“Nebol to žiadny meisterstück (majstrovský kúsok), ako to nazval pán exminister, príbeh je oveľa jednoduchší – boli to princípy, na ktorých sme sa rozhodli budovať PZ, a ktorých sa budeme držať,” uviedol Hamran. Priznal “neprekonateľné názorové nezhody” s exministrom, i napriek tomuto nesúladu však označil diskusie so Šimkom i rozchod oboch strán za korektný.

Policajný šéf opätovne vyčítal exministrovi statusy, v ktorých vidí spochybňovanie práce polície i systému, ktorý je v policajnom zbore nastavený. “Upozornil som ho, že práve takéto statusy spochybňujú dôveru v políciu,” uviedol Hamran. Sklamaním pre neho bolo, že exminister bez reálnych argumentov trval na opodstatnenosti svojich statusov, ktoré napísal po vražde v Dubnici nad Váhom. “Keď som si vypočul, že si za nimi stojí a v budúcnosti by konal rovnako, pochopil som, že táto spolupráca asi nebude možná,” upozornil. Postup Šimka mal byť spúšťačom pre Hamranových kolegov, aby zvažovali odchod z polície.

Naštrbením dôvery pre prezidenta PZ mali byť aj Šimkove snahy o informácie z prebiehajúceho vyšetrovania, pričom podľa Hamrana ich chcel Šimko získať v prítomnosti štátneho úradníka, spojeného s osobou, ktorá figurovala v onom prípade. “Prvýkrát som vtedy nesplnil pokyn nadriadeného, odmietol som na takéto stretnutie ísť,” zdôraznil.

Dočasne poverený šéf Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Peter Juhás sa na tlačovej konferencii vyjadril aj k Šimkovým slovám o tom, že skutočným dôvodom napätia bolo jeho rozhodnutie nepodpísať personálnu nomináciu trestne stíhaného policajta do funkcie na policajnej inšpekcii. Juhás tvrdí, že Šimko s personálnym návrhom spočiatku nemal problém, výhrady vyslovil až neskôr, v čom Juhás vidí možné politické tlaky. Bývalému ministrovi priamo vyčíta, že chcel predmetnú personálnu nomináciu riešiť mimo pôsobnosť PZ. “O tejto veci sa chcel radiť s generálnym prokurátorom SR Marošom Žilinkom, s čím som ja nemohol súhlasiť,” uviedol Juhás.

Šimko skončil vo funkcii ministra vnútra v stredu 19. júla. Návrh na odobratie poverenia odôvodnil premiér Ľudovít Ódor naštrbenou dôverou medzi Šimkom a vedením polície. Prezidentka Zuzana Čaputová akceptovanie návrhu vysvetlila snahou neohroziť personálnu stabilitu v PZ, zároveň odmietla, že by konala na niekoho nátlak. Vedením rezortu je poverený predseda vlády.