Strana Ľavice, SPD a Zelení chcú, aby volebné právo v Berlíne nebolo viazané na nemecké občianstvo

Berlín sa rád považuje za hlavné mesto rozmanitosti. Teraz z toho chcú strany SPD, Zelení a Ľavica vyvodiť politický záver, ktorý ďaleko presahuje rámec integračnej politiky: Kto žije v Nemecku päť rokov, mal by mať v Berlíne právo voliť a sám kandidovať na politické funkcie – bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť. V predbežnom dokumente sa uvádza: „Účasť na verejnom živote v Berlíne nesmie byť nikdy otázkou pasu.“

Avšak práve v otázke toho, kto smie rozhodovať o politickej moci, nestačí len pekne znejúca veta. Volebné právo totiž nie je len uznaním spoločenskej príslušnosti. Určuje, kto legitimizuje vládu, vytvára väčšiny a spolurozhoduje o politickom smerovaní spoločenstva.

Tieto tri strany chcú „v rámci našich kompetencií“ zaviesť aktívne a pasívne volebné právo na komunálnej a krajinskej úrovni pre všetkých ľudí po piatich rokoch pobytu v Nemecku. Pozoruhodná je nielen samotná požiadavka, ale aj zvolená lehota: päť rokov má zrejme stačiť na to, aby vzniklo právo na účasť na politickom rozhodovaní. Rozhodujúcim kritériom by nebola štátna príslušnosť, ale dĺžka pobytu.

Argument, ktorý za tým stojí: Kto už roky žije v Berlíne, pracuje, platí dane, vychováva deti a priamo pociťuje dôsledky politických rozhodnutí, môže mať oprávnené dôvody požadovať, aby nebol pri týchto rozhodnutiach trvalo vylúčený. Integrácia podľa nichn predsa nie je jednosmerná ulica. Kto preberá spoločenské povinnosti, chce byť politicky vypočutý.

Táto požiadavka však predovšetkým stiera hranicu, ktorá je v nemeckom volebnom práve zámerne stanovená. Občania EÚ už dnes môžu rozhodovať v komunálnych voľbách. V Berlíne to platí pre okresné zastupiteľstvá. Ľudia z tretích krajín tam naopak doteraz nemajú volebné právo. Pre voľby do berlínskej poslaneckej snemovne je podmienkou nemecké štátne občianstvo.
Nejde o obyčajný správny predpis, ktorý by senát mohol zmeniť podľa vlastného politického uváženia. Spolkový ústavný súd jasne stanovil, že demokratická legitimita štátnej moci je v zásade viazaná na štátnu príslušnosť. V prípade komunálnych volieb ústavný zákon výslovne stanovuje výnimku v prospech občanov EÚ. Z toho však nemožno odvodiť všeobecné volebné právo pre osoby z tretích krajín.

Práve preto je formulácia „v rámci našich kompetencií“ rozhodujúca. Naznačuje, že aj politické strany si uvedomujú, že ich požiadavku nie je možné bez ďalších opatrení realizovať. V každom prípade by bolo potrebné prekonať značné ústavné prekážky, aby sa zabezpečilo volebné právo do Poslaneckej snemovne. Dokument neuvádza, ako by sa to malo podariť.

Tento predbežný dokument obsahuje okrem požiadavky týkajúcej sa volebného práva aj ďalšie ustanovenia v oblasti migračnej politiky. Berlín by sa mal naďalej považovať za „bezpečné útočisko“, zavádzať programy prijímania utečencov na úrovni spolkových krajín a oživiť programy, ktorých platnosť už vypršala. Z toho by mali mať prospech najmä deti, rodiny a iné osoby potrebujúce ochranu z vojnových a krízových oblastí.

Aj v tomto prípade strany najprv formulujú politický smer, nie podrobný plán realizácie. Koľko ľudí by malo byť prijatých, aké finančné a organizačné dôsledky by to so sebou prinieslo a ako budú programy súvisieť s kompetenciami federálnej vlády, zostáva zatiaľ otvorené.

Tento predbežný dokument však nesmie byť zamieňaný s koaličnou zmluvou. Zatiaľ len stanovuje spoločné pozície a možné zámery, nie je však ani záväzným vládnym programom, ani dôkazom toho, že ohlásené projekty budú skutočne realizované. Demokratický nový začiatok, ktorý sľubujú vyjednávači, preto zatiaľ zostáva predovšetkým jedným: myšlienkou na papieri.

Prečítajte si tiež:

• „Ak vám záleží na Nemecku, odstúpte!“ Merz čelil ostrej výzve na rezignáciu
• Merz ospravedlňuje nemecké výdavky na Ukrajinu