Śtefan Agh je osoba, ktorá je tiež podpísaná na niektorých zo spochybňovaných zmeniek – a je tiež obvinený, ale v samostatnom procese. Textový rozhovor dostala polícia z mobilného telefónu Kočnera po prelomení šifrovannia.

Kočner: „Ahoj vtáčik, si tu?“

Agh: „Som,“

Agh:. „Z toho nasa sa mi zatial neozvali. Slintoska nam pustili,“

Komentuje tak nevzatie Pavla Ruska do väzby v kauze prípravy vraždy Silvie Volzovej. Súd rozhodol, že stačí, ak bude mať Rusko na nohe monitorovací náramok.

Kočner: Tak. Papier, na ktory sme robili slinoviny u teba neostal žiaden?“

Agh: „pohladam rano, okolo obeda budem ba,“

Kočner: „lebo ja mám taký fascikel, ale v ňom tento druh neostal.. Pozri, čo máš a napíš či ti nejaký ostal. Ak áno, stretneme sa a porovnáme,“

Agh: „Ok, ráno preverím a ozvem sa,“

Nie je isté, ako tento rozhovor prokurátor Šanta interpretuje. Zo slova „slintoviny“ je ťažko odvodiť, čo sa vlastne myslelo.

Ale Kočner písal aj iným ľuďom. Napríklad šéfovi prokuratúry Tichému písal v novembri 2017:

„Tohto roku som do novinárov investoval 200-tisíc eur. By si sa posral ako ich mám prelustrovaných. Viem kto koho j…, kto je buzik, ožran, tyran. Aj s foto a videodokumentáciou,“.

Utajený a teraz aj neprítomný svedok

Pozornosť verejnosti upútal aj fakt, že na stredu predvolaný svedok Peter Tóth neprišiel, pretože odišiel do cudziny. Spoza hraníc mediálne odkazuje, že sa údajne bojí. Kto je tento zrazu tak opatrný človek?

Tóth pracoval v 1990-tich rokoch v Sme ako novinár.  Dnes je oficiálne priznané, že pred rokom 1998 svoje aktivity úzko koordinoval s tzv. Paralelnou tajnou službou, ktorú riadil Vladimír Mitro a Igor Cibula.

Rok 1995 – do zahraničia bol zavlečený Michal Kováč ml., syn vtedajšieho prezidenta, zapleteného do kauzy Technopol, na ktorého bol v tej dobe vydaný medzinárodný zatykač. Vznikla aféra, pretože zapojenie tajnej služby SIS do únosu bolo dosť jasné. Tóth sa v prípade výrazne angažoval „investigatívnou žurnalistikou“. Ale prípad po čase začal rýchlo strácať na sile, Kováč bol zas doma a nikomu sa nič hrozné nestalo, takže ľudí to prestalo zaujímať.

Ale v apríli 1996 zahynul po výbuchu za volantom svojho BMW Robert Remiáš, dovtedy verejnosti neznámy človek, ktorý sprostredkovával spojenie s utajeným svedkom v prípade spomínaného únosu Kováča. Až táto smrť spôsobila škandál, ktorého výsledkom bola Mečiarova strata moci vo voľbách v roku  1998.

Peter Tóth sa stal členom SIS, a to vo vysokej funkcii. Ale nejaký čas zostal aj novinárom a takto sedel súčasne na dvoch stoličkách päť rokov.

Po odchode zo SIS (2005) pôsobil Toth znova ako nezávislá osoba a v posledných rokoch bol videný viackrát aj s Kočnerom. Keď bolo na Kočnera daná žaloba za objednanie vraždy Kuciaka, Toth pôsobil najprv ako utajený svedok, neskôr aj otvorene proti Kočnerovi svedčil.

Svedčiť ale priamo na súde v prípade Zmenky sa mu zrejme už nezdalo vhodné a stratil sa do cudziny.  Media uverejnili fotku, údajne z piatku 27. 7. 2019, kde sedí v Mníchove na káve s Radovanom Bránikom.

Radovan Bránik je analytik-agent, známy predovšetkým svojím dlhoročným bojom proti radikálnym nacionálistom, kotlebovcom. Či spája týchto dvoch nejaký spoločný šéf nemožno tvrdiť na základe jednej fotky z ich stretnutia v zahraničí.

Aké informácie mal mať Tóth k prípadu zmenky Markízy sa teda zatiaľ nevie. Ale aj jeho útek spôsobil, že súd bol odložený a pokračovať bude v septembri.

Čo je vlastne prípad zmenky Markízy

Na začiatku 90-tych rokov chcelo viacero subjektov vytvoriť televíziu a základný krok v tomto procese bolo získanie vysielacej licencie od štátu.

Siloš Pohanka, majiteľ spoločnosti ESPE, uzavrel s Pavlom Ruskom dohodu, že mu pomôže intervenovať v prospech získania tejto licencie. Za odmenu mal získať 3 milióny nemeckých mariek.

Dňa 7. augusta 1995 dostala licenciu na TV vysielanie spoločnosť Markíza Slovakia. Tá vznikla s finančnou spoluúčasťou nadnárodného mediálneho koncernu CME (Central European Media Enterprises), sídliaceho na Bermudách. 49 percent patrilo CME, 51 percent patrilo spoločnosti Markíza Slovakia, s. r. o. – Sylvii Volzovej a Pavlovi Ruskovi.

Pohanka sa ale svojej odmeny od Ruska nemohol domôcť, a tak predal svoju pohľadávku práve Mariánovi Kočnerovi, ktorý vlastnil spolu so Štefanom Ághom spoločnosť Gamatex. Tí dosiahli, že im Volzová, druhá konateľka Markízy, notársky uznala dlžobu z pohľadávky. Spolu s úrokmi išlo údajne o sumu 80 miliónov korún (2,6 milióna eura). A Kočner s Ághom začali Markízu exekuovať.

Spor kulminoval 15. septembra 1998, keď ochranka Gamatexu obsadila budovu Markízy. Vznikla aféra “Zachráňme Markízu”, keď sa pred budovu televízie zišli tisíce ľudí, politici ako Dzurinda a Fico, a všetci išli zachraňovať masmédia ťažko povedať pred čím. Podarilo sa, voľby vyhral Dzurinda a Kočner bol celé roky nedotknuteľný.

Spor  o Markízu skončil v roku 2000 formálne tak, že prevádzkovateľ Markízy (STS) kúpil celý Gamatex cez akcie jeho materskej firmy ADAM. Ako presne a za akú sumu nie je jasné, hovorí sa od 80 po 300 miliónov korún.

Ale to nemuselo byť všetko. Postupne a útržkovite sa začala zjavovať informácia, že okrem kúpy Gamatexu sa v roku 2000 dve strany sporu dohodli aj na „doplatku“ v hodnote 500 miliónov korún. Táto suma mala byť cenou za hodnotu vysielacej licencie Markízy, ak sa ju podarí predĺžiť o ďalších 12 rokov. Rusko vystavil zmenky, ktoré podpísal ako štatutár (výkonný riaditeľ a akcionár) televízie.

Dve zmenky na sumu po 250 miliónov korún (8,3 milióna eur) nadobudli splatnosť v júni 2015. Ďalšie dve zmenky na sumu 26,2 miliónov eur a splatnosť máj 2016. Aj keď sa to azda v roku 2000 zdalo neuveriteľne ďaleko, ten čas prišiel. Kočner, zastupujúci firmu “Správa a inkaso zmeniek”, začal žiadať od Markízy 69 miliónov eur. Ak by Markíza nebola schopná splatiť, musela by to spraviť spoločnosť CME.

Podobné  operácie so zmenkami nie sú až tak neobvyklá vec, stačí pripomenúť zmenky ministra hospodárstva Jána Duckého, ktorý bol zastrelený vo vchode svojho domu, 11. januára 1999.

Kočner, ktorý dovtedy dobre vychádzal s politikmi – najznámejší je prípad z roku 2012, keď k nemu chodil na raňajky predseda SaS R. Sulík, aby s ním riešil, koho a ako majú poslanci zvoliť na funkciu generálneho prokurátora. Spor s Markízou toto všetko zmenil.

14. októbra 2017 Pavla Ruska zatkla polícia. Odvtedy je stále obvinený z toho, že si objednal vraždu spoločníčky S. Volzovej. K vražde ani pokusu o vraždu ale nedošlo, pani Volzová žije už dlhé roky šťastne a bohato v Nemecku. Plánovanie vraždy sa malo stať ešte v roku 1997 a hlavným svedkom je na doživotie odsúdený vrah M. Černák.

Spojitosť s prebiehajúcim sporom Kočner versus Markíza? V médiách sa mlčí, sám Rusko ale na tlačovke v decembri 2018 prikývol, že dôvody jeho obvinenia môžu tkvieť v spore so zmenkami.

V auguste 2017 už Aktuality.sk písali, že prokurátor čoskoro vznesie obvinenie proti Kočnerovi za obchody s hotelami v Tatrách. Ale nestalo sa nič podstatné. Kočner bol nezraniteľný, naopak, sám začal byť mediálne aktívny a začal publikovať videá, kde sľuboval odhalenia kauz.

21. februára 2018 zastrelil neznámy páchateľ Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú.

A v júni 2018 polícia zadržala Mariána Kočnera za falšovanie cenných papierov a začal proces, ktorý v týchto dňoch prebieha.

V septembri 2018 zatkla polícia dôvodne obvinených z vraždy Kuciaka. Jeden zo zatknutých, Andrusko,  spolupracuje s vyšetrovateľmi a udáva aj údajnú objednávateľku, Kočnerovu agentku. Tá ale obvinenia popiera.  Obvinený bol neskôr aj samotný Kočner, ale prípad je stále dlhé mesiace len v štádiu vyšetrovania.

Tým, že boli na oboch obvinených v prípade Zmenky Markízy, teda Ruska aj Kočnera, vznesené ďalšie vážne obvinenia za vraždy či pokus vraždy, vznikla dosť unikátna situácie, ktorá obvinených dostáva pod silný tlak. Samozrejme to znižuje ich spoločenskú kredibilitu a prezumpciu neviny.

Ale nemožno v tom vidieť boj zla s dobrom, pretože obaja aktéri, Rusko aj Kočner, sú typické figúry nového kapitalistického poriadku, ktorý to tu na Slovensku po roku 1989 celé roztrhal. Obaja sa dlho vyhrievali na výslní jeho moci, sami čerpali z miliónov, ktoré určite nezarobili vlastnými rukami.  Ide tu teda len o ďalšiu ukážku toho, že revolúcia, aj tá kapitalistická, naozaj požiera svoje deti. A bolo by naivné si myslieť, že títo dvaja sú poslední.

Peter Vanád