Štúdia: Deti v nábožensky orientovaných spoločnostiach majú menej úzkostí

Výskum vychádzal z údajov World Values Survey a štúdie Global Burden of Disease. Autori však neskúmali, či majú veriaci ľudia vo všeobecnosti menej úzkostných porúch, ani neporovnávali jednotlivé náboženstvá či konkrétne krajiny. Výsledky preto poukazujú predovšetkým na štatistické súvislosti na úrovni spoločnosti. Pozorované účinky boli zároveň pomerne malé.

Výraznejší rozdiel sa ukázal medzi západnými, vysoko rozvinutými spoločnosťami a ostatnými krajinami. V západných, vzdelaných, industrializovaných, ekonomicky bohatých a demokratických štátoch súviselo väčšie zdôrazňovanie individuálnej nezávislosti s vyšším výskytom úzkostných porúch. V ostatných krajinách sa takýto vzťah nepotvrdil. Podľa autorov by jedným z vysvetlení mohlo byť, že náboženské spoločenstvá poskytujú svojim členom pocit spolupatričnosti, orientáciu, zmysel, pevné životné rámce a spoločné hodnoty. Jednotlivec tak nemusí svoj život štruktúrovať úplne sám.

Pozoruhodné výsledky priniesla aj osobitná analýza údajov zo Spojených štátov. Náboženské charakteristiky spoločenského prostredia podľa nej lepšie predpovedali mieru úzkosti u detí než osobná viera ich matky. Pre duševné zdravie detí tak podľa autorov nemusí byť rozhodujúce len to, nakoľko je nábožensky založená konkrétna rodina, ale aj to, či dieťa vyrastá v prostredí, v ktorom sa náboženské hodnoty spoločne žijú.

Zdroj: Kathpress, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.