Draxler vo svojom materiáli píše:

Marine Le Penovú odsúdili na 2 roky nepodmienečne a dva podmienečne za to, že údajne spreneverila prostriedky europarlamentu.

Plus sa nesmie uchádzať o žiadnu verejnú funkciu – pričom má šance nielen v prezidentských voľbách v roku 2027 (minimálne nimi riadne zatriasť), ale vzhľadom na popularitu jej strany aj výhľad na iné funkcie (parlamentné, vládne).

Vraj si ako europoslankyňa platila asistentov nie na parlamentnú ale stranícku prácu.

Možno áno, problém je, že takéto pravidlá majú dosť neostré hranice.

A hneď vzniká otázka, či sa podobne prísne kontrolovali aj iní europoslanci (a z dostupných zdrojov sa zdá, že hoci tie štandardy majú pomerne prísne, tak kontrola už taká prísna vždy nie je).

To je ale len jeden problém, ten menší, keďže vinu možno skutočne aspoň nejakú má. Ten horší, z hľadiska verejnej mienky, je to, že Le Penovú súdili akosi prísnejšie ako pred ňou iných:

– Chiraca: vyšetrovanie rozsiahlych úplatkov na parížskej radnici sa naťahovalo donekonečna až akosi vyfučalo,

– Lagardeovú: súd síce skonštatoval, že ako ministerka financií pochybila, keď nezabránila vyplatiť 400 mil. eur kontroverznému podnikateľovi Bernardovi Tapiemu, v rámci arbitrážneho konania, ale trest jej neuložil (verejnej mienke nepomáha, že Lagardeová bola roky právničkou pre prominentnú americkú právnickú firmu a je vôbec celkovo výborne integrovaná do “atlantických” kruhov), dnes je šéfkou Európskej centrálnej banky, predtým bola šéfkou MMF (hoci nemá bohvieaké profesionálne danosti na vedenie výsostne ekonomických inštitúcií)

– či Sarkozyho: zobral podľa vyšetrovateľov od Kaddáfiho do tajného fondu svojej prezidentskej kampane 50 mil eur, čo je o dosť väčšia “pálka” ako to, čo sa vyčíta Le Penovej, pritom súd sa ťahá neuveriteľne dlho a prokurátor žiada 7 rokov, čo je len o niečo málo viac ako Le Penovej 4. Sarkozy, mimochodom, potom aktívne pomáhal Kaddáfiho odstrániť – minimálne od moci.

Navyše, všetko sa to akosi deje v rámci takmer akejsi vlny súdnych ťažení voči konzervatívnym politikom. V Rumunsku súd zasiahol proti víťazovi prvého kola prezidentských volieb Georgescovi, dvakrát, pričom druhýkrát s neuveriteľným argumentom, že keďže je kritický k EÚ a členstvo EÚ je v Rumunsku zakotvené v ústave, tak jeho kandidatúra by bola protiústavná.

Medzitým pred pár dňami odsúdili v susednom Rakúsku exministra financií Grassera na štyri roky väzenia za to, že údajne prijímal nejaké dary po tom ako vraj pomohol investorovi úspešne vyhrať obstarávanie na odpredaj portfólia štátnych bytov. Opäť, samotný rozsudok v tomto inak veľmi starom prípade by ani tak ľudí nedráždil, ako to, že ide o politika FPO, kým, iné veľmi podozrivé prípady sa vyšetrujú laxne a laxné sú aj rozsudky, ak vôbec sú.

Na druhej strane, ako zvyknem upozorňovať, mega politické prúsery v takom Bulharsku nikoho netrápia – ale tam sú všetky hlavné strany okato “prozápadné” a tak do prázdna vyfučalo aj vyšetrovanie za rozsiahle podvody s eurofondami. A to v Bulharsku doslova vidíte že sa masovo rozkrádajú – práve preto, že nič nevidíte. Pozeráte na prázdnu krajinu a môžete sa pýtať: A GDE EUROFONDY? Vyúčtované sú, ale s výnimkou doslova pár stavieb nič nové v oblasti stavieb či služieb roky nevidíte. (Prídete na úrad “zmodernizovaný” z eurofondov a tam všetko predpotopné.)

Späť k Francúzsku. Tu nejde o to, či niekto je priaznivec Le Penovej (ja napríklad nie). Ale rozsudok asi veľkú časť Francúzov riadne vydráždi.

A nielen Francúzov.

Prečítajte si tiež:

• V kauze Le Penovej padol rozsudok, čaká ju “politická smrť“