Sú známe výsledky volieb na Taiwane. Víťazom sa stal súčasný viceprezident Laj Čching-te

Laj Čching-te stojí na čele vládnej Demokratickej pokrokovej strany (DPP). Získal v prezidentských voľbách na Taiwane päť miliónov hlasov. K voľbám mohlo ísť vyše 19,5 milióna z približne 24 miliónov obyvateľov Taiwanu. Peking voľby označil za voľbu medzi vojnou a mierom.

O prezidentský post sa v krajine uchádzali terajší viceprezident Laj Čching-te z vládnucej a k hlbším vzťahom s pevninskou Čínou skeptickej Demokratickej pokrokovej strany (DPP) a dvaja opoziční predstavitelia – Chou Jou-i zo zoskupenia Kuomintang (Národná strana) a bývalý starosta Taiwanu Kche Wen-če z podstatne menšej Taiwanskej ľudovej strany (TPP).

“Toto je noc, ktorá patrí Taiwanu. Podarilo sa nám udržať Taiwan na mape sveta,“ povedal Laj Čching-te tisíckam jasajúcich priaznivcov na zhromaždení po jeho víťazstve. “Voľby ukázali svetu oddanosť taiwanského ľudu demokracii, čo dúfam, že Čína pochopí,” dodal.

Výsledok ukazuje, že Taiwan je de facto suverénnym štátom, ktorý by mal posilniť obranu proti hrozbám Číny a prehĺbiť vzťahy s demokratickými krajinami, aj keď to znamená ekonomické tresty alebo vojenské zastrašovanie zo strany Pekingu.

Čínska vládnuca komunistická strana považuje Taiwan za súčasť svojho územia, hoci ho nikdy nekontrolovala. Zatiaľ čo následní čínski komunistickí vodcovia prisahali, že nakoniec dosiahnu „znovuzjednotenie“, Si Ťin-pching opakovane povedal, že otázka Taiwanu „by sa nemala dediť z generácie na generáciu“, čím spája misiu s jeho cieľom „národného omladenia“ z polovice storočia.

Podľa DPP, ktorá je na Taiwane pri moci od roku 2016, Taiwan nie je podriadený Čínskej komunistickej strane a o jeho budúcom Taiwane musí rozhodovať len jeho 23,5 milióna obyvateľov.

Laj Čching-te bol počas kampane opakovane terčom kritiky Pekingu, podľa ktorého by jeho zvolenie predstavovalo vážne nebezpečenstvo. Čínska armáda dokonca vydala vyhlásenie, že je pripravená „potlačiť akékoľvek snahy o nezávislosť Taiwanu v akejkoľvek podobe“.