Súhlasné stanovisko MŽP SR k spaľovni v Bratislave je podľa Slovnaftu dobrá správa

Konštatuje to spoločnosť Slovnaft, ktorá za plánovaným zámerom stojí. Označuje ho za strategickú investíciu. Deklaruje, že zapracuje všetky dodatočné technické opatrenia a požiadavky stanovené envirorezortom. Pre TASR to uviedol hovorca spoločnosti Anton Molnár. „Ide o dobrú správu pre Slovensko, ktoré vďaka tomuto projektu bude vedieť naplniť ciele EÚ a znížiť skládkovanie komunálneho odpadu na 10 percent. Dnes je to približne na úrovni 39 percent,“ skonštatoval Molnár.

Projekt CEZO podľa neho umožní tiež efektívne využitie energie z odpadu, čím prispeje k zníženiu spotreby zemného plynu, i k zníženiu emisií CO2 v danom regióne. Prispeje taktiež k posilneniu energetickej bezpečnosti, rozvoju obehového hospodárstva a zodpovednému nakladaniu s odpadmi. Vytvorí zároveň podľa neho hodnotu pre slovenský priemysel aj domácnosti, a to využívaním domácich zdrojov energie. Tým sa podľa neho má podporiť konkurencieschopnosť ekonomiky, ochrana životného prostredia i dlhodobá prosperita krajiny.

Spoločnosť Slovnaft zároveň podotkla, že v rámci procesu upravila viaceré parametre projektu, čím reagovala na pripomienky verejnosti i inštitúcií. Išlo najmä o zníženie kapacity zariadenia na 220.000 ton ročne či úpravu podielov spracovania komunálneho a priemyselného odpadu. Rovnako tak je pripravená zapracovať všetky dodatočné technické opatrenia a požiadavky, ktoré MŽP SR stanovilo.

Projekt CEZO s variantom 1 počíta podľa spoločnosti s implementáciou viacstupňového čistenia spalín, sprísneným emisným monitoringom či dôslednou kontrolou vstupných odpadov. Zároveň tak s opatreniami na zníženie hlukovej záťaže a efektivitou dopravy súvisiacej s prevádzkou. Súčasťou sprievodných opatrení má byť tiež revitalizácia okolitej zelene a podpora biodiverzity. Súbežne s uvedením CEZO do trvalej prevádzky má byť zároveň ukončená činnosť existujúcej spaľovne kalov zo 70. rokov.

„S celým projektom sa snažíme o spoločenský konsenzus,“ zdôraznil Molnár. Vyjadrenia viacerých politikov či aktivistov nepovažuje spoločnosť za vecné argumenty, ani o snahu ponúknuť alternatívne riešenie, ale skôr o politizáciu témy a strašenie ľudí.
Nesúhlas so zámerom vyjadrilo v minulosti bratislavské mestské zastupiteľstvo, viaceré zastupiteľstvá mestských častí i zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Voči zámeru vyjadrili viaceré výhrady. Poslanci BSK označili plánované CEZO za zbytočnú, kontraproduktívnu environmentálnu a dopravnú záťaž.

Súhlas MŽP SR s výstavbou CEZO vyplýva zo záverečného stanoviska pred nadobudnutím právoplatnosti, vydaného v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). V záverečnom stanovisku ministerstvo stanovilo 56 dodatočných technických opatrení a podmienok na zvýšenie bezpečnosti a minimalizovanie nepriaznivých vplyvov spaľovne na životné prostredie či zdravie ľudí.

CEZO má vzniknúť v rámci existujúceho areálu rafinérie Slovnaft v Bratislave. Má v ňom byť prevádzka na dotriedenie odpadu a zariadenie na zhodnocovanie odpadu. Spádovou oblasťou pre zariadenie je západné Slovensko. Uvedenie do prevádzky sa plánuje v roku 2029, respektíve 2030. Viac ako dve tretiny má tvoriť štandardný zmesový komunálny odpad a menej ako tretinu ťažko spracovateľný priemyselný odpad vrátane odpadu zo Slovnaftu.

Rozhodnutie hlavné mesto kritizuje

Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, ktoré súhlasí s výstavbou Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) z dielne spoločnosti Slovnaft, je podľa hlavného mesta zlou správou pre Bratislavu. Pripomína negatívne stanoviská, ktoré v minulosti vyjadrilo nielen samotné mesto, ale aj mnohé mestské časti. Magistrát zároveň zvažuje podanie rozkladu voči rozhodnutiu ministerstva. Pre TASR to uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla.

„Rozhodnutie o spaľovni považujeme za zlú správu pre Bratislavu. Rovnako ako aj ďalšie subjekty, zvažujeme podanie rozkladu voči rozhodnutiu ministerstva,“ skonštatoval Bubla pripomínajúc, že šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) len nedávno tvrdil, že výstavbu novej spaľovne nedovolí.

Hlavné mesto i dotknuté mestské časti Ružinov, Podunajské Biskupice a Vrakuňa trvajú podľa neho na svojich pripomienkach a požiadavkách, ktoré vyjadrili aj v procese EIA (posudzovanie vplyvom na životné prostredie, pozn. TASR). Namietali najmä kapacitu spaľovne, špeciálne pre nebezpečný odpad, výhrady však smerovali aj k samotnému zvozu odpadu, ktorý by zaťažil husto obývané územie ďalšou kamiónovou dopravou.

„Sme presvedčení, že Bratislava nepotrebuje ďalšiu veľkokapacitnú spaľovňu,“ zdôraznil Bubla s tým, že všetok v tomto území vyprodukovaný komunálny odpad dokáže zhodnotiť Zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré plánuje mestská spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) zmodernizovať.

Bratislavské mestské zastupiteľstvo vyjadrilo ešte vlani v apríli nesúhlas so zámerom Slovnaftu vybudovať veľkokapacitnú spaľovňu pre spracovanie dovážaného komunálneho a nebezpečného odpadu na území hlavného mesta. Uznesenie mestského parlamentu je pre hlavné mesto a útvary magistrátu v tejto veci záväzné. Rovnaké stanoviská prijali aj ďalšie miestne zastupiteľstvá bratislavských mestských častí. Pridal sa k nim aj Bratislavský samosprávny kraj (BSK).

Podľa mestskej časti Petržalka je rozhodnutie ministerstva, vzhľadom na doterajší vývoj schvaľovacieho procesu, „pomerne očakávaným krokom.“ Pripomína, že envirorezort už vopred avizoval, že projekt po prehodnotení svojho prvotného stanoviska a zapracovaní vybraných odborných požiadaviek podporuje. Zároveň však miestna samosprávna nie je „nadšená“, že zámer rafinérie je de facto konkurenčným k dlho avizovaným a pripravovaným plánom OLO vzdialeným len niekoľko stoviek metrov vzdušnou čiarou.

„Nielen z tohto dôvodu by mali byť oba zámery podľa nás posudzované spoločne, čo sa, žiaľ, z nášho pohľadu ako externého pozorovateľa, ktorý nie je účastníkom konaní, nedeje,“ uviedol pre TASR vicestarosta Petržalky Ján Karman. Verí, že konečné rozhodnutia budú znamenať najvhodnejší možný kompromis, ktorý pomôže Bratislave i Petržalke vyriešiť dekády trvajúci problém s nedostatočnými kapacitami likvidácie odpadu.

Vicestarosta zároveň zopakoval, že mestská časť preferuje, aby spracovanie odpadov Petržalčanov aj Bratislavčanov zastrešovalo v čo možno najväčšom objeme priamo hlavné mesto s OLO. Verí preto, že aj napriek viac ako ročnému odkladu sa podarí zrealizovať plány modernizácie ZEVO vrátane získania potrebného úverového financovania, keďže podľa odhadov má ísť o investíciu vo výške niekoľko stoviek miliónov eur.

„Keďže však pri oboch projektoch do dnešného dňa bližšie informácie o ich prípadnej synergii nepoznáme a oba projekty sa stále nachádzajú vo fáze plánovania a zmien, v prípade mestskej spaľovne aj vo fáze hľadania financovania, nezostáva nám nič iné, len vývoj ďalej pozorne sledovať,“ poznamenal Karman. Podotkol zároveň, že ak sa spaľovňa Slovnaftu zrealizuje, plány magistrátu s rozširovaním a modernizáciou jeho vlastnej spaľovne OLO budú musieť byť„ výrazne prepracované, prípadne dokonca zastavené.“

Stanovisko ministerstva kritizuje aj občianske združenie (OZ) Znepokojené matky. Envirorezort podľa združenia odignoroval výhrady verejnosti vyjadrené v petícii, ktorú podpísalo viac ako 18.720 ľudí. Hovorí o pošliapaní princípov demokracie a arogancii. Nepozdáva sa mu ani to, kedy ministerstvo rozhodnutie vydalo.

„Je zarážajúce, že rozhodnutie zverejnili len dva dni pred plánovaným prerokovaním požiadaviek petície, čím zrejme MŽP porušilo viaceré zákony aj medzinárodné dohovory o participácii občanov na rozhodovaní,“ konštatuje združenie, podľa ktorého ministerstvo nenašlo ani „základnú slušnosť a odvahu prerokovať vedecky podložené výhrady“. Ďalšiu spaľovňu odpadu v Bratislave považuje za zbytočnú a škodlivú.

PS kritizuje rozhodnutie ministerstva

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) kritizuje rozhodnutie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, ktoré súhlasí s výstavbou Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) z dielne spoločnosti Slovnaft. Hnutie hovorí o „bezprecedentnej arogancii moci“, keďže envirorezort odignoroval stanoviská odbornej verejnosti, protesty bratislavských samospráv či petíciu. TASR o tom informovalo mediálne oddelenie PS.

„Dáta aj odborné posudky ukazujú, že Bratislava druhú spaľovňu nepotrebuje. Je tak pravdepodobné, že sa bude využívať aj na spaľovanie odpadu zo zahraničia. Tarabovo (minister životného prostredia, pozn. TASR) súhlasné stanovisko je zrada na ľuďoch, ktorí v hlavnom meste žijú,“ skonštatovala poslankyňa Národnej rady SR Tamara Stohlová (PS).

.

Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) by mal podľa PS chrániť verejný záujem a zdravie ľudí, nie presadzovať projekty v rozpore s odbornými odporúčaniami i dlhodobými cieľmi Slovenska a EÚ. Aktuálnym rozhodnutím podľa neho opäť uprednostnil záujmy veľkopodnikateľov. PS kritizuje aj to, že ministerstvo rozhodlo skôr, ako petičný výbor dostal možnosť prerokovať petíciu.

Demokrati: “Drzé vysmiatie” Bratislavčanom

Zatiaľ neprávoplatné rozhodnutie ministerstva kritizuje aj opozičná strana Demokrati. Samotné rozhodnutie i spôsob, akým k nemu pristúpil envirorezort i minister, označuje za „vztýčený prostredník Bratislavčanom“ a „drzé vysmiatie“. Argumentuje aj tým, že stanovisko bolo vydané dva dni pred prerokovaním petície, ktorú podpísalo viac ako 18.720 ľudí. Strana vyjadruje sklamanie. Avizuje podanie rozkladu voči rozhodnutiu.

„Ministerstvo si drzo ani len nepočkalo na to, aby si aspoň vypočulo názor týchto Bratislavčanov a petičného výboru k tejto spaľovni. Aby si vypočulo ich argumenty a aby aspoň tieto argumenty po prerokovaní petície zapracovalo do tohto záverečného stanoviska, teda do rozhodnutia, ktorým sa dáva zelená voči spaľovni v Bratislave,“ uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii podpredseda Demokratov Michal Kiča.

Kritizuje aj ministra za to, že hoci najprv tvrdil, že nedovolí spraviť zo Slovenska „odpadkový kôš Európy“, aktuálne problém so zámerom rafinérie nevidí. Zdôraznil tiež, že šéf envirorezortu si stále nesplnil jednu z vládnych úloh, a to predstaviť jasnú stratégiu odpadového hospodárstva a nakladania a energetického zhodnocovania odpadov. Kiča nesúhlasí ani s tým, že by – akokoľvek moderná – spaľovňa s kapacitou 220.000 ton nebola negatívnym príspevkom ku kvalite ovzdušia, pripomínajúc už existujúcu spaľovňu. Strana odkazuje, že sa nebráni energetickému zhodnocovaniu odpadov, avšak nemalo by sa vytvárať tam, kde už je vysoké priemyselné zaťaženie.