský konsenzus,“ zdôraznil Molnár. Vyjadrenia viacerých politikov či aktivistov nepovažuje spoločnosť za vecné argumenty, ani o snahu ponúknuť alternatívne riešenie, ale skôr o politizáciu témy a strašenie ľudí.
Nesúhlas so zámerom vyjadrilo v minulosti bratislavské mestské zastupiteľstvo, viaceré zastupiteľstvá mestských častí i zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Voči zámeru vyjadrili viaceré výhrady. Poslanci BSK označili plánované CEZO za zbytočnú, kontraproduktívnu environmentálnu a dopravnú záťaž.

Súhlas MŽP SR s výstavbou CEZO vyplýva zo záverečného stanoviska pred nadobudnutím právoplatnosti, vydaného v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). V záverečnom stanovisku ministerstvo stanovilo 56 dodatočných technických opatrení a podmienok na zvýšenie bezpečnosti a minimalizovanie nepriaznivých vplyvov spaľovne na životné prostredie či zdravie ľudí.

CEZO má vzniknúť v rámci existujúceho areálu rafinérie Slovnaft v Bratislave. Má v ňom byť prevádzka na dotriedenie odpadu a zariadenie na zhodnocovanie odpadu. Spádovou oblasťou pre zariadenie je západné Slovensko. Uvedenie do prevádzky sa plánuje v roku 2029, respektíve 2030. Viac ako dve tretiny má tvoriť štandardný zmesový komunálny odpad a menej ako tretinu ťažko spracovateľný priemyselný odpad vrátane odpadu zo Slovnaftu.